Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2010

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/68/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710206083
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2010:7710206083.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudkyňou Mgr. Agátou Štefaničovou, v právnej veci žalobcu DAGSHER,

spol. s r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 10, 040 22 Košice, IČO: 36600512, proti žalovanémJ. spol. s r.o.,
so sídlom O. 040 01 Košice, IČO: 36602841, zastúpenému JUDr. Dušanom Antolom, advokátom,
Zbrojnícka 12, 040 01 Košice , o určenie vlastníckeho právo takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným dňa 11.5.2010 domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, a to
parciel č. 2189/11, č. 2189/13, č. 2189/14, č. 2189/15, č. 2189/16 - zastávané plochy a nádvoria a
penziónu číslo súpisné 52, postaveného na parcele č. 2189/14, mostovej váhy na parcele č. 2189/15,

garáže na parcele č. 2189/16, garáže stojacej na parcele č. 2189/20 a 2189/21 v katastrálnom území
obce Budkovce. Uviedol, že konateľka firmy EH. spol. s r.o., listom zo dňa 27.4. 2010 oznámila správcovi
penziónu Delfín Budkovce zmenu nadobudnutia vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zapísaných na
pôvodnom LV č. 850 k.ú. Budkovce. Touto skutočnosťou sa firma DAGSHER dozvedela o zmene
vlastníka nehnuteľnosti. Na základe dohody zo dňa 2.7.2008 pôvodný vlastník nehnuteľnosti s
konateľom firmy DAGSHER dohodol, za akých podmienok nehnuteľnosť prejde do vlastníctva firmy
DAGSHER. Dňa 10.7.2008 nadobudla firma DAGSHER vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
mimo zariadenia penziónu, hnuteľný majetok zostal vo vlastníctve p. Harbuľáka. Na základe dohody p.

HY. vykonával funkciu správcu penziónu a zabezpečoval úpravy a opravy penziónu na náklady firmy
DAGSHER. Žalobca nevedel získať úver na úpravu a opravu penziónu, a konateľ firmy dostal ponuku od
p.. bytom Branisková 8, Košice, že mu požičia peniaze na modernizáciu penziónu vo výške 2 000 000,00
Sk, a žalobca dočasne do doby vyrovnania dlhu prevedie penzión na p. Marianu Šmidovú. Na základe
ústnej dohody po vrátení dlhu sa mal uskutočniť prevod nehnuteľnosti späť na firmu DAGSHER. Konateľ
žalobcu, ktorý bol v tiesni, túto ponuku prijal, lebo p. Q.r bol jeho dlhoročný známy, a z toho dôvodu
nemal žiadne pochybnosti. Na základe ústnej dohody s p. Šmidom konateľ žalobcu dňa 13.12.2008

časť dlhu splatil vo forme prevodu bytu na M. Q. syna P. ĽuW. ktorý tento byt predal cestou realitnej
kancelárie za sumu 1 800 000,00 Sk. Táto suma sa započítala na splatenie dlhu. Zostávajúca časť dlhu
vo výška 200 000,00 Sk sa splácala z nájomného za penzión vo výške 50 000,00 Sk mesačne. Na
základe dohody p. ĽuW. s firmou DAGSHER a nájomcom firmE. obdŕžal sumu vo výške 300 000,00 Sk
(šesťmesačný nájom.) Žalovaná, ktorá mala prenajatý penzión od žalobcu, o hore uvedených dohodách
bola informovaná, a aj napriek tomu uvedenú nehnuteľnosť kúpila. O tejto skutočnosti neinformovala
firmu DAGSHER, a ani správcu penziónu, s ktorým sa stretávala každý deň. Bolo jej známe, že po

splatení dlhu F. má zabezpečiť prevod nehnuteľnosti späť na firmu DAGSHER. Bola si plne vedomá
toho, že predmetná nehnuteľnosť je záruka dlhu a s hore uvedenými skutočnosťami bola oboznámenáaj p. P., s čím súhlasila, a nemala voči tomu žiadne námietky. Žalobca ďalej uviedol, že predpokladá,
N.á predala aj hnuteľný majetok, a celé zariadenie penziónu, ktoré je vlastníctvom p. Q., a nikdy nebol
predmetompredajaakúpy.FirmaDAGSHERvdobrejvieredodržalavšetkyústnedohodymedzip.ĽuW.

a F. a požičané peniaze za celé obdobie investovala do penziónu Delfín, ktoré sú vedené v účtovníctve
firmy a uhrádzala do konca roku 2009 poplatky za média. P.Šmidová si bola plne vedomá, že majiteľkou
nehnuteľnosti je dočasne a po vrátený dlhu má vrátiť nehnuteľnosť späť firme DAGSHER, pretože
nehnuteľnosť mala oveľa vyššiu hodnotu. Aj keď neexistuje písomná dohoda medzi konateľom firmy
DAGSHEr s.r.o. a p..torou menovaní mienili predmetnú nehnuteľnosť použiť ako záruku pôžičky a po

vrátení dlhu nehnuteľnosť vrátiť pôvodnému majiteľovi, môžu to potvrdiť navrhovaní svedkovia, ktorí
o celej situácii vedeli, a boli pri jednaniach. Keďže žalovaný je vedený v evidencii nehnuteľnosti ako
výlučný vlastník žalovaných nehnuteľností, má firma DAGSHER naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho právo k žalovaným nehnuteľnostiam.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
tohto konania nadobudol zákonným spôsobom, a to kúpou od predchádzajúceho vlastníka.

Žalobca sa pojednávaní vytýčených súdom nezúčastnil. Svoju neúčasť dňa 20.10.2010 neospravedlnil
a pojednávanie určené na 29.11.2010 žiadal odročiť najmenej o 30 dní s tým, že vzhľadom na
nové skutočnosti je predpoklad, že vo veci dôjde k mimosúdnej dohode. Na pojednávaní žalovaný
tvrdenie žalobcu poprel a uviedol, že so žalobcom nie je v kontakte, ani medzi nimi nepriebiehajú
mimosúdne rokovania. Z uvedeného dôvodu súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. rozhodol

v neprítomnosti žalobcu. Žalobca sa bez vážneho dôvodu na dva termíny pojednávaní určených súdom
nedostavil. Dôvody uvádzané v ospravedlnení zo dňa 25.11.2010 súd nepovažoval za opodstatňujúce
odročenie pojednávania. Žalobca neuviedol, o aké nové skutočnosti ide a z akého dôvodu je predpoklad
mimosúdneho ukončenia sporu. Navyše žalovaný tvrdenia žalobcu poprel s tým, že žiadne rokovania
medzi nimi neprebiehajú.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Žalobca bol vlastníkom žalovaných nehnuteľností od 9.7.2008 na základe kúpy od predávajúcehE.
( kúpna zmluva na čl. 12 a list vlastníctva na čl. 7 ).

Následne žalobca dňa 5.12.2008 predal nehnuteľnostG.kúpna zmluva a list vlastníctva v prílohovej
obálke), ktorá ich v roku 2010 previedla na žalovaného (kúpna zmluva na čl. 34 a list vlastníctva na čl.6).

Všetky kúpne zmluvy prešli riadnym vkladovým konaním na Správe katastra Michalovce. Žalovaný je
doposiaľ vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník na základe kúpy (čl.6).

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a Mariannou Šmídovou (prílohová obálka) súd zistil, že
v článku IV. bod 6. predávajúci, teda žalobca, prehlásil, že po zaplatení celej kúpnej ceny si nebude
v ďalšom nárokovať na prevádzané nehnuteľnosti a v článku V. bode 3 zmluvné strany prehlásili, že

zmluva je súhlasným, slobodným a vážnym prejavom ich skutočnej vôle, že nebola uzatvorená v tiesni
ani za inak nevýhodných podmienok.

Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom (čl.47) nárok žalobcu neuznal. Uviedol, že nehnuteľnosti
nadobudol kúpou od predchádzajúcej vlastníčky pani Šmídovej, ktorá bola v katastri riadne ako
vlastníčka zaevidovaná. Pri uzatváraní zmluvy si všetky rozhodujúce skutočnosti overili. Overili si údaje

z katastra nehnuteľnosti a vlastnícke vzťahy si preverovala aj Poštová banka, v ktorej si na zaplatenie
kúpnej ceny museli zobrať úver. Na zabezpečenie úveru bolo k žalovaným nehnuteľnostiam zriadenéaj záložné právo, ktoré je na liste vlastníctva riadne zapísané. Preto nemali dôvod pochybovať o tom,
že pani Šmídová je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré nadobudli kúpou. Žalovaný poprel, že by mali
vedomosť o dohodách o dočasnom prevode vlastníckeho práva medzi žalobcom a pánom Šmídom a

nevedel sa k ním vyjadriť. Podľa jeho názoru žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo veci žaloby určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol. Zároveň žiadal, aby sa
súd zaoberal aj nariadeným predbežným opatrením a vzhľadom na neopodstatnenosť žaloby ho zrušil.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 7 písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z., kataster obsahuje údaje o vlastníkoch.

Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z., správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať

s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z., údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom žalovaných nehnuteľností. Neuviedol však dôvod,

pre ktorý sa cíti byť ich vlastníkom. Zo samotnej žaloby vyplýva, že malo ísť iba o dočasný prevod
vlastníckeho práva zo žalobcu na páA. Ako dôvod žalobca uviedol, že podľa ústnej dohody medzi ním
a pánom Q. nehnuteľnosti mali slúžiť na zabezpečenie záväzku, a to pôžičky, ktorú mal žalobcovi
poskytnúť F.. Ústne dohody mali potvrdiť navrhnutí svedkovia. Skutočnosti uvádzané žalobcom v
návrhu sú však právne irelevantné vo vzťahu k zákonnej úprave nadobúdania vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam ako aj k zákonnej úprave zabezpečenia záväzkov, a na tejto skutočnosti by nič
nezmenili ani výpovede svedkov, ktorí by ústne dohody potvrdili.

Občiansky zákonník pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam kúpou vyžaduje písomnú
zmluvu, ktorá musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti. Tiež určuje, že vlastnícke právo sa
nadobúdavkladomdokatastranehnuteľnosti.Vkladovékonanieanáslednýzápisvlastníctvadokatastra

osvedčuje, že kupujúci nadobudol vlastnícke právo v súlade s právnymi predpismi. Všetky zmluvy
predložené do konania, a to zmluva medzi pánom M. a žalobcom, medzi žalobcom Y. a medzi P. a
žalovanou, boli uzavreté v súlade so zákonom a všetky prešli vkladovým konaním na Správe katastra v
Michalovciach, pretože povolenie vkladu je vyznačené na každej zmluve a nadobúdatelia boli zapísaní
akovlastnícinalistyvlastníctva.Súdnezistilžiadnedôvody,prektorébymalibyťzmluvyneplatnéaktoré

by odôvodňovali tvrdenie žalobcu o vlastníckom práve k žalovaným nehnuteľnostiam. Ústne dohody, na
ktoré sa žalobca odvoláva, sú neplatné. Žalobca navyše pri prevode nehnuteľnosti v zmluve prehlásil, žesi nebude nárokovať na prevádzané nehnuteľnosti a zmluvu uzavrel slobodne, vážne, nie v tiesni alebo
zainaknevýhodnýchpodmienok.Zmluvauzavretá medzižalobcomaMariannouŠmídovouneobsahuje
žiadne ustanovenia o obmedzení nakladania s nehnuteľnosťami a neobsahuje ani žiadne podmienky

viazané na vznik, zmenu alebo zánik práva (§36 a nasl. Obč.zák.). To sa týka aj zmluvy uzavretej medzi
P. a žalovaným.

Ako sám žalobca tvrdil, malo ísť o dočasný prevod vlastníctva, ktorý mal zabezpečiť pohľadávku veriteľa
žalobcu. V občianskom práve existuje množstvo inštitútov, ktoré slúžia na zabezpečenia záväzku, a
ktoré mohol žalobca a jeho veriteľ využiť. Musia však mať písomnú formu, či už ide o záložné právo

(§151a a nasl.), zabezpečenie záväzkov prevodom práva (§553), alebo o zábezpeku (§555). Žalobca
prípadne mohol využiť inštitút predkupného práva (§602 a nasl.).

Podľa § 2 zák. č. 1/1993 Z.z., o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka,
že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených
všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Ak teda žalobca mal v úmysle
nehnuteľnosťami iba zabezpečiť pohľadávku veriteľa, mal si overiť všetky zákonné možnosti pre takýto

postup. Neznalosť žalobcu v tomto smere nemôže ísť na úkor vlastníka, ktorý svoje vlastnícke právo
nadobudol zákonom predpísaným spôsobom.

Žalobca ďalej tvrdil, že ponuku pV. dočasný prevod prijal v tiesni, pretože nemal peniaze na opravu
penzionu, a nemohol si vybaviť úver. Neuviedol však dôvod, pre ktorý úver nemohol získať a prečo bol
v tiesni. Z predloženého listu vlastníctva (čl.7) nevyplýva, že by nehnuteľnosti boli zaťažené, pretože

v časti C: ťarchy, nie sú žiadne záznamy. Naopak žalovaná nehnuteľnosti zaťažila záložným právom,
pretože si zobrala úver v Poštovej banke za účelom vyplatenia kúpnej ceny nehnuteľností (čl. 6).

Ďalej súd poukazuje na to, že v konaní nejde o určenie vlastníckeho práva proti pôvodnému vlastníkovi,
ale proti následnému nadobudateľovi vlastníckeho práva. V tomto kontexte musí súd zmluvy posudzovať
samostatne, a v prípade zmluvy uzavretej medzi MY. a žalovaným súd nezistil rozpor so zákonom.

Žalovaný v dobrej viere nadobudol vlastnícke právo od vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľnosti a
nemal dôvod o jeho vlastníctve pochybovať. Súdu predložil množstvo dokladov, ktoré svedčia o tom,
že vykonal všetko na zistenie vlastníctva nehnuteľností a v súlade so zákonom nehnuteľnosti kúpil.
Žalovaný poprel, že by mal informácie o ústnych dohodách medzi žalobcom a pánom Šmídom. Ak by
o nich aj vedel, tieto dohody ho nezaväzovali. Ak dohody porušil žalobcov veriteľ, ide o ich vzájomný

vzťah a zodpovednosť, ktorá nemôže byť na ujmu žalovaného.

Tvrdenia žalobcu o tom, že je vlastníkom žalovaných nehnuteľností nemajú oporu v zákone, preto súd
návrh zamietol.

Žalovanýžiadal,abysúrozhodolajozrušenípredbežnéhoopatrenianariadenéhovkonaní10C/67/2010
tunajšieho súdu. O návrhu súd nerozhodol, pretože v tomto konaní na to nemá oprávnenie. O nariadení

predbežného opatrenia sa viedlo samostatné konanie pred podaním návrhu na súd, preto do tohto
konania musia smerovať aj prípadné návrhy na jeho zrušenie. Predbežné opatrenie môže zrušiť iba
sudca, ktorý ho nariadil, pretože v opačnom prípade by išlo o zásah do ústavného práva na zákonného
sudcu, ktorý je zakotvený v článku 46 ods. 1 Ústavy SR.

O trovách konania súd rozhodol tak, že ich žalovanému nepriznal, aj keď bol vo veci úspešný, pretože

ich nevyčíslil v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku (§151 ods. 1,2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také
dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datovanéPodanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)