Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. jún 2011

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5C/25/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610205217
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2011:3610205217.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Partizánskom v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom v právnej veci

navrhovateľa V., zastúpeného JUDr. Milošom Opačitým, nar. 24.07.1961, bytom v Topoľčanoch,
Streďanská č. 2536/43, proti odporcovi V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A. Z. V., č. XXX, zastúpenému
právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., IČO: 36789925, so sídlom
v Bánovciach nad Bebravou, J. Jesenského č. 69, konajúcim prostredníctvom JUDr. Zuzany Čížovej,
advokátky, o zaplatenie 305,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania v sume 242,38 € na účet Advokátska
kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., IČO: 36789925, so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, J.

Jesenského č. 69, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.11.2010 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 11.11.2010,
ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 305,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 65,- € od 02.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 02.09.2010 do zaplatenia, zo
sumy 115,- € od 02.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 115,- € od 02.11.2010 do zaplatenia a náhrady
trov konania z titulu nezaplateného nájomného za užívanie nehnuteľností v období od augusta 2010 do
novembra 2010.

V návrhu uviedol, že s odporcom uzavrel kúpnu zmluvu zo dňa 29.05.2008, ktorou od odporcu spolu

s L. P. ako predávajúcich nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXX pre k.ú. A. Z. V. a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX a
nehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXprek.ú.A.Z.V.atopozemokparc.č.XXXX/X(ornápôda)ovýmere
420 m2 a pozemok parc. č. XXXX/XX (zastavané plochy a nádvoria) o výmere 370 m2. Nájomnou
zmluvou zo dňa 23.07.2008 prenechal odporcovi do nájmu uvedený rodinný dom vrátane priľahlých
pozemkov. Keďže zmluva bola uzavretá ešte v roku 2008 a neriešila aktuálny stav a situáciu, ktorá
nastala,zaslalodporcovilistomzodňa30.08.2010návrhdodatkukpredmetnejnájomnejzmluvetak,aby

bol v súlade so skutkovým a právnym stavom veci. Potom listom zo dňa 21.09.2010 odporcu upozornil,
žeuždlhodoboneuhrádzanájomnéasúčasnemuopäťzaslalajnávrhdodatkunájomnejzmluvy.Neskôr
viacerými listami bezvýsledne vyzýval odporcu na úhradu dlžného nájomného. Nakoniec listom zo dňa
03.11.2010 upozornil odporcu, že podľa nájomnej zmluvy a vzájomnej dohody mal uhrádzať nájomné v
sume 115,- € mesačne vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, ale zistil, že za mesiac
august 2010 uhradil len sumu 50,- €, za september 2010 len sumu 105,- € a za mesiace október 2010a december 2010 neuhradil žiadnu sumu, preto dlh odporcu na nájomnom ku dňu podania návrhu
predstavuje sumu 305,- €.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, pretože podľa jeho názoru bolo nájomné v nájomnej

zmluve zo dňa 23.07.2008 dojednané určite a zrozumiteľne vo výške pomernej časti úhrad za služby
spojených s užívaním domu, toto nájomné platil v období od júla 2008 do apríla 2010 a to aj za
navrhovateľa, od apríla 2010 platí len pomernú časť dojednaného nájomného za seba; ak súd neposúdi
uvedenú nájomnú zmluvu za platnú, je možné ju pokladať za zmluvu o výpožičke, ďalej sa v konaní bránil
aj kompenzačnou námietkou do výšky uplatnenej sumy nakoľko uhradil nájomné aj za navrhovateľa

spolu v sume 1.000,81 € a tiež požičal navrhovateľovi spolu sumu 13.277,57 €, ktorú mu navrhovateľ
doposiaľ nevrátil (č.l. 52 spisu v spojení s č.l. 60 spisu, č.l. 98-101 spisu).

Pred vydaním platobného rozkazu doručil navrhovateľ súdu písomné podanie zo dňa 17.01.2011 (č.l.
47-49 spisu), ktorým zmenil návrh v časti uplatneného príslušenstva istiny tak, že namiesto pôvodne
uplatnených úrokov z omeškania uplatnil popri istine poplatok z omeškania výške 1 promile denne zo
sumy65,-€od02.08.2010dozaplatenia,zosumy10,-€od02.09.2010dozaplatenia,zosumy115,-€od

02.10.2010dozaplatenia,zosumy115,-€od02.11.2010dozaplatenia.Podľa§172ods.6Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) návrh v znení uvedenej zmeny zostal predmetom konania bez
potreby osobitného procesného rozhodnutia o zmene návrhu.

O návrhu navrhovateľa rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č.k. 21Ro/428/2010-51 zo dňa
18.01.2011, proti ktorému podal odporca včas odpor zo dňa 31.01.2011 (č.l. 52 spisu v spojení s č.l.

60 spisu) s odôvodnením vo veci samej. V odpore uviedol, že „s navrhovateľom sa v nájomnej zmluve
zo dňa 23.07.2008 dohodol o výške nájomného, ktoré zodpovedá výške úhrad za služby spojené s
užívaním domu podľa faktúr od jednotlivých dodávateľov čo chápe ako 1/4 faktúr za elektrinu a vodu,
keďže sú štyria dospelí v dome; ďalej od marca 2010 do augusta 2010 splácal navrhovateľovi sumu 115,-
€ mesačne a za september 2010 sumu 105,- € mesačne; ďalej dňa 07.07.2008 prijal od navrhovateľa

sumu 400.000,- Sk za predaj polovice domu, z ktorej mu dňa 09.07.2008 previedol späť na účet sumu
250.000,- Sk ale celkovo mu požičal celých 400.000,- Sk na rôzne výdavky, preto žiada o vrátenie tejto
sumy“. Včas podaným odporom došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona a súd nariadil vo veci
pojednávanie (§ 174 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“).

Súd prejednal vec na pojednávaniach dňa 04.05.2011 (č.l. 156-160 spisu) a dňa 06.06.2011 (č.l. 170-173

spisu), na ktoré riadne a včas predvolal účastníkov konania a ich právnych zástupcov (č.l. 83 spisu, č.l.
160 spisu), ktorí sa pojednávaní osobne zúčastnili.

Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:

Z výpovede navrhovateľa ako účastníka konania (č.l. 157-159 spisu) súd zistil, že je výlučný vlastník
sporného rodinného domu a priľahlých pozemkov. Rodinný dom kúpil od odporcu a svojej mamy v máji

2008, odporca je jeho otec. Nájomnú zmluvu zo dňa 23.07.2008 uzavrel ako prenajímateľ s odporcom
ako nájomcom, ako aj ďalšou osobou ako nájomcom a to M. V., ktorá je jeho sestra. Spornú nájomnú
zmluvu vypracovala vlastne právnička odporcu, on ju podpísal, i keď si ju vlastne ani neprečítal, lebo
dôveroval odporcovej právničke. Pôvodne sa mal sporný dom predať. Odporca so sestrou však nemali
kde bývať, preto sa dohodli, že si vezme hypotéku a budú v dome bývať všetci spolu s tým, že sestra

si po čase nájde vlastné bývanie. Po tejto dohode sa vlastne uzavrela sporná nájomná zmluva zo dňa
23.07.2008. Zmluvu ani nečítal, len ju podpísal. Mal vlastne len tú podmienku, aby tam mal odporca
právo doživotného bývania, čo sa však nestalo a bola tam vsunutá aj sestra, u oboch s dobou nájmu 30
rokov. Keďže si myslel, že otcovi bude zriadené právo doživotného bývania ani nejaké nájomné vlastne
neriešil. Potom si teda vzal hypotéku na dom a zistil, že to nestíha platiť, preto sa s odporcom aj sestrou

ústne dohodol, že bude platiť hypotéku v sume 230,- € mesačne a oni budú platiť náklady na elektrinu
každý po 115,- € mesačne, dohoda bola ústna, bol prítomný on, odporca a sestraXXXX, V.. X. dátum
tejto dohody si nepamätá, ale bolo to ešte v roku 2008, potom ako dostal hypotéku. Túto dohodu o
úhrade sumy 115,- € mesačne od odporcu a sestry bral ako dohodu o tom, čo mu má platiť odporca zaužívanie rodinného domu. Nebolo medzi nimi ani sporné, že odporca a sestra v rodinnom dome môžu
bývať za týchto podmienok. Táto dohoda o platení energií sa aj dodržiavala po celý čas a to až do toho
marca až apríla 2010. Vtedy došlo k zníženiu preddavkov na energie na sumu 50,- € mesačne, odporca

so sestrou prestali platiť dohodnutú sumu 115,- € mesačne a z toho vznikol celý spor. V spornom období
v rodinnom dome bývali 4 dospelé osoby - on, jeho priateľka Veronika Syslová, odporca, sestra XX V.
a jej maloletý syn, ktorý má 11 rokov. Čo sa týka tvrdenej pôžičky zo strany odporcu v sume 400.000,-
Sk túto spochybňuje. Je pravda, že podľa kúpnej zmluvy mal za rodinný dom zaplatiť kúpnu cenu v
sume 1.150.000,- Sk z čoho 750.000,- Sk išlo na účet mame a 400.000,- Sk odporcovi, vlastne všetky

peniaze išli z hypotéky. Je pravda, že odporca mu následne na účet zaslal 250.000,- Sk, spochybňuje
nejaké ďalšie platby v hotovosti. Tieto peniaze však boli vlastne jeho a boli určené na prerobenie domu.
Takáto bola vlastne aj dohoda, že odporca svoj podiel kúpnej ceny dá na rekonštrukciu domu, presne
spolu nehovorili o tom, či to má byť dar alebo pôžička, o tomto sa vôbec nerozprávali. Všetko sa riešilo
len ústne. Je pravda, že sumu 150.000,- Sk z tých 400.000,- Sk odporcovi nechal na opravu jeho auta
zn. Škoda Fábia, ktoré v tom čase havaroval. Iniciátorom uzavretia kúpnej a nájomnej zmluvy z roku

2008 bol odporca, on chodil zmluvy len podpisovať. Rodinný dom mu rodičia predali lebo si jediný mohol
vziať hypotéku. Odporca doteraz vrátenie tvrdenej pôžičky nežiadal, naopak vyjadril sa, že voči nemu
nemá pohľadávky. Vo všeobecnosti nečíta zmluvy ani v banke, tam ho so zmluvou aj oboznámia, čítal
len ustanovenia o fixnom období a ustanovenia, ktoré mu odporučil pracovník banky. V tomto prípade
ohľadne spornej nájomnej zmluvy mal aj dôveru, lebo išlo o odporcu a jeho právnu zástupkyňu. K

uzavretiu kúpnej a spornej nájomnej zmluvy v roku 2008 ho nikto nenútil, uzavrel ich dobrovoľne s tým,
že dôveroval odporcovi a jeho právničke. Sumu 400.000,- Sk od odporcu dostal po vzájomnej dohode,
dohodupreukazujelensvojouvýpoveďou.Čosatýkaplatenianájomného,odporcavychádzaznájomnej
zmluvy zo dňa 23.07.2008 a platí v súčasnosti okolo 10,- € mesačne, keďže preddavky na elektrinu sú
v súčasnosti okolo 50,- € mesačne.

Z výpovede odporcu ako účastníka konania (č.l. 159-160 spisu) súd zistil, že s návrhom nesúhlasí.
Spornú nájomnú zmluvu zo dňa 23.07.2008 uzavrel, k jej podpisu došlo u jeho právnej zástupkyne, len
sestra navrhovateľa ju podpisovala doma. Navrhovateľ si zmluvu prečítal, boli tam vyše hodiny. Dohodu
o výške nájomného chápal tak, že náklady na energie, vodu a kúrenie budú platiť pomerne každý v
jednej štvrtine. Táto dohoda sa po celý čas aj realizovala, od júla 2008 do začiatku roka 2010 platil sumu

115,- € mesačne, takúto sumu platila aj sestra navrhovateľa, dokedy sa platilo si presne nepamätá,
ale vyplýva to z predložených dokladov. Je pravda, že sa aj so sestrou navrhovateľa s navrhovateľom
dohodli, že mu budú platiť 115,- € mesačne, ale len ako výpomoc s elektrinou, pretože navrhovateľ
nemal peniaze, nakoľko splácal hypotéku v sume 230,- € mesačne. O tom že by to mala byť dohoda
o nájomnom však nebola reč, toto spochybňuje. Teda tú elektrinu platili podľa dohody, ostatné náklady

podľa faktúr, napr. faktúra za drevo sa rozpočítala medzi nich, ale napr. vodu v roku 2009 platil sám, lebo
vedel, že navrhovateľ nemá peniaze. Čo sa týka tej sumy 400.000,- Sk, túto navrhovateľovi požičal na
rekonštrukciu vrchného poschodia s tým, že 250.000,- Sk mu zaslal na účet a ostatné peniaze mu dal v
hotovosti po častiach, keď bolo treba niečo kúpiť. Peniaze mu dával doma do ruky, možno bola svedkom
niekedy aj sestra navrhovateľa, ale to si presne nepamätá. Na vrátení pôžičky sa nedohodli. Žiada si ju

vrátiť až teraz, nakoľko navrhovateľ chce nájomné. Náklady na energie (elektrinu) platil do apríla 2010,
vtedysapreddavokznížil,takzačalplatiťmenejpodľazmluvy,tedajednupätinu,leboichvdomebývauž
päť. Žiadna ústna dohoda o nájomnom s navrhovateľom nebola uzavretá, to bola dohoda len o elektrine.
Je pravda, že navrhovateľ aj v súčasnosti spláca hypotéku sumou 230,- € mesačne. Rodinný dom sa
predal navrhovateľovi a nie sestre navrhovateľa, pretože táto nepracovala, teda nespĺňala podmienky

na poskytnutie úveru. Účelom hypotéky bolo vlastne vyplatenie bývalej manželky z domu, čo sa aj
stalo. V rodinnom dome užíva jednu izbu na prízemí, kuchyňu a kúpeľňu aj so sestrou navrhovateľa a
halu, tú užívajú všetci, dohodli sa tak, že so sestrou navrhovateľa budú užívať prízemie a navrhovateľ
prvé poschodie. O nájomnom sa s navrhovateľom nikdy nerozprával, až teraz ako vznikli problémy.
Poskytnutie peňazí navrhovateľovi preukazuje výpisom z účtu na sumu 250.000,- Sk a ďalej dokladmi

o výberoch súm z banky, ktoré sú v spise.

Z výpovede svedkyne XXX-XXXV. (č.l. 170-172 spisu) súd zistil, že navrhovateľ je jej brat, odporca je
jej otec. Spornú nájomnú zmluvu zo dňa 23.07.2008 uzavrela, nájomné bolo v tejto zmluve dohodnuté
tak, že spolu s odporcom budú platiť nájomné vo výške faktúry za elektrinu v sume 230,- €, každý na
polovicu, teda po 115,- € mesačne. Takto to bolo dohodnuté pri podpise uvedenej nájomnej zmluvy,

nájomné aj takto platili počas troch rokov. Neskôr sa však kúpil druhý kotol. Faktúra za elektrinu saznížila na 50,- €, čo sa navrhovateľovi nepáči, lebo on platí hypotéku okolo 230,- € mesačne a oni s
odporcom platia spolu 30,- € mesačne, odporca 10,- € mesačne a ona 20,- € mesačne. Tento stav je
od apríla 2010. Nejaké iné jednania o výške nájomného s navrhovateľom a odporcom neabsolvovala,

teda žiadnu inú dohodu o nájomnom neuzavreli. Od uzavretia spornej nájomnej zmluvy žije v rodinnom
dome spolu päť osôb, ona s maloletým synom, navrhovateľ so snúbenicou a odporca. Pokiaľ sa má
vyjadriť či odporca poskytoval navrhovateľovi nejaké peniaze, tak vie, že odporca požičal navrhovateľovi
spolu sumu 400.000,- Sk; sumu 250.000,- Sk mu poslal na účet dňa 09.07.2008, teda po narodeninách
navrhovateľa, ostatné peniaze mu dával v hotovosti po častiach, z týchto sa platilo nakupovanie vecí na

rekonštrukciu domu ako aj oprava auta, ktoré havaroval navrhovateľ. Bola svedkom týchto jednotlivých
odovzdaní peňazí v hotovosti. Odporca hovoril navrhovateľovi, že je to pôžička, nebola svedkom toho,
že by sa rozprávali aj o podmienkach vrátenia týchto peňazí. Nebola pri vypracovaní nájomnej zmluvy
zo dňa 23.07.2008, zmluvu jej priniesol na podpis odporca domov, prečítala si ju a podpísala, vtedy
tam už podpisy navrhovateľa a odporcu boli. Snúbenica navrhovateľa žije v predmetnom rodinnom od
roku 2009, v tomto smere opravuje svoju skoršiu výpoveď, ona sama tam žije od roku 2000. Dohoda

o nájomnom bola taká, že ho s odporcom budú platiť vo výške faktúr za elektrinu, táto dohoda o
výške nájomného sa nachádza v článku IV, bod 4.1 zmluvy, medzi nimi nebola taká dohoda, že vždy
musia platiť rovnakú sumu ako navrhovateľ, výška nájomného sa odvíjala podľa faktúr. V súčasnosti
sa delí nájomné medzi päť osôb, v čase uzavretia zmluvy to bolo medzi štyri osoby. Bola prítomná
pri uzavretí zmluvy o pôžičke medzi navrhovateľom a odporcom, dohodli sa tak, že nakoľko odporca

predáva navrhovateľovi dom a pozemky za polovičnú cenu, tak preto nemusí odporca ani ona platiť
nájomné. Zmluva o pôžičke bola uzavretá v júli 2008, dohoda bola ústna, dohoda o neplatení nájomného
nie uvedená v nájomnej zmluve lebo sa tak navrhovateľ s odporcom dohodli až po jej uzavretí. Ona
sama platí nájomné podľa nájomnej zmluvy, aby ju neporušila. Okrem elektriny sa platí ešte voda a
drevo, vodu platí s odporcom na polovicu, náklady na drevo sa delia piatimi, drevo sa platí do zimy

2010/2011, voda sa platí raz ročne, elektrina sa platí mesačne. Spočiatku bola výška nájomného delená
počtom osôb v dome, neskôr platili s odporcom energie v plnej výške, lebo navrhovateľ platil hypotéku
a povedal, že všetko neutiahne, tak začali s odporcom platiť všetko sami.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 29.05.2008 (č.l. 5-9 spisu) súd zistil, že odporca a XXX P. ako predávajúci
previedli na navrhovateľa ako kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX

pre k.ú. A. Z. V. a to rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na pozemku parc. č. XXXX/XX a
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. A. Z. V. a to pozemok parc. č. XXXX/X (orná pôda) o
výmere 420 m2 a pozemok parc. č. XXXX/XX (zastavané plochy a nádvoria) o výmere 370 m2; kúpna
cena bola dohodnutá spolu v sume 1.150.000,- Sk, z ktorej suma 400.000,- Sk pre odporcu a suma
750.000,- Sk pre L. P..

Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. A. Z. V. (č.l. 10 spisu) súd zistil, že výlučným vlastníkom v celosti rodinného
domu súp. č. XXX postavenému na pozemku parc. č. XXXX/XX je navrhovateľ.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 23.07.2008 (č.l. 11-13 spisu, č.l. 53-55 spisu, č.l. 88-90 spisu) súd zistil, že
ňou navrhovateľ ako prenajímateľ na jednej strane prenechal do užívania odporcovi a svedkyni M. V.
ako nájomcom na strane druhej nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc.

č. XXXX/XX v k.ú. A. Z. V. a pozemky parc. č. XXXX/X (orná pôda) o výmere 420 m2 a parc. č. XXXX/
XX (zastavané plochy a nádvoria) o výmere 370 m2 v k.ú. A. Z. V. (článok II zmluvy); doba nájmu bola
dohodnutá na obdobie 30 rokov od podpisu zmluvy s tým, že predmet nájmu budú nájomcovia užívať s
rodinnými príslušníkmi a spoločne s prenajímateľom (článok III zmluvy); podľa dohody s navrhovateľom
(prenajímateľom) sa odporca a svedkyňa M. V. (nájomcovia) zaviazali „platiť navrhovateľovi mesačne

nájomné zodpovedajúce úhradám za služby spojené s užívaním domu vo výške určenej podľa faktúr
vystavených jednotlivými poskytovateľmi služieb, pričom výška úhrady musí byť prenajímateľom určená
primerane k užívaniu predmetu nájmu odporcom alebo svedkyňou M. V. a za súčasného zohľadnenia
úhrad zaplatených za služby prenajímateľovi ostatnými užívateľmi predmetu nájmu“ (článok IV zmluvy);
podľa vyhlásenia v zmluve sa zmluvné strany oboznámili s jej obsahom, ktorému porozumeli a na znak

súhlasu ju vlastnoručne podpísali (článok IX bod 9.5 zmluvy).Zjednotlivýchlistovnavrhovateľa-návrh(č.l.14-15spisu),návrhdodatku(č.l.16-19spisu),upozornenie
(č.l. 20- 21 spisu), dodatok (č.l. 22-25 spisu), upozornenie (č.l. 26-28 spisu), dodatok (č.l. 29-32 spisu),
upozornenia (č.l. 33-36 spisu), dodatok (č.l. 37-40 spisu), upozornenie (č.l. 41 spisu), návh nájomnej

zmluvy (č.l. 136-140 spisu) vyplýva, že navrhovateľ mal snahu dohodnúť sa na dodatku k nájomnej
zmluve zo dňa 23.07.2008, pričom však k podpisu dodatku zmluvnými stranami nedošlo.

Z oznámenia realitnej kancelárie ROKR s.f. zo dňa 18.03.2011 (č.l. 74 spisu) súd zistil, že výška nájmu
za užívanie časti rodinného domu o výmere 115 m2 v obci A. Z. V. mohla byť v období od augusta 2008
do novembra 2008 v sume 200,- € mesačne (bez energií).

Z oznámenia realitnej kancelárie Bc. Peter L. zo dňa 24.03.2011 (č.l. 77 spisu) súd zistil, že výška nájmu

za užívanie časti rodinného domu s priľahlými pozemkami sa v období od augusta 2008 do novembra
2008 v obciach okresu Partizánske pohybovala v priemere v sume 170,- € mesačne (vrátane energií).

Z oznámenia realitnej kancelárie C.E.PROPERTY, s.r.o., zo dňa 24.03.2011 (č.l. 8 spisu) súd zistil, že
nájom za užívanie časti rodinného domu v Klátovej Novej Vsi v roku 2008 (prízemie - 115 m2, bežný
dom s bežným zariadením) odhadujú na sumu 1.500,- Sk (49,79 €) až 3.500,- Sk (116,18 €) mesačne

+ energie.

Z predložených faktúr a poštových peňažných poukazov (č.l. 102-121 spisu, č.l. 166 spisu) súd zistil,
že v období od augusta 2008 do apríla 2010 zaplatil odporca spoločnosti Západoslovenská energetika,
a.s., za elektrickú energiu spolu sumu 5.538,52 € (18 x 230,70 € = 4.152,60 € + 275,60 € + 278,72 € +
831,60 € = 5.538,52); ďalej v období od januára 2011 do marca 2011 zaplatil odporca za elektrinu spolu

sumu 208,30 € (č.l. 163-164 spisu).

Z predložených faktúr a poštových peňažných poukazov (č.l. 129-130 spisu) súd zistil, že odporca
zaplatil náklady na vodu spolu v sume 171,30 € za roky 2008 až 2010.

Z predložených výpisov z účtu v banke (č.l. 147-150 spisu) súd zistil, že dňa 09.07.2008 poukázal
odporcanaúčetnavrhovateľavbanke(č.l.151spisu)sumu250.000,-Sk(8.298,48€);ďalejodporcadňa

08.08.2008 uskutočnil z účtu výber sumy 50.000,- Sk (1.659,70 Sk), dňa 14.07.2008 výber sumy 8.000,-
Sk (265,55 €), dňa 25.07.2008 výber sumy 15.000,- Sk (497,91 €), dňa 31.07.2008 uskutočnil platbu
v sume 10.000,- Sk (331,94 €), dňa 15.08.2008 výber sumy 15.000,- Sk (497,91 €), dňa 22.08.2008
výber sumy 31.000,- Sk (1.029,01 €), dňa 05.09.2008 výber sumy 4.000,- Sk (132,78 €), dňa 16.09.2008
výber sumy 4.000,- Sk (132,78 €) a dňa 06.10.2008 výber sumy 14.000,- Sk (464,71 €); spolu uskutočnil

odporca výbery v sume 151.000,- Sk (5.012,28 €).

Písomnou výzvou zo dňa 21.03.2011 (č.l. 153 spisu) vyzval odporca navrhovateľa na vrátenie spolu
sumy 13.277,57 €, ktoré mu „požičal“; výzvu odovzdal odporca pošte na doručenie navrhovateľovi dňa
21.03.2011 (č.l. 154 spisu).

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3C/154/2010 súd zistil, že v tomto konaní sa navrhovateľ

voči svedkyni M. V. ako odporkyni domáha zaplatenia sumy 460,- € z titulu nezaplateného nájomného za
užívanie rodinného domu v období od augusta 2010 do novembra 2010, pričom konanie nie je doposiaľ
právoplatne skončené.

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 98 O.s.p., vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ ako prenajímateľ na jednej strane a
odporca ako nájomca na strane druhej (spolu s ďalším nájomcom v osobe svedkyne M. V.) uzavreli
spornú nájomnú zmluvu zo dňa 23.07.2008, ktorou im navrhovateľ prenechal do užívania na dobu 30

rokov nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX v k.ú. A. Z.
V. a pozemky parc. č. XXXX/X (orná pôda) o výmere 420 m2 a parc. č. XXXX/XX (zastavané plochy
a nádvoria) o výmere 370 m2 v k.ú. A. Z. V. (článok II zmluvy); nebolo medzi účastníkmi sporné, že
výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností je navrhovateľ, pričom v prípade rodinného domu tovyplýva aj z predloženého listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. A. Z. V.. Pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že
uvedenú zmluvu o nájme si pred podpisom neprečítal, toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázal, naopak
zo samotnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa pred podpisom oboznámili s jej obsahom (článok IX

bod 9.5 zmluvy), okrem toho podľa výpovede odporcu si navrhovateľ zmluvu pred podpisom prečítal.

Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zaplatenia uplatnenej sumy z titulu dlžného nájomného za
obdobie od augusta 2010 do novembra 2010, medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca v uvedenom
období predmetné nehnuteľnosti užíval.

Po vykonaní dôkazu čítaním spornej nájomnej zmluvy, výsluchom navrhovateľa a odporcu ako
účastníkov konania a svedkyne M. V. dospel súd k záveru, že sporná nájomná zmluva zo dňa

23.07.2008 je čiastočne neplatná v časti dojednania o nájomnom za užívanie nehnuteľností, ktoré boli
jej predmetom. Účastníci konania a svedkyňa M. V. dojednali nájomné v článku IV nájomnej zmluvy
ako sumu „zodpovedajúcu úhradám za služby spojené s užívaním domu vo výške určenej podľa faktúr
vystavených jednotlivými poskytovateľmi služieb, pričom výška úhrady musí byť prenajímateľom určená
primerane k užívaniu predmetu nájmu odporcom alebo svedkyňou M. V. a za súčasného zohľadnenia

úhrad zaplatených za služby prenajímateľovi ostatnými užívateľmi predmetu nájmu“. Takéto dojednanie
je podľa názoru súdu neurčité a preto neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože z
neho nie je možné jednoznačne určiť konkrétnu výšku nájomného, ktorú má platiť konkrétny nájomca
(odporca alebo svedkyňa M. V.), pričom túto neurčitosť sa nepodarilo odstrániť ani výkladom jazykového
vyjadrenia tohto dojednania v zmluve podľa vôle konajúcich osôb v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, pretože z ich výpovedí vyplývajú rozdielne závery a vôľa každého z nich bola rôzna -
navrhovateľ uviedol, že otázkou nájomného sa nezaoberal a tvrdil, že dohoda o nájomnom bola
uzavretá až neskôr ústne; odporca uviedol, že dojednanie o nájomnom v zmluve chápal tak, že všetky
náklady na energie budú platiť pomerne každý v jednej štvrtine (teda aj samotný navrhovateľ, čo je v
rozpore s účelom nájomnej zmluvy) a svedkyňa M. V. uviedla, že dojednanie o nájomnom v zmluve

chápala tak, že s odporcom budú platiť nájomné vo výške faktúry za elektrinu každý v jednej polovici
(teda už bez samotného navrhovateľa). Samotné dojednanie v zmluve ponecháva určenie konkrétnej
výšky nájomného na navrhovateľa bez zakotvenia konkrétnych kritérií (takýmto kritériom nemôže byť
primerané zohľadnenie užívania predmetu nájmu odporcom alebo svedkyňou M. V., pretože konkrétny
rozsah ich užívania nebol v zmluve určený; navyše nie je ani určené ako má navrhovateľ zohľadniť

úhrady zaplatené ostatnými užívateľmi, teda či napr. v plnej výške alebo pomerne, keď povinnosť platiť
nájomné žiadneho ďalšieho užívateľa zmluva nezakotvuje). Z týchto dôvodov považoval súd dojednanie
o nájomnom v spornej nájomne zmluve zo dňa 23.07.2008 za neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Nakoľko uvedený dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na časť spornej nájomnej zmluvy a podľa názoru

súdu dojednanie o nájomnom možno oddeliť od jej ostatného obsahu, v zmysle zásady favor contracti,
považoval za neplatnú len túto časť zmluvy (§ 41 Občianskeho zákonníka), keď aj zo samotnej úpravy
nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku vyplýva, že ak nejde o byt, môže byť uzavretá aj bez
dohody o nájomnom (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neplatnosť spornej nájomnej zmluvy
nevidel súd v skutočnosti, že navrhovateľ prenechal odporcom do užívania všetky svoje nehnuteľnosti v

celom rozsahu, hoci ich neprestal užívať spolu s nájomcami (článok III bod 3.2 zmluvy), pretože takéto
dojednanie podľa názoru súdu neodporuje žiadnemu kogentnému ustanoveniu právneho poriadku a je
výrazom zásady zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka),
preto keď odporca a svedkyňaX. V. takúto nájomnú zmluvu s navrhovateľom uzavreli, súd ich dohodu
rešpektoval.

Pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že o nájomnom sa s odporcom a svedkyňou Erikou Vančovou dohodli
ústne po uzavretí spornej nájomnej zmluvy, takáto dohoda z vykonaného dokazovania nevyplýva,
pretože odporca aj svedkyňa jej uzavretie popreli, pripustili len ústnu dohodu platení nákladov na
elektrinu kým bude navrhovateľ splácať hypotéku (túto ústnu dohodu však ani samotný navrhovateľ
nepovažuje za dohodu o nájomnom, pretože podľa vlastného udania sumu 115,- € mesačne z titulu

nájomného požaduje od odporcu bez ohľadu na úhrady energií - č.l. 172 spisu). Navyše je zrejmé, že
žiadnaústnadohodaonájomnomnemôžebyťprávnymdôvodomnavymáhanienájomnéhoododporcu,pretože sporná nájomná zmluva bola uzavretá písomne a preto aj jej zmena alebo zrušenie by mohla byť
vykonaná len písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka), teda akákoľvek zmena písomne uzavretej
zmluvy ústnou formou je neplatná podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na neplatnosť dojednania spornej nájomnej zmluvy o nájomnom možno od odporcu v zmysle
§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka požadovať len obvyklé nájomné v čase uzavretia zmluvy
(júl 2008) s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania (teda užívanie viacerými
osobami). Z troch správ realitných kancelárií súd zistil, že obvyklé nájomné za užívanie porovnateľnej
nehnuteľnosti v mesiaci júl 2008 predstavovalo 50,33 € mesačne. Pri výpočte súd vychádzal z priemeru

oznámeného nájomného od jednotlivých realitných kancelárií (200,- € + 170,- € + 83,- € ako stredná
hodnota intervalu 49,79 € až 116,18 € = 453,- € : 3 = 151,- €), pričom súd zohľadnil skutočnosť, že v
období, za ktoré navrhovateľ uplatnil nájomné (august 2010 až november 2010) užívali rodinný dom
tri dospelé osoby (okrem navrhovateľa) a to odporca, svedkyňa M. V. a snúbenica navrhovateľa, preto
na odporcu pripadá obvyklé nájomné v sume 50,33 € mesačne (151,- € : 3) a spolu za uplatnené
obdobie suma 201,32 € (50,33 € x 4). Podľa názoru súdu z hľadiska hospodárnosti konania stačilo

uspokojiť sa pri stanovení obvyklého nájomného so správami troch realitných kancelárií a to vzhľadom
na sumu uplatnenú odporcom v rámci kompenzačnej námietky (nariadenie znaleckého dokazovania na
stanovenie obvyklého nájomného by nebolo hospodárne a zbytočne by predlžovalo konanie).

Pokiaľideoobranuodporcuvkonanívoformekompenzačnejnámietky,tútosúdnazákladevykonaného
dokazovania vyhodnotil ako dôvodnú. Odporca proti uplatnenej sume vzniesol kompenzačnú námietku

jednak v podobe preplatku na nákladoch na energie („nájomnom“) a jednak v podobe „pôžičky“, ktorú
poskytol navrhovateľovi. Súd mal preukázané, že v období od uzavretia spornej nájomnej zmluvy do
apríla 2010 zaplatil odporca na energiách (elektrina) spolu sumu 5.538,52 € (teda priemerne v sume
263,74 € mesačne hoci na neho pripadala len suma 50,33 € mesačne), ďalej platil aj náklady na vodu.
Súčasne bolo preukázané, že dňa 09.07.2008 poukázal odporca na účet navrhovateľa v banke sumu

250.000,- Sk (8.298,48 €); tiež v období od 08.08.2008 do 06.10.2008 vybral zo svojho účtu v banke
spolu sumu 151.000,- Sk (5.012,28 €), o ktorých odporca tvrdil, že ich požičal navrhovateľovi, pričom na
vrátenie týchto súm odporca navrhovateľa vyzval písomnou výzvou zo dňa 21.03.2011.

Po právnej stránke posúdil súd tieto sumy vyplatené odporcom ako bezdôvodné obohatenie
navrhovateľa na úkor odporcu, pretože v konaní nebol preukázaný žiadny právny dôvod na ich

poskytnutie. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že peniaze zaslané odporcom na jeho účet boli jeho
vlastníctvom,žiadnymspôsobomvšaktotosvojetvrdenienepreukázal,naopaksúdmalkúpnouzmluvou
zo dňa 29.05.2008 preukázané, že navrhovateľ mal povinnosť zaplatil odporcovi kúpnu cenu v sume
400.000,- Sk, ktorú zaplatil dňa 07.07.2008 (č.l. 147 spisu). Hoci navrhovateľ v konaní spochybnil
prevzatie ostatných súm v hotovosti, ich prevzatie navrhovateľom od odporcu potvrdila svedkyňa M. V..

Odporca v konaní tvrdil, že uvedené peňažné prostriedky poskytol navrhovateľovi z titulu pôžičky, ktorej
uzavretie však súd nemal preukázané, pretože samotný odporca ako aj svedkyňa M. V. potvrdili, že
odporca sa s navrhovateľom nedohodli na čase vrátenia poskytnutých peňazí, pričom doba poskytnutia
pôžičky je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke (§ 657 Občianskeho zákonníka). Nemôže ísť o
darovaciu zmluvu, pretože navrhovateľ spochybňuje samotné prevzatie časti peňazí v hotovosti (č.l. 172

spisu) a inak (bez prevzatia peňazí) by zmluva musela byť uzavretá písomne (§ 628 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), tiež o časti peňazí navrhovateľ tvrdil, že ich odporcovi vrátil (suma 10.000,- Sk za nákup
nábytku). Napokon darovanie peňazí žiadny z účastníkov v konaní ani len netvrdil. Preto súd posúdil
tieto sumy ako bezdôvodné obohatenie navrhovateľa na úkor odporcu poskytnuté bez právneho dôvodu.
Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení neupravujú jeho splatnosť, táto sa preto riadi výzvou (§ 563

Občianskeho zákonníka), ktorú mal súd preukázanú písomnou výzvou zo dňa 21.03.2011. Preto na
základe kompenzačnej námietky odporcu započítal oproti dôvodne uplatnenej sume 201,32 € z titulu
nájomného sumu bezdôvodného obohatenia navrhovateľa, ktoré nepokladal za premlčané, pretože
navrhovateľ nepochybne mal vedomosť o poskytnutí minimálne finančných prostriedkov zaslaných na
jeho účet dňa 09.07.2008 (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 580 Občianskeho zákonníka, § 581

ods. 2 Občianskeho zákonníka).Navrhovateľ spolu s istinou uplatnil príslušenstvo v podobe poplatku z omeškania. Nárok na poplatok
z omeškania vzniká len v prípadoch taxatívne uvedených v Občianskom zákonníku (§ 517 ods. 2
Občianskehozákonníka),ktorýhozakotvujevustanoveniach§697Občianskehozákonníka(omeškanie

s nájomným a úhradami za plnenia poskytovanými za užívanie bytu) a § 723 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka (omeškanie s vrátením prenajatej veci alebo jej strata či zničenie). V prejednávanej veci
žiadny takýto nárok navrhovateľ neuplatnil, preto v prípade omeškania nemá právo na poplatok z
omeškania a jeho návrh bol aj v tejto časti nedôvodný.

Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V prejednávanej veci bol v dôsledku zamietnutia návrhu
plne úspešný odporca a vzniklo mu právo na náhradu trov konania v sume 242,38 € voči vo veci plne
neúspešnému navrhovateľovi, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie odporu
proti platobnému rozkazu v sume 18,- € (č.l. 161 spisu) a trov právneho zastúpenia za štyri úkony

právnych služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 24,90 € spolu s režijným paušálom v sume
7,41 €, 2. písomné podanie na súd (vyjadrenie zo dňa 04.05.2011) v sume 24,90 € € spolu s režijným
paušálom v sume 7,41 €, 3. účasť na pojednávaní dňa 04.05.2011 v sume 24,90 € spolu s režijným
paušálom v sume 7,41 € a 4. účasť na pojednávaní dňa 06.06.2011 v sume 24,90 € spolu s režijným
paušálomvsume7,41€,ktomunáhradacestovnýchvýdavkovzapoužiteosobnéhomotorovéhovozidla

zn. Jeep Grand Cherokee (č.l. 176 spisu) cestou na pojednávania dňa 04.05.2011 a dňa 06.06.2011 z
Bánoviec nad Bebravou do Partizánskeho a späť v sume 23,34 € (pri vzdialenosti 4 x 20 km, t.j. 80 km,
priemernej spotrebe 9,8 litrov na 100 km, paušálnej náhrade 0,183 €/km, cene pohonných hmôt 1,110
€ za liter), k tomu náhrada za stratu času stráveného cestou na pojednávania dňa 04.05.2011 a dňa
06.06.2011 z Bánoviec nad Bebravou do Partizánskeho a späť v sume 49,40 € za 4 polhodiny po 12,35

€, k tomu odmena a hotové výdavky v sume 201,98 € zvýšené o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %
v sume 40,40 €, pretože právny zástupca odporcu je jej platiteľom (č.l. 175 spisu), spolu trovy konania
odporcu predstavujú sumu 242,38 €, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).