Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2011

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/137/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108211561
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2011:8108211561.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: K. J., L..

XX.X.XXXX, J. G., I. XX, právne zastúpená JUDr. Konštantínom Vaľom, advokátom so sídlom
Prešov, Konštantínova 6, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava,
Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o poistné plnenie, takto

r o z h o d o l :

určuje, že poranenia, ktoré utrpela žalobkyňa dňa 3.4.2006 v dôsledku toho, že vyskočila z
medziposchodia pri byte na 4. poschodí, nachádzajúceho sa na ul. I. Č.. XX v Prešove a spadla na zem,
sú úrazom v zmysle článku 18 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie účinných
od 1.11.1991, na základe čoho je žalovaný p o v i n n ý poskytnúť žalobkyni poistné plnenie

v súlade s poistnou zmluvou č. XXXXXXXX/XX uzavretou medzi žalobkyňou (zastúpenou
zákonným zástupcom - otcom S. J., L.. XX.XX.XXXX) a žalovaným s účinnosťou od 8.9.1992,

o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 15.5.2008 a doplnenou na základe odvolania proti uzneseniu o odmietnutí
podania žalobkyne zo dňa 21.8.2008, navrhla žalobkyňa zaviazať žalovaného zaplatiť jej sumu 58.000,-
Sk z titulu trvalých následkov úrazu zo dňa 3.4.2006, spolu s 8,5%-tným ročným úrokom z omeškania
od 10.5.2008 do zaplatenia, ďalej sumu 12.000,- Sk z titulu doživotného mesačného dôchodku za
obdobie od 3.4.2006 do 2.9.2008 a mesačnej sumy vo výške 400,- Sk z titulu doživotného mesačného
dôchodku počnúc od 1.10.2008 do budúcna. Taktiež navrhla, aby jej žalovaný nahradil trovy konania

na trovách právneho zastúpenia. V rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že dňa 3.4.2006 vyskočila
zo 4. poschodia, následkom čoho spadla a utrpela závažné poranenia a to: zlomeninu acetabulárnej
časti lonovej kosti vpravo s vytknutím v krížovobedrovom kĺbe vpravo, trieštivú zlomeninu, zlomeniu
tŕňového výbežku, pohmoždenie a roztrhnutie pľúc vpravo, zakrvácanie do ľavej pohrudnej dutiny,
zlomeninu zuba, dialceráciu žlčníka a pohmoždenie pečene, zlomeninu lopaty bedrovej vľavo. V rámci
žaloby žalobkyňa poukázala taktiež na to, že z teórie trestného práva a zo súdnych rozhodnutí je
samovražda alebo pokus o ňu úmyselné spôsobenie smrti sebe samému, pričom žalobkyňa ako to

vyplýva z priložených lekárskych správ, nebola schopná v danom čase ovládať svoje konanie pre
duševnú poruchu, pričom v takomto prípade je vecne správne aplikovať ustanovenie § 23 Trestného
zákona, z ktorého vyplýva, že kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu nemohol rozpoznať jeho
protiprávnosť, alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin zodpovedný.

Z poistnej zmluvy č. X. XXXXXX/XX uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného (Slovenská
poisťovňa, a.s.) a žalobkyňou zastúpenou zákonným zástupcom, otcom S. J. uzavretou s účinnosťouod 8.9.2009 vyplýva, že táto poistná zmluvu bola uzavretá pre prípad smrti, trvalých následkov úrazu a
nevyhnutného liečenia telesného poškodenia spôsobeného úrazom žalobkyne.

Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 24.6.2008 poukázal na to, že v zmysle článku

18 ods. 3 všeobecných poistných podmienok, sa za úraz nepovažuje samovražda alebo pokus o
ňu, z tohto dôvodu preto žalovaná aj odmietla poistné plnenie, nakoľko žalobkyňa utrpela zranenie
práve pri samovražednom pokuse, preto v tomto prípade neišlo o poistnú udalosť a nie je možné z
úrazového poistenia žalobkyne poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný sa vyjadril aj ku okolnosti, ktorú
uviedla žalobkyňa v rámci žaloby, teda že si nárok uplatňuje na základe § 23 Trestného zákona, ktorý

podľa názoru žalovaného nemožno za žiadnych okolností použiť, nakoľko samovražda alebo pokus o ňu
nie je trestným činom a takáto argumentácia je právne bezvýznamná, keďže toto ustanovenie upravuje
nepríčetnosť ako okolnosť vylučujúcu trestnú zodpovednosť.

Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom uviedla, že dňa 3.4.2006 utrpela v dôsledku pádu z
medziposchodia pri ich byte na 4. poschodí zranenia tak ako to vyplýva z priložených lekárskych správ,
pričom tieto zranenia zanechali aj trvalé následky a najzávažnejším je problém s pravým bedrovým

kĺbom, ktorý je potrebné vymeniť, avšak v jej prípade je to problematické, keďže je ešte mladá a je vo
vývoji. Zároveň uviedla, že problémy pociťuje aj pri prudkých zmenách počasia, kedy cíti chrbát, nohu,
tedazlomeniny,ktoréutrpela.Žalobkyňauviedla,žedočasutohtoúrazu,fungovala,dásapovedaťúplne
bežne, mala kamarátky, chodila vonku, v škole mala prevažne dobré známky, pričom víkend predtým
ešte s mamou piekli koláče a v pondelok ráno, keď vstala bola sama doma a už v noci mala „hlasy“, teda

nejaký mužský hlas, ktorý sa nedá priradiť ku nejakej konkrétnej osobe, ale vo všeobecnosti to bol nejaký
mužský hlas, ktorý jej akoby prikazoval aby to urobila, teda aby vyskočila z bytu. Tento hlas jej hovoril:
„urob to, vyskoč“. Žalobkyňa potvrdila, že mala priateľa, s ktorým sa rozišla, avšak bolo to už asi mesiac
alebo dva mesiace predtým, než sa stala táto udalosť, pričom spomínaný mužský hlas by nepriradila
k osobe bývalého priateľa, ale ani k žiadnej inej konkrétnej osobe. Na otázku súdu žalobkyňa taktiež

uviedla, že tieto hlasy sa jej ešte raz vrátili, teda mala s tým problém a preto bola aj hospitalizovaná v
Detskej psychiatrickej nemocnici v Michalovciach, kde sa liečila a následne už tieto hlasy nemala, pričom
v súčasnosti je to už v poriadku a chodí pravidelne na kontroly k C.. C.. Žalobkyňa zároveň uviedla, že
si nepamätá na to, ako otvorila okno, resp. či nejako preliezla zábradlie, pretože na tieto podrobnosti
sa skutočne nepamätá.

Svedkyňa C.. S. C., ako psychiatrička u ktorej sa žalobkyňa liečila sa v rámci výsluchu pred súdom
vyjadrila, že žalobkyňa bola prvýkrát vyšetrená dňa 15.8.2006, pričom ju vyšetrovala jej zastupujúca
kolegyňa C.. J.Ř., ktorá jej zdravotný stav uzavrela ako akútnu psychotickú poruchu (F 23) a zároveň aj
odporučila hospitalizáciu na detskom psychiatrickom oddelení v Michalovciach, kde aj žalobkyňa bola
hospitalizovaná od 16.8.2006 do 12.9.2006, pričom aj tam jej bola diagnostikovaná akútna psychotická

porucha. Svedkyňa ďalej uviedla, že z jej dostupných informácií, vyšetrení a podkladov vyplynulo, že
k úrazu došlo určite pod vplyvom imperatívnych halucinácií, keď je pacient v takom stave, že sa to
vlastne ani nedá zastaviť, možno snáď oddialiť o deň, dva, tri, ale na základe takýchto imperatívnych
halucinácií dôjde k určitému konaniu. Preto vlastne aj v rámci svojej správy zo dňa 20.3.2008 uviedla,
že žalobkyňa v čase úrazu trpela duševnou poruchou, pri ktorej nebola schopná ovládať svoje konanie.

Ďalej uviedla, že pri týchto imperatívnych halucináciách, tieto „hlasy“, akoby sa vyhrážali v tom zmysle,
aby pacient o tom nikomu nehovoril a preto sa vlastne aj žalobkyňa bála niekomu o tom povedať, hoci
teoreticky mohli najbližší príbuzní u nej pociťovať nejaké zmeny, ale tieto mohli pripisovať napr. tomu,
že je v pubertálnom veku, resp. že sa predtým rozišla so svojím chlapcom. Svedkyňa zároveň uviedla,
že aj najbližšiemu okoliu takýto stav nemusí byť vôbec zrejmý a evidentný, pretože pacient to väčšinou

dusí v sebe a nedá to najavo. Ďalej uviedla, že o priebehu samotného úrazu sa žalobkyňa vyjadrila
iba tak, že hlasy jej prikazovali aby vyskočila, avšak na bližšie okolnosti si nepamätala. Potvrdila, že
žalobkyňa k nej pravidelne chodila na mesačné kontroly, neskôr to bolo raz za dva mesiace, potom ešte
menej často, pričom dňa 17.10.2006 jej zmenila liečbu, keďže užívala lieky, ktoré dovtedy užívala jej
spôsobovali únavu vzhľadom na to, že sa jednalo o utlmujúce lieky a v súčasnosti je stav už taký, že

žalobkyňa nepotrebuje nejaké pravidelné kontroly a dá sa povedať, že sa dohodli, že ju navštívi vtedy,
ak by mala nejaký problém, pričom na pravidelné kontroly už chodiť nemusí.Naotázkyprávnehozástupcužalobkynesvedkyňauviedla,žepodvplyvomakútnejpsychotickejporuchy
je možné také konanie ako uskutočnila žalobkyňa, teda pokus o samovraždu a medzi touto poruchou
a konaním žalobkyne je príčinná súvislosť. Svedkyňa taktiež uviedla, že pacient s diagnostikovanou

akútnou psychotickou poruchou nie je schopný ovládať svoje konanie, teda aj konanie spočívajúce v
pokuse o samovraždu.

V predmetnej veci bola na návrh právneho zástupcu žalobkyne pribratá znalkyňa z odboru zdravotníctva
a farmácia, odvetvie psychiatria C.. N. Y., ktorá v rámci záverov znaleckého posudku č. 9/2010
poukázala na to, že na základe podrobného štúdia spisového materiálu, literatúry, dostupnej zdravotnej

dokumentácie a konzultácie s rajónnym psychiatrom konštatuje, že u poškodenej (u žalobkyne) sa
jednalo o vážnu duševnú poruchu a k pokusu o samovraždu u nej došlo pod vplyvom tejto duševnej
poruchy, pričom žalobkyňa pri tejto poruche, vôľou nedokázala eliminovať konanie, ku ktorému došlo,
t.j. k pokusu o samovraždu.

V rámci záverečného prednesu právny zástupcu žalobkyne poukázal na to, že vzniknutá poistná udalosť
nemala príčinnú súvislosť s pokusom o samovraždu žalobkyne, keďže bolo preukázané, že žalobkyňa

nemohla ovládať svoje konanie a konala vlastne pod vplyvom duševnej poruchy. Z hľadiska právneho
zdôvodnenia žaloby poukázal na ustanovenie § 816 Občianskeho zákonníka, ako aj dôvodovú správu
k tomuto ustanoveniu.

Zástupca žalovaného poukázal na to, že v rámci poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok
bola žalobkyňa poistená pre prípad úrazu, pričom úrazom nie je samovražda alebo pokus o ňu, bez

ohľadu na to, či bola žalobkyňa príčetná alebo nepríčetná.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej
veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje

poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 790 písm. b) OZ, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti,
dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Podľa§795ods.1OZ,povinnosťpoistiteľaplniťajehoprávonapoistnévznikneprvýmdňompouzavretí

poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa§797ods.1OZ,právonaplneniemá,pokiaľniejevtomtozákonealebovpoistnýchpodmienkach
ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody
sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik

povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 816 OZ, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo
aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa
poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa (v tom čase
zastúpená zákonných zástupcom otcom S. J.) a právny predchodca žalovaného uzavreli poistnú zmluvu
pre prípad smrti, trvalých následkov úrazu a za čas nevyhnutného liečenia telesného poškodeniaspôsobeného úrazom žalobkyne. Z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu svedkyne C.. S. C. a
znaleckého posudku C.. N. Y. je taktiež zrejmé, že k pokusu o samovraždu došlo pod vplyvom akútnej
duševnej poruchy a v dôsledku tejto poruchy žalobkyňa svojou vôľou nedokázala ovládať svoje konanie,

ku ktorému došlo t.j. pokus o samovraždu. Z citovaného ustanovenia § 816 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že pri poistení osôb, má poistený právo na výplatu poistného plnenia, ak u neho nastane poistná
udalosť. Žalovaný sa v tomto konaní bránil tým, že v zmysle všeobecných poistných podmienok pre
úrazové poistenie účinných od 1.11.1991 (článok 18 ods. 3) sa za úraz nepovažuje samovražda alebo
pokus o ňu a keďže sa nejedná o úraz, nejedná sa ani o poistnú udalosť na základe ktorej má plniť,

pretoodmietolposkytnúťžalobkynipoistnéplnenie.Žalovanýsataktiežvyjadrilkprávnemuzdôvodneniu
žaloby ohľadom odkazu na ustanovenie § 23 Trestného zákona, k čomu uviedol, že toto ustanovenie
nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko samovražda, ani pokus o ňu nie je trestným činom. V tejto
súvislostisasúdstotožňujesaargumentácioužalovaného,keďžev §23Trestnéhozákonajevyjadrená
nepríčetnosť ako okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť a teda použitie tohto ustanovenia nie je v
danom prípade právne relevantné.

Na druhej strane súd poukazuje na to, že z dôvodovej správy k § 816 OZ skutočne vyplýva, že poistiteľ
je povinný plniť, keď podľa lekárskeho nálezu k samovražde (analogicky aj k pokusu o ňu) došlo pod
vplyvom duševnej poruchy poisteného. Vo všeobecnosti samozrejme platí, že úmyselne privodená
poistná udalosť nemôže byť poistnou udalosťou, keďže sa vlastne nejedná o náhodnú udalosť, a aj pri
poistení osôb platí, že poistiteľ nie je povinný plniť pri úmyselnom poškodení organizmu poisteným a

ani samovražde, avšak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k poškodeniu zdravia (úrazu)
žalovanej síce došlo na tom základe, že tá vyskočila z medziposchodia na 4. poschodí, avšak k takémuto
konaniu došlo pod vplyvom duševnej poruchy, pre ktorú žalovaná nedokázala ovládať svoje konanie.

Súd zároveň poukazuje na to, že pokiaľ by si žalobkyňa (vo všeobecnosti poistený) uvedomovala svoje
konanie, t.j. konala by bez príčinnej súvislosti s duševnou poruchou, teda bola by schopná ovládať

svoje konanie a napriek tomu by smerovala svoje konanie k privodeniu si smrti, v tomto prípade by sa
už jednalo o výluku z poistenia, keďže v danom prípade by sa už nejednalo o náhodnú udalosť, čím
by vlastne bol vylúčený základný princíp vzniku poistnej udalosti, t.j. jej náhodilosť. Úplné vylúčenie
samovraždy, ako aj pokusu o ňu v poistných podmienkach žalovaného je preto v rozpore s ustanovením
§ 39 OZ, keďže je v rozpore so zákonom, preto je takéto vylúčenie z povinnosti poskytnúť poistné plnenie

neplatné.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že v danom prípade sa jedná o poistnú udalosť, na základe
ktorej je žalovaný povinný poskytnúť žalobkyni poistné plnenie, preto rozhodol medzitýmnym rozsudkom
najprv o základe nároku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Keďže súd v danom prípade rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe nároku, zároveň vyslovil, že

o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolanie môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.