Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2011

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/56/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108208953
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2011:3108208953.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcov 1/ U. Z., bytom

I. I., E. S. XX, štátnej občianky Slovenskej republiky, 2/ Q. O., bytom I. I., E. S., štátneho občana
Slovenskej republiky, 3/ B. O., bytom I. I., E. S., štátneho občana W. republiky, všetci právne
zastúpení JUDr. Jarmilou Váňovou, advokátkou v Bratislave, Gessayova 2500/37, proti žalovanému
Mesto Trenčianske Teplice, právne zastúpenému JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou so sídlom v
Trenčianskych Tepliciach, Šrobárova 9, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

G.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Vyslovil názor, že pre uplatnenie akýchkoľvek

nárokov súvisiacich s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto sporu, bol podstatný zákon č. 87/1991
Zb., ktorého účelom bolo odstránenie niektorých

majetkových krívd, ku ktorým došlo v rokoch 1948-1989. Osobitná úprava obsiahnutá v tomto právnom
predpise mala prednosť pred všeobecnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku,
preto sa žalovaný domnieval, že si žalobcovia neúspešne uplatnený reštitučný nárok nemôžu uplatniť
v ďalšom konaní na základe určovacej žaloby v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide
o prednesené dôvody neplatnosti kúpnych zmlúv, poukazoval žalovaný na to, že nedostatok schválenia
finančným odborom ONV a registrácie Štátnym notárstvom z predložených listinných dôkazov bez

ďalšieho nevyplýval, a pokiaľ ide o to, že zmluvy boli dané na zápis do evidencie nehnuteľností až
po piatich rokoch od ich uzavretia, právny predchodca žalobcov z tohto faktu doteraz nevyvodzoval
žiadne dôsledky a nedomáhal sa žiadnych práv. Navyše ustanovenia zákona č. 87/1991 Zb. umožňovali
uplatniť vydanie veci aj v prípade, ak vlastníctvo ku konkrétnym veciam prešlo na štát aj bez právneho
dôvodu. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že reštitučný nárok k sporným nehnuteľnostiam si ešte právny
predchodca žalobcov uplatnil pred súdom, konanie bolo vedené Okresným súdom Trenčín pod sp. zn.
6C/1403/1992 a v tomto konaní nebol úspešný, resp. neboli úspešní jeho právni nástupcovia. Za tejto

situácie žalovaný mal za to, že rozhodnutie z toho konania znamená prekážku veci rozhodnutej pre
novú určovaciu žalobu, pričom ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a znamená dôvod
k zastaveniu konania.

Z oboznámených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav veci:V.

Podľa identifikácie parciel zo dňa 29.01.2008 Správy katastra Trenčín s pkn parc. č. XXXX/X, zapísanou
vo vl. č. XX k.ú. I. I., sú v časti totožné parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X -XX, parc. č. XXXX/XX-

XX, parc. č. XXXX/XX-XX a parc. č. XXXX/XX-XX, ktoré sú zapísané v podiele X/X-iny pre vlastníka
žalovaného a ich celková výmera podľa stavu C-KN predstavuje XX.XXX m2.

Parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX, boli zapísané vo vl. č. XXX vo výmere 1.112 m2, resp. 941 m2, k.ú. I. I.,
a to v prospech vlastníka v celosti B. O.. Kúpnou zmluvou zo dňa 05.11.1971 predal tento vlastník parc.
č. XXXX/X vo výmere 868 m2 a parc. č. XXXX vo výmere 941 m2 zapísané v pozemkovej knihe vo
vl. č. XXX Československému štátu, zastúpenému MsNV v Trenčianskych Tepliciach. Výmera parciel

bola určená geometrickým plánom Strediska geodézie v Trenčíne č. 761-56-78 zo dňa 07.12.1979 a
bola základom pre vyplatenie finančnej náhrady.

Podľa identifikácie parciel zo dňa 29.01.2008 Správy katastra Trenčín pkn parc. č. XXXX/X je
čiastočne totožná s parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX,
o celkovej výmere 1.044 m2, vlastníkom v podiele jednej jedniny je Mesto Trenčianske Teplice. Parc.

č. XXXX podľa uvedenej identifikácie je totožná a parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/
XX, ktorých vlastníkom podľa listu vlastníctva č. 1 v podiele 1/1-iny je mesto Trenčianske Teplice a s
parc. č. XXXX, na ktorú nie je založený list vlastníctva a kde je žalovaný uvedený podľa identifikácie ako
nájomca. Celková výmera evidovaná na žalovaného je 3.465 m2.

Vzhľadom k tomu, že evidencia vlastníckych vzťahov vo všetkých troch prípadoch bola nepresná,

pokiaľ ide o výmeru pozemkov, žalobcovia 1/ - 3/ predložili geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX,
zhotovený Bc. Y. O. XX.XX.XXXX, overený Správou katastra Trenčín 07.10.2010, na základe ktorého
upresnili žalobu spôsobom, ako je vyššie uvedené. Pokiaľ ide o pôvodnú parc. č. XXXX o výmere 9.050
m2, tejto výmere a parcele zodpovedajú dieliky 1 až 35, pokiaľ ide o parc. č. XXXX, žiadali výmeru
941 m2, ktorej zodpovedajú dieliky 57-60 a pokiaľ ide o parc. č. XXXX/X, žiadali výmeru 741 m2, tejto

zodpovedajú dieliky 61, 62, 63, 65 a 66. Žalobcovia nežiadali zahrnúť do konania parc. č.
XXXX/XXX o výmere 127 m2, pretože vlastníkom tejto parcely jej t.č. žalobca 2/.

Po vyhotovení geometrického plánu, ktorý odstránil nepresnosti vo výmerách, požiadali žalobcovia 1/ -
3/, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, aby nehnuteľnosti, ktoré búdu predmetom sporu, zodpovedali
tomuto geometrickému plánu. Súd na pojednávaní dňa 21.07.2011 v použitím § 95 ods. 1 O.s.p. žiadanú

zmenu návrhu na začatie konania pripustil.

V konaní sp. zn. 6C/1403/92 vedenom Okresným súdom Trenčín súd rozhodoval o nároku žalobcu B.
na vydanie parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX a parc. č. XXXX k.ú. I. I.. V priebehu
konania bolo konanie ohľadne parc. č. XXXX z dôvodu späťvzatia žaloby zastavené.
V. tohto konania B. O. XX.XX.XXXX zomrel, súd pokračoval v konaní s jeho dedičmi zistenými v

dedičskom konaní sp. zn. D/178/1992, t.č. žalobcami 1/ - 3/. Pôvodný žalobca, a neskôr jeho právni
nástupcovia, sa domáhali vydania uvedených nehnuteľností na základe ustanovení reštitučného zákona
č. 87/1991 Zb., v podstate na tom skutkovom základe, že kúpne zmluvy, na základe ktorých sporné
nehnuteľnosti prešli na štát, boli uzavreté v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Keďže toto sa
žalobcom v konaní nepodarilo preukázať, ich žalobca bola rozhodnutím Okresného súdu Trenčín zo dňa

20.10.2004, č.k. 6C/1403/92-459 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.10.2005,
č.k. 17Co/6/2005-558, zamietnutá.

Prvostupňový súd vo veci rozhodol dňa 23.10.2008, a to tak, že žalobu zamietol. Dospel k záveru, že
zákon č. 87/1991 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom osobitným k všeobecnému
predpisu. Mal za to, že ak žalobcovia nepreukázali svoj nárok podľa ustanovení tohto osobitného

predpisu, nemôžu sa prakticky rovnakého nároku domáhať podľa predpisu všeobecného, nakoľko na
takejto žalobe už nemajú naliehavý právny záujem.V dôsledku odvolania podaného žalobcami sa vecou zaoberal Krajský súd v Trenčíne, ktorý rozhodnutím
dňa 16.09.2009 č.k. 17Co/126/2009-175 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Nepovažoval názor vyslovený prvostupňovým súdom za správny. Poukázal na to, že reštitučné

zákony síce sú voči všeobecnej občianskoprávnej úprave predpismi špeciálnymi, ktoré majú pri použití
prednosť, dokonca majú povahu predpisov, ktoré aplikáciu všeobecného predpisu obvykle vylučujú,
popri nároku na vydanie veci podľa reštitučných zákonov však nemožno vylúčiť i nárok na ochranu
vlastníctva podľa Občianskeho zákonníka. V predchádzajúcich konaniach skúmali súdy žalobcov z
hľadiska splnenia predpokladov na vydanie veci podľa reštitučných zákonov, a skúmali teda, či kúpne

zmluvy boli uzavreté v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Nezaoberali sa však zisťovaním
platnosti zmluvy z hľadiska, ktoré ako dôvod neplatnosti v tejto veci uvádzajú žalobcovia. Odvolací súd
teda poukázal na to, že sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal otázkou platnosti kúpnych zmlúv podľa
všeobecných predpisov, a uložil prvostupňovému súdu zaoberať sa touto otázkou ako predbežnou v
ďalšom konaní.

Podľa § 80, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa

rozhodlo o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V tomto prípade, vzhľadom k vyššie uvedenému, súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/ - 3/ majú
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko právne postavenie žalobcov bez takéhoto
určenia by bolo neistým právnym postavení, žalovaný je t.č. vedený v evidencii nehnuteľností ako
vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením geometrického plánu č. 40191974-10/2010 zhotoveného Bc. Y.
O. dňa 10.08.2010, ďalších listinných dôkazov predložených účastníkmi a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 05.11.1979 uzavrel B. O. ako predávajúci s Československým štátom zastúpeným Mestský
národným výborom v Trenčianskych Tepliciach ako kupujúcim dve kúpne zmluvy. Predmetom prvej z
nich bola parc. č. XXXX o výmere 9.050 m2 zapísaná v pozemkovej knihe vo vl. č. XX k.ú. I. I., podľa

geometrickéhoplánuStrediskageodézievTrenčíneč.761-56-78zodňa07.12.1978spolusinvestíciami
na základe znaleckého posudku a odhadu súdneho znalca H.. U. F.. Kúpna cena bola určená podľa
vyhlášky č. 47/69 Zb. sumou 44.971,-Kčs, z toho za trvalé porasty to bolo 21.465,-Kčs, vonkajšie úpravy
3.086,-Kčs, pozemok 20.420,-Kčs a je splatná v deň schválenia tejto zmluvy

Finančným odborom ONV v Trenčíne. Predmetom druhej kúpnej zmluvy boli parc. č. 2356/1 o výmere

868 m2 a 2357 o výmere 941 m2 zapísané v pozemkovej knihe vo vl. č. XXX k.ú. trenčianske I., podľa
geometrickéhoplánuStrediskageodézievTrenčíneč.761-56-78zodňa07.12.1979spolusinvestíciami
na základe znaleckého posudku a odhadu súdneho znalca H.. U. F.. Kúpna cena bola určená podľa
vyhlášky č. 47/69 Zb. sumou

21.110,-Kčs, z toho za trvalé porasty bolo 8.225,-Kčs, za oplotenie 2.031,-Kčs, za pozemok 10.854,-

Kčs a bola splatná v deň schválenia tejto zmluvy Finančným odborom ONV. Obidve kúpne zmluvy boli
vyhotovené na tlačivách, s čiastočne predpísaným textom, kde sa v bode IV obidvoch zmlúv uvádza,
že vlastníctvo k predávanej nehnuteľnosti prechádza na štát dňom schválenia tejto zmluvy Finančným
odborom ONV v Trenčíne a tým istým dňom prechádzajú na štát všetky práva a záväzky spojené s
vlastníctvom tejto nehnuteľnosti. V bode V zmlúv sa ďalej uvádza, že o zaevidovanie vlastníckeho práva

prevádzanej nehnuteľnosti na štát sa postará kupujúci. V bode VI sa uvádza, že táto zmluva nepodlieha
registrácii Štátnemu notárstvu, ani poplatku z prevodu nehnuteľnosti.

V. Žalobcovia predložili súdu originál kúpnej zmluvy z 05.11.1979, ktorej predmetom bol prevod parc.
č. 2334 o výmere 9.050 m2. Predložili tiež fotokópiu tejto zmluvy, kde sa už uvádza, že predmetom
prevodu je parc. č. 2334/1 o výmere 9.050 m2. Porovnaním týchto dvoch dokumentov súd dospel k

záveru, že ako originálnych kúpnych zmlúv muselo byť vyhotovených viacero kusov, čo možno zistiť z
rôzne umiestnených riadkov, ktoré boli do tlačív dopisované, a z malých rozdielov v podpisoch.Podľa § 399 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia
predmetných zmlúv z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť vec

kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu predávajúcemu dohodnutú

cenu. Dohodnutá cena kúpenej veci nesmie presahovať cenu určenú podľa cenových predpisov. Ak
nemožno takto cenu určiť, určí sa odhadom.

Podľa § 40 ods. 1, § 44, § 46, ods. 1, § 47 vyššie uvedeného zákona, ak právny úkon nebol urobený
vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Zmluva je uzavretá, len čo sa
účastníci zhodnú na jej obsahu, pokiaľ zákon nevyžaduje splnenie ďalších náležitostí. Písomnú formu
musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo

dohoda účastníkov. Ak sa účastníci v predpísanej forme zhodli na obsahu zmluvy a na jej vznik je
potrebné ešte rozhodnutie príslušného orgánu, sú svojimi prejavmi viazaní až do tohto rozhodnutia. Ak
je rozhodnutie záporné, k zmluve nedôjde.

Podľa § 29 ods. 3 Vyhlášky Federálneho ministerstva financií číslo 156/1975 Zb. o správe národného
majetku pre odplatné nadobúdanie vecí nepotrebujú schválenie ústredné orgány štátnej správy,

odborové podniky, koncerny, generálne riaditeľstvo trustov a krajské národné výbory. Iné organizácie
potrebujú pre takéto nadobudnutie vecí schválenie priamo nadriadeného orgánu, národné výbory
nižších stupňov potrebujú schválenie národného výboru najbližšie vyššieho stupňa. Orgány oprávnené
schvaľovať odplatné prevody vecí môžu určiť, v ktorých prípadoch nie je potrebné ich schválenie.

Podľa Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného

hospodárstva č. 297/64-MS-OK a č. 61516/64-MZ-PRÁV. zo dňa 19.05.1964, ktorou sa vydáva
smernica o postupe pri registrácii zmlúv na štátnych notárstva a pri udeľovaní súhlasu k prevodom
a nájmom niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi, článku 9 registrácii ani
súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického
spoločenského vlastníctva, napr. štátu, družstevných, spoločenských a iných socialistických organizácii

a pod., a to bez ohľadu na druh nehnuteľností a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho
vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti.

Podľa § 37, § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia sporných zmlúv, právny úkon
musí sa urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Neplatný je právny úkon, ktorý
svojimobsahomaleboúčelomodporujezákonualebohoobchádzaalebosapriečizáujmomspoločnosti.

Žalobcovia v priebehu konania upresnili svoju argumentáciu ohľadne neplatnosti predmetných kúpnych
zmlúv v tom smere, že k odplatnému nadobudnutiu veci štátom - národným výborom od občana mohlo
dôjsť na základe právneho úkonu - zmluvy, ako zhodného prejavu vôle týchto subjektov, okrem toho
však bola potrebná ďalšia právna skutočnosť, schválenie nadriadeného národného výboru. Zároveň
vzali do úvahy, že požiadavka registrácie zmluvy štátnym notárstvom sa netýkala nadobúdania vecí

do socialistického vlastníctva, teda aj do vlastníctva štátu, ale len nadobúdania vecí do osobného
vlastníctva, resp. do vlastníctva súkromného. Mali za to, že až zložením dvoch právnych skutočností,
kúpnej zmluvy a schválenia nadriadeného orgánu, by bolo možné uvažovať o platnosti takto zloženej
právnej skutočnosti. V tomto prípade absentuje schválenie nadriadeného národného výboru, preto
zložená právna skutočnosť, ktorá by vyvolala následky

zamýšľané kúpnou zmluvou nenastala, a nedošlo k prevodu vlastníctva. Žalobcovia poukazovali na to,
že na obidvoch zmluvách je rovnaký predtlačený text, z ktorého vyplýva, že vlastníctvo k nehnuteľnosti
prechádza na štát až dňom schválenia zmluvy finančným odborom ONV v Trenčíne. Ak následne na
to Stredisko geodézie v Trenčíne vyznačilo v evidencii nehnuteľností zmenu vlastníctva na základe
kúpnych zmlúv bez splnenia podmienky spočívajúcej v schválení týchto zmlúv ONV Trenčín, konalo v

rozpore so zákonom. V rozpore so zákonom potom konal aj právny predchodca žalovaného,
z toho dôvodu, že vedel, resp. musel vedieť, že vlastníctvo na štát tak v zmysle obsahu predmetných
kúpnych zmlúv (čl. IV zmlúv), ako aj vzhľadom na ustanovenie vyhlášky č. 156/1975 o správne
národného majetku môže potom prejsť na kupujúceho len so súhlasom nadriadeného orgánu. Za tejtosituácie mali žalobcovia za to, že kúpne zmluvy vykazujú nedostatok hmotnoprávnej podmienky platnosti
zmluvy a sú absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia
kúpnych zmlúv.

Z vyššie citovaných právnych predpisov súd dospel k záveru, že v prípade kúpnych zmlúv uzavretých
05.11.1979 nebola potrebná ich registrácia štátnym notárstvom, a tiež nebolo potrebné ich schválenie
nadriadeným správnym orgánom, nakoľko išlo o prevod nehnuteľností do socialistického spoločenského
vlastníctva, konkrétne do vlastníctva Československého štátu. Súd je ďalej toho názoru, že ak by
registrácia a súhlas boli v zmysle zákona potrebné, nezakladala by ich absencia absolútnu neplatnosť

týchto zmlúv, ale len ich neúčinnosť, ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení vtedy platného
Občianskeho zákonníka.

G.

Žalovaný k vyššie popísanej namietanej neplatnosti kúpnej zmluvy pre jej neurčitosť, ktorej predmetom
bol prevod parc. č. 2334, uviedol, že predmetom kúpnej zmluvy mala byť parc. č. 2334/1 s výmerou
9.050 m2, za ktorú aj právnemu predchodcovi žalobcov bola zaplatená kúpna cena. Prakticky išlo o 7/8-

ín výmery po odpočítaní výmer parc. č. 2331/3, č. 2334/4, z pôvodnej výmery 10.343 m2.
Tento stav potvrdil samotný právny predchodca žalobcov v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín
sp. zn. 10C/1129/90, kde uviedol, že súhlasil s predajom predmetnej parcely s podmienkou, že mu
bude ponechaný pozemok s rodinným domov a že mu budú pridelené dva stavebné pozemky pre jeho
deti. Takzvanou "Dohodou o zrušení spoluvlastníctva" spracovanou na základe geometrického plánu

č. 243-2010/90 pripadla do vlastníctva žalovaného parc. č. 2334/1 o výmere 9.050 m2 a do výlučného
vlastníctva právneho predchodcu žalobcov parc. č. 2334/7 o výmere 312 m2, č. 2334/13 o výmere 310
m2, č. 2334/14 o výmere 252 m2, č. 2334/20 o výmere 250 m2, č. 2334/31 o výmere 261 m2 a č. 2356/2
o výmere 366 m2.

Zo zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že predmetom prevodu bola parc. č. XXXX/

X o výmere 9.050 m2, aj keď v evidencii nehnuteľností bola vedená s výmerou 10.343 m2. Súd
je toho názoru, že bolo vyhotovených viac originálov tejto kúpnej zmluvy, kde na jednom z týchto
originálnych vyhotovení došlo k chybe v písaní v tom zmysle, že ako predmet prevodu bola uvedená
iba parc. č. XXXX, bez lomítka a čísla 1. Nedošlo teda k dodatočným úpravám textu zmluvy, keďže
vyhotovenie zmluvy s parc. č. XXXX/X je podpísané účastníkmi zmluvy, pričom podpisy sa v detailoch

líšia od podpisov na zmluve, kde je uvedené len číslo parcely XXXX. Vzhľadom na nejasnosti z
minulosti ohľadne výmery uvádzanej parcely bolo účastníkom tohto zmluvného vzťahu jasné a nemali
pochybnosti o tom, že sa predáva výmera 9.050 m2. Z tejto výmery bola aj určená kúpna cena,
ktorá bola aj právnemu predchodcovi žalobcov vyplatená. Súd teda dospel k záveru, že nemožno
skonštatovať neplatnosť zmluvy, predmetom ktorej bol prevod parc. č. XXXX/X, pre jej neurčitosť, príp.

nezrozumiteľnosť. Napokon, ako je vyššie uvedené, tento nedostatok ohľadne zostávajúcej výmery si
riešil právny predchodca žalobcov dodatočne.

Súd sa teda nestotožnil s názorom žalobcov, že predmetné zmluvy sú absolútne neplatnými právnymi
úkonmi v zmysle § 37, § 39 vtedy platného Občianskeho zákonníka, iné dôvody absolútnej neplatnosti
týchto zmlúv nezistil. Z tohto dôvodu bola preto žaloba zamietnutá.

Súdpovažujezapotrebnékveciďalejuviesť,žeajkebybolizistenétakénedostatkypredmetnýchzmlúv,
ktoré by zakladali absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov, žalobcovia by nemohli byť v tomto
konaní úspešnými účastníkmi, pretože žalovaný, resp. jeho právny predchodca, nadobudol vlastníctvo
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom ich prevodov, vydržaním.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,

ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť.Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Ohľadne inštitútu vydržania je potrebné uviesť, že Občiansky zákonník z roku 1964 v pôvodnom znení
nadobudnutie práva vydržaním vôbec neupravoval. Keďže tento stav sa ukázal v praxi neudržateľný,
bolo vydržanie opätovne zavedené novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1992 Zb. účinnou od
01.04.1983. Možno vydržania bola obmedzená len na občanov, fyzické osoby, a nebolo možné
vydržať vlastnícke právo k pozemkom. Až ďalšia novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom

č. 509/1991 Zb. tieto obmedzenia odstránila, v dôsledku čoho nie je z vydržania vylúčený napr. štát
a vydržať možno vlastnícke právo aj k pozemku. § 782 ods. 6 zákona č. 509/1991 Zb. umožňuje
oprávnenej osobe, aby si pre prípad vydržania pozemku započítala čas, po ktorý mala ona, príp. jej
právny predchodca, pozemok nepretržite v držbe aj pred 01.01.1992. V tomto prípade začala právnemu
predchodcovi žalovaného plynúť doba držby nasledujúcim dňom po uzavretí sporných kúpnych zmlúv,
teda 06.11.1979. Počas nasledujúcich desiatich rokov bola držba právneho predchodcu žalovaného

nikým nerušená, prevádzané pozemky možno považovať za veci spôsobilé k vydržaniu. Rovnako
právneho predchodcu žalovaného by bolo možné považovať za oprávneného držiteľa. So zreteľom ku
všetkým okolnostiam by bolo možné skonštatovať, že právny predchodca žalovaného bol v dobrej viere,
že mu nehnuteľnosti, ktoré kúpnymi zmluvami získal, patria. Ako vlastník sa správal, napokon, hoci s
oneskorením, požiadal v roku 1985 o zapísanie svojich práv do evidencii nehnuteľností.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd použil § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).