Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2010

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 4C/632/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3799899587
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krivulčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2010:3799899587.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci

navrhovateľky P.. T. L., Z.. XX.X.XXXX, B. X. XXXX, právne zastúpenej JUDr. Dušanom Divkom,
advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, kpt. Nálepku 346 proti odporcovi Mestu Považská Bystrica,
IČO: 317667, právne zastúpený JUDr. Vladimír Wirgha, advokát Advokátska kancelária so sídlom
Púchov,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastraneodporcuSociálnejpoisťovne,Ústredie,ul.29.augusta
č. 8 Bratislava v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 6.390,83 Eur z a s t a v u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady za stratu na zárobku po
skončenípráceneschopnostiod4.10.1997do31.12.2003sumu4.166,17Eurdo30dníodprávoplatnosti

rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady vecnej škody sumu 232,35 Eur do
30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 2.764,05 Eur
k rukám právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Dušana Divku do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť na účet Okresného súdu v Považskej Bystrici trovy konania
preddavkované štátom vo výške 2.614,51 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu v Považskej Bystrici súdny poplatok z návrhu
vo výške 263,50 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom proti odporcovi domáhala náhrady škody z pracovného úrazu,

ktorý utrpela dňa 01.07.1996, kedy sa pošmykla na schodisku v budove sídla odporcu kde pracovala,
pri páde si udrela ľavý bedrový kĺb, sedaciu časť a chrbticu. Od odporcu žiadala náhradu za stratu
času počas pracovnej neschopnosti (PN) od 04.07.1996 do 03.10.1997 vo výške 40.875,-Sk, náhraduvecných nákladov vo výške 7.000,-Sk, náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, spolu
s príslušným úrokom z omeškania odo dňa splatnosti.

Doplneným návrhom na začatie konania zo dňa 10.11.1999 si navrhovateľka uplatnila voči odporcovi

aj náhradu za stratu na zárobku po skončení PN a uznaní čiastočnej invalidity od 04.10.1997.
Navrhovateľka uviedla, že zárobok, ktorý dosahuje u odporcu, ktorý je aj naďalej jej zamestnávateľom,
dosahuje len vďaka zvýšenému pracovnému úsiliu a len vďaka tomu môže pracovať 8 hodín denne.
Svoj nárok doplnila aj o náhradu straty na zárobku počas ďalšej PN od 08. do 15. 09.1998, od 16 do 25.
11.1998 a od 03. do 15.09.1999, ktorý nárok mal predstavovať rozdiel medzi priemerným mesačným

zárobkom vyplácaným pred pracovnou neschopnosťou a vyplatenými nemocenskými dávkami a pre
ďalšie obdobie žiadala priznať mesačnú rentu.

V poradí tretím doplneným návrhom zo dňa 19.01.2000 podaným prostredníctvom právneho zástupcu
navrhovateľka ustálila požadovaný okruh náhrad a žiadala priznať náhradu škody titulom náhrady straty
na zárobku počas trvania PN od 04.07.1996 do 03.10.1997 vo výške 192.852,-Sk, náhradu za stratu na
zárobku počas ďalšej PN od 08. do 15. 09.1998, od 16 do 25. 11.1998 a od 03. do 15.09.1999 spolu vo

výške 7.692,-Sk,náhradu za stratu na zárobku po ukončení PN od 04.10.1997 do 04.10.1998 vo výške
117.354,-Sk, náhradu za stratu na zárobku po skončení PN od októbra 1998 do 31.11.1999 vo výške
105.248,-Sk, náhradu bolestného vo výške 52.500,-Sk a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 825.000,-Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca žiadal návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietnuť, spochybňoval samotný právny

základ nároku a teda že navrhovateľka mala utrpieť pracovný úraz, z dôvodu ktorého nepovažoval za
potrebné vyjadriť sa k uplatneným nárokom na náhradu škody.

Vedľajší účastník vstúpil do konania podaním zo dňa 15.02.2000, žiadal návrh v celom rozsahu
zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vedľajšieho účastníka, právnych zástupcov,

oboznámil sa s obsahom dohody o zmene pracovného pomeru zo dňa 01.02.1995, záznamom o úraze
zo dňa 02.07.1996, správami týkajúci sa prvého vyšetrenia navrhovateľky, posudkami o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia, výpismi zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky, znaleckými
posudkami znalkyne Ing. Bc. U. Š. č. 07/2007, kontrolného posudku znaleckého ústavu Ústavu súdneho
inžinierstva a ŽU č. 198/2008 a kontrolným znaleckým posudkom znalca Ing. F. Q. č. 001/2009,

oboznámil sa s písomnými vyjadreniami účastníkov konania, námietkami proti znaleckým posudkom,
vypočul znalcov a zistil nasledovné:

Navrhovateľka pracovala u odporcu od 01.02.1995 vo funkcii právnika s miestom výkonu práce Mestský
úrad Považská Bystrica. Dňa 01.07.1996 utrpela navrhovateľka na pracovisku v budove Mestského
úraduPovažskáBystricaúraz,vdôsledkuktoréhobolapráceneschopnáod04.07.1996do03.10.1997,s

následnoučiastočnouinvaliditou,ktorájejbolapriznanádňa04.10.1997.Odporcaakoivedľajšíúčastník
v priebehu konania namietali tú skutočnosť, že úraz navrhovateľky zo dňa 1.7.1996 nie je úrazom
pracovným a poukázali na to, že v tento deň navrhovateľka žiadny úraz na pracovisku nenahlásila a
práceneschopná bola až od 04.07.1996.

Okresný súd Považská Bystrica čiastočným rozsudkom zo dňa 14.11.2005 č.k.4C/632/1999-186, v

spojení z rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 25.05.2006 č.k.4Co/28/2006-218, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.06.2006, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke z titulu pracovného
úrazu zo dňa 01.07.1996 bolestné vo výške 7.687,50 Sk a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
sumu 518.700,-Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh (v časti týkajúcej
sa bolestného s SSÚ) zamietol, zároveň priznal odporkyni náhradu trov konania. Súd jednoznačne a

bezpochyby konštatoval, že navrhovateľka utrpela pracovný úraz, čím bola konštatovaná objektívna
zodpovednosť odporcu za náhradu škody vzniknutej navrhovateľke v spojení s pracovným úrazom.Po nadobudnutí právoplatnosti čiastočného rozsudku ostali vo veci spornými ďalšie štyri nároky
uplatnené navrhovateľkou a to náhrada za stratu na zárobku počas PN, po ukončení PN, počas ďalších
PN a náhrada vecných nákladov.

Odporcažiadalodpočiatkunávrhnavrhovateľkyakoneodôvodnený aneurčitýzamietnuť.Predvydaním
medzitýmneho rozsudku odporca argumentoval, tým, že navrhovateľka nepreukázala, že sa jedná
o pracovný úraz, za ktorý by niesol zodpovednosť, po právoplatnosti medzitýmneho rozhodnutia si
odporca osvojil argumentáciu vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu, ktorý žiadal návrh v
celom rozsahu zamietnuť.

Navrhovateľka vypovedala, že náhradu straty na zárobku počas PN od 04.10.1996 do 03.10.1997,

teda za 15 mesiacov predstavovala celkovo rozdiel medzi priemerným mesačným zárobkom, ktorý
dosahovala pred vznikom škody a vyplatenými nemocenskými dávkami celkovo vo výške 192.852,-
Sk. V súvislosti s pracovným úrazom a ťažkými zdravotnými následkami sa musela opakovane
podrobovať liečbe a vznikla jej ďalšia škoda a to strata na zárobku počas ďalšej PN od 08. do 15.
09.1998, od 16 do 25. 11.1998 a od 03. do 15.09.1999 spolu vo výške 7.692,-Sk, pričom pri výpočte

vychádzala z priemerného zárobku dosahovaného za IIQ r.1996 - 17.717,-Sk. Rozhodnutím Sociálnej
poisťovne zo dňa 26.11.1997 jej bola priznaná čiastočná invalidita so základom 2.254,-Sk. Vo vzťahu
k uplatnenej náhrade za stratu na zárobku po ukončení PN od 04.10.1997 do 31.11.1999 vychádzala
zo straty na zárobku, ktorý predstavuje rozdiel medzi priemerným zárobkom v rozhodnom období
pred poškodením zdravia a príjmom dosahovaným po nástupe do zamestnania spoločne s čiastočným

invalidným dôchodkom. Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že presný výpočet straty na zárobku
(od 04.10.1997 do 04.10.1998 vo výške 117.354,-Sk, od októbra 1998 do 31.11.1999 vo výške 105.248,-
Sk) vychádza z predpokladaného príjmu navrhovateľky za 4 hodiny pracovnej činnosti, pretože príjem,
ktorý dosahuje za ďalšie 4 hodiny je v dôsledku zvýšeného pracovného úsilia a na tento sa neprihliada.

Podaním zo dňa 11.11.2005 navrhovateľka po vykonanom znaleckom dokazovaní zameranom na

náhradu bolestného a SSU upravila návrh a žiadala priznať náhradu za stratu na zárobku počas PN
od 04.10.1996 do 03.10.1997 vo výške 192.852,-Sk spolu so 17.6% ročným úrokom z omeškania od
04.10.1997 do zaplatenia, stratu na zárobku počas ďalšej PN od 08. do 15. 09.1998 vo výške 2.138,-
Sk spolu so 17,6% p.a. úrokom z omeškania od 16.09.1998, stratu na zárobku od 16 do 25. 11.1998
vo výške 2.148,-Sk spolu so 17,6% p.a. úrokom z omeškania od 26.11.1998 a stratu na zárobku počas

PN od 03. do 15.09.1999 vo výške 3.414,-Sk spolu so 17,6% p.a. úrokom z omeškania od 16.09.1999
všetko do zaplatenia, náhradu stratu na zárobku po ukončení PN od 04.10.1997 do 04.10.1998 vo výške
117.354,-Skspolu so 17,6 % p.a. úrokom z omeškania od 11.10.1998, od októbra 1998 do 31.11.1999 vo
výške105.248,-Skspoluso17,6%p.a.úrokomzomeškania01.12.1999,aod01.12.1999do01.01.2004
sumu 100.000,-Sk spolu so 17,6% p.a. úrokom z omeškania od 02.01.2004 do zaplatenia a náhradu

vecnej škody vo výške 7.000,-Sk spolu so 17,6% p.a. úrokom z omeškania od 28.09.1999.

Odporca a vedľajší účastník opakovane spochybňovali nárok navrhovateľky a jej požiadavku na
uhradenie úrokov z omeškania s odôvodnením, že nárok je nejasný, neurčitý, namietali subjektívny a
ničím nepodložený spôsob výpočtu a kumuláciu nárokov, kedy navrhovateľka nezdôvodnila, z akého
základu vychádzala čo robí celý výpočet nepreukázateľným

Súd uznesením, na pojednávaní dňa 14.11.2005 pripustil zmenu návrhu tak ako bola predložená dňa
11.11.2005.

Dňa 11.08.2006 oznámil vedľajší účastník súdu, že dňa 11.08.2006 poukázal na účet navrhovateľky
sumu 192.530,-Sk ako uplatnenú náhradu škody titulom straty na zárobku počas PN od 04.07.1996 do
03.10.1997. Prostriedky boli pripísané na účet navrhovateľky dňa 15.08.2006.Na pojednávaní dňa 17.10.2006 navrhovateľka vzala návrh na začatie konania v časti o zaplatenie istiny
192.530,-Sk späť, s tým, že aj naďalej trvá na uhradení úroku z omeškania z uvedenej sumy a to
z jednotlivých splátok za 15 mesiacov vo výške 17,6% p.a do 15.08.2006, celkovo v sume 324.344,-

Sk, zároveň požiadala o náhradu straty na zárobku po skončení PN od 01.12.1999 do 01.01.2004 vo
výške 402.800,-Sk s úrokom z omeškania 17,6% p.a od 02.01.2004, ktorá náhrada má predstavovať
navrhovateľkoupôvodnezamýšľanúmesačnúrentu,ktorábypredstavovalarozdielmedzidosahovaným
príjmom po ukončení PN vrátane vyplateného čiastočného invalidného dôchodku a rozhodným
priemerným mesačným zárobkom. Tiež uviedla, že čiastka 402.800,-Sk je len „predpokladaná“ a tiež

môže ísť aj o sumu 618.802,-Sk.

K navrhovanej zmene návrhu na začatie konania sa písomne vyjadril odporca, ktorý súhlasil s
čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania a zároveň žiadal návrh vo zvyšku zamietnuť s tým,
že náhrady straty na zárobku počas PN patrí zamestnancovi popri iných plneniach, (nemocenské) o
tom kto je zodpovedný a či išlo o prac úraz bolo zrejmé až 21.júna 2006, po právoplatnosti rozsudku
Krajského súdu Trenčín, kedy bol daný právny základ nároku, a on sa nemohol dostať do omeškania

s plnením, o ktorom nevedel. Odporca a vedľajší účastník spochybnili aj uplatnenú výšku, pretože táto
bola len hypotetická a nepodložená argumentáciou a pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že nemôže vypočítať
správne základ zavádza, pretože všetky listiny a dokumenty týkajúce sa jej mzdy a platobných dekrétov
jej boli doručované a bola s nimi oboznámená, tiež mala výplatné pásky, z ktorých mohla vypočítať
právny základ nároku. obaja účastníci konania vzniesli námietku premlčania za uplatnený nárok na

náhradu straty na zárobku po ukončení PN od 04.10.1997 do 31.12.2003 a to v celom rozsahu s tým,
že navrhovateľka v podanom návrhu zo dňa 10.11.1999 neuplatnila tento nárok a konkretizovala a
špecifikovala ho až podaním zo dňa 26.11.2006.

Ďalej sa odporca vyjadril, že navrhovateľka nebola v súvislosti s pracovným úrazom nikdy preradená,
nebola nižšie ohodnotená a teda nie je na mieste hovoriť o žiadnej strate. Navrhovateľka podľa jej

vyjadrenia dosahuje taký príjem aký dosahuje, len zvýšeným pracovným úsilím, pokiaľ však mala
v súvislosti so svojim zdravotným stavom problémy, mala sama požiadať o preradenie alebo o iné
pracovné zaradenie alebo požiadať o kratší pracovný čas, odporcovi nikdy nepovedala že dosahuje svoj
príjem len vďaka zvýšenému pracovnému úsiliu a teda keby mala pracovať normálne jej príjem by bol
nižší.

Navrhovateľka poprela odporcom spochybnenú pracovnú vyťaženosť na pracovisku, s tým, že
charakteristika platovej skupiny a popis pracovného miesta nevypovedá o skutočnom úsilí potrebnom
na prácu. Pracuje so zvýšeným úsilím, to znamená, že do zárobku, ktorý dosiahla od 4.10.1997 do
31.12.2003, nebola zahrnutá tá časť zárobku, ktorý dosiahla zvýšeným úsilím, teda takým, ktoré spočíva
v prekonávaní ťažkostí, ktoré u nej stále pretrvávajú a obmedzujú ju v rozsahu že ju obmedzujú v bežnej

pracovnej činnosti. Toto úsilie musí vynakladať, aby vôbec mohla vykonávať nejakú prácu.

Pretože účastníci konania urobili sporným samotný základ nároku ktorý požadovala navrhovateľka
a odporca ako aj vedľajší účastník v konaní žiadali nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru
ekonómia, odvetvie účtovníctvo, súd v konaní ustanovil znalca.

Súd ustanovil v konaní znalkyňu Ing.Bc.U. Š., ktorej uložil, aby vyčíslila výšku náhrady na strate na

zárobku po skončení PN (od 04.10.1997 do 31.12.2003) a uznaní čiastočnej invalidity navrhovateľky.
Z posudkovej časti vyplýva, že pracovný pomer navrhovateľky a odporcu vznikol dňa 28.12.1990
menovacím dekrétom, jej pracovné zaradenia ako aj výška platovej triedy sa v období pracovného
pomeru menilo. Dňa 01.07.1996 utrpela navrhovateľka úraz na základe ktorého bola od 04.07.1997
do 3.10.1997 práceneschopná, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 26.11.1997 jej bol priznaný

čiastočný invalidný dôchodok, ktorého výška sa tiež od dátumu rozhodnutia do 31.12.2003 menila.
Po ukončení práceneschopnosti nasledovali ďalšie práceneschopnosti kratšieho trvania v rokoch 1998
a 1999. v období od 04.10.1997, ktoré nasleduje po ukončení PN, vznikol navrhovateľke nárok na
náhradu na stratu na zárobku po ukončení PN táto náhrada sa rovná priemernému zárobku pred
vznikom škody. Znalkyňa ustálila priemerný mesačný zárobok navrhovateľky na sumu 17.725,38,

Sk, vychádzajúc zo zárobku navrhovateľky za obdobie druhého kvartálu pred poškodením zdravia.Postupom podľa ustanovení § 193 a nasledujúce Zákonníka práce č.65/1965 v platnom znení v čase
pracovného úrazu patrí navrhovateľke náhrada za stratu na zárobku počas, ako aj po ukončení PN.
Tieto nároky neprislúchajú popri sebe. Bezprostredne po ukončení PN patrí navrhovateľke za obdobie

12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacoch v takej výške, aby spolu s príjmom a sumou
čiastočného invalidného dôchodku dosiahla priemerný zárobok dosahovaný pred poškodením zdravia,
t.j. 17.725,38 Sk. Znalkyňa ďalej vychádzala zo skutočnosti, že pokiaľ navrhovateľka bola v lehote
plynúcich 12 kalendárnych mesiacov opätovne PN v súvislosti s následkami úrazu začala planúť nová
12 mesačná lehota a teda obdobie „12 po sebe nasledujúcich mesiacov“ skončilo 12 mesiacov po

poslednej práceneschopnosti (ukončená dňa 15.09.1999) t.j. 30.09.2000. ukončením toho intervalu
nárok na náhradu straty na zárobku po skončení PN v 100% výške skončil. Od 01.10.2000 začal plynúť
ďalší interval rozhodný pre posúdenie výšky straty na zárobku po skončení PN, ktorý bol limitovaný v
zmysle ustanovenia § 185 ods.2 vtedy platného zákonníka práce a skončil k 31.03.2002, kedy skončil
platnosť zákonník práce č.65/1965 a začal platiť nový zákonník práce č.301/2001 Z.z. od 01.04.2002,
ktorý dátum bol aj začiatkom plynutia ďalšieho časového intervalu do 31.12.2003. Nový zákonník práce

stanovil nový spôsob výpočtu priemerného zárobku navrhovateľky pred poškodením zdravia (§ 201 ZP).
Pre výpočet náhrady za stratu na zárobku po ukončení PN bol použitý priemerný dosiahnutý príjem,
ktorý bol v sledovanom období valorizovaný na základe opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny SR. Ďalej znalkyňa pre výpočet náhrady straty na zárobku v jednotlivých intervaloch použila
valorizačné opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Od priemerného zárobku a

prepočítaného priemerného zárobku rozhodného pre výpočet náhrady, ktorý bol postupne valorizovaný
bola odrátaná výška príjmu, výška vyplateného čiastočného invalidného dôchodku. Takto zistená
suma potom predstavuje náhradu za stratu na zárobku. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že
navrhovateľke patrí náhrada za stratu na zárobku počas a po skončení PN náhrada vo výške 548.156,-
Sk.

Navrhovateľka sa v celom rozsahu stotožnila so znaleckým posudkom a upravila svoj návrh na začatie
konania v zmysle záverov posudku, t.j. žiadala priznať náhradu za stratu na zárobku po skončení PN za
jednotlivé roky a zároveň, žiadala priznať položkovito úroky z omeškania za každý kalendárny mesiac z
určitej sumy (v zmysle znaleckého posudku) vo výške 17.6 % ročne do zaplatenia. S tým, že vo zvyšnej
časti trvala na svojom poslednom zmenenom návrhu (náhrada za stratu na zárobku počas ďalších PN,

vecné náklady, úroky z omeškania z už zaplatenej sumy 192.530,-Sk.)

Vedľajší účastník namietal závery znaleckého posudku, ktorý podľa jeho vyjadrenia trpí vážnymi
formálnymi ako aj vecnými nedostatkami a žiadal kontrolné znalecké dokazovanie s poukazom na
skutočnosť, že znalkyňa nerešpektovala ustanovenia právnych predpisov najmä z.č. 1/1992 Zb. o
mzde z dôvodu, ktorého znalkyňa dospela k nesprávnemu základu na výpočet priemerného príjmu v

rozhodnom období, kedy mala vychádzať z III a nie II kvartálu roku 1996 a v dôsledku uvedenej chyby je
celý výpočet nesprávny. Nárok na náhradu na stratu na zárobku po ukončení PN vznikol navrhovateľke
ažpriznanímčiastočnéhoinvalidnéhodôchodkuavzmysleustanovenia§1z.č.320/1993 Z.z.saúprava
priemerného zárobku pred vznikom škody uskutoční až za najbližšie časové obdobie, ktoré nasleduje
po období, v ktorom nárok vznikol. A teda v danom prípade sa jedná o rok 1998, pričom podľa opatrenia

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 125/1999 Z.z. platného od 01.07.1999 sa zárobok
mal valorizovať o 9,6% a preto nesúhlasil s valorizáciou od r.1997 vo výške 13,01%. Tiež namietal,
že znalkyňa rozhodný zárobok, pre to ktoré obdobie vypočítala tak, že upravila (valorizovala) vždy už
valorizovaný zárobok, t.j. valorizovala valorizáciu, čo je nesprávne.

Odporca sa znaleckému posudku vyjadril na pojednávaní vo veci samej, kedy bola vypočutá aj znalkyňa

a stotožnil sa v celom rozsahu s námietkami vedľajšieho účastníka a žiadal vykonanie kontrolného
znaleckého dokazovania.

Vypočutá znalkyňa v celom rozsahu trvala na záveroch, logickosti a opodstatnenosti svojho znaleckého
posudku. Podľa jej odborného vyjadrenia, základ nároku bol vypočítaný správne, pretože rozhodným
obdobím je priemerný príjem dosahovaný v kvartáli bezprostredne predchádzajúcom poškodeniu

zdravia, v danom prípade mesiace apríl, máj a jún 1996. K valorizácii valorizácie znalkyňa vypovedala,
že vychádzala s dikcie § 1 z.č. 320/1993, podľa ktorého sa posledné zvýšenie náhrady zvýši o %ustanovené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Znalkyňa poukázala na nelogickosť
tvrdení odporcu a vedľajšieho účastníka ohľadne nemožnosti valorizovať valorizáciu, pretože by išlo
o rozpor s úmyslom zákona, ktorého cieľom je zvyšovať príjem a nie naopak. S námietkou spornosti

intervalu 12 mesačného obdobia bezprostredne nasledujúceho po ukončení PN znalkyňa uviedla, že
v tom nevidí rozpor, pretože posledná PN bola ukončená v mesiaci september 1999 a až tam začalo
plynúť 12 po sebe bezprostredne nasledujúcich mesiacov, v ktorých patrí navrhovateľke 100% náhrada
straty na zárobku po ukončení PN.

Na návrh účastníkov konania súd ustanovil v konaní znalecký ústav, ktorému uložil vypracovať kontrolný

znalecký posudok k znaleckému posudku Ing. Bc.Š. č.07/2007 a uložil mu, aby vypočítal náhradu
straty na zárobku po skončení PN navrhovateľky od 04.10.1997 do 31.12.2003. Znalecký ústav - Ústav
súdneho inžinierstva ŽU podal súdu znalecký posudok č. 198/2008. Zo záveru znaleckého posudku
vyplýva, že znalkyňa vyčíslila priemerný zárobok pred vznikom škody zo správneho základu (IIQ r.1996)
avšak tento nesprávne matematicky vypočítala. Priemerný mesačný zárobok (vypočítaný za rozhodné
obdobie) predstavuje sumu 17.717,-Sk. Pri vyčíslovaní náhrady straty na zárobku po ukončení PN od

04.10.1997 do 31.12.2003 bolo potrebné vychádzať z viacerých čiastočných časových intervalov, v
závislosti od platných právnych predpisov (65/1965, 301/2001, opatrenia MPSVR). Znalkyňa pochybila
hneď pri určení straty za mesiac október 1997, kedy nezohľadnila, že navrhovateľka nastúpila do
práce dňa 04.10.1997 a teda za tri dni jej boli vyplatené nemocenské dávky. Ústav postupoval tak, že
vyčíslený priemerný zárobok prepočítal na odpracované dni, sumu zárobku valorizoval príslušným % a

odpočítal dosiahnutý príjem a vyplatený čiastočný invalidný dôchodok a takto zistenú alikvotnú čiastku
navrhovateľke titulom straty na zárobku priznal. V ďalšom bode ústav namietal spôsob valorizácie, a pri
vyčísľovaní náhrady (podľa jeho výpočtu) valorizoval príslušným percentom podľa opatrení MPSVR len
zárobok vyčíslený za rozhodné obdobie (17.717,-Sk).

Postup znalkyne pri určení konca časového intervalu „dvanástich bezprostredne po sebe nasledujúcich

mesiacov po ukončení PN“ spochybnil s odôvodnením, že nepostupovala v súlade s ustanoveniami §
195 a nasl. z.č. 65/1965 Zb. Po uplynutí doby prvých dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov (podľa
ústavu 04.10.1998) bolo potrebné pre výpočet priemerného zárobku uplatniť podielový prepočet podľa
§ 195 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. A zohľadniť fakt že navrhovateľka bola v rokoch 1998 a 1999. Ústav
potvrdil, že znalkyňa vychádzala zo správnych právnych predpisov, avšak ich nesprávne aplikovala.

Súd uložil ústavu, aby sám vypočítal náhradu za stratu na zárobku navrhovateľky po skončení PN.
Ústav v posudkovej časti posudku na prvom mieste uviedol, že vyčísľoval len stratu na zárobku po
ukončení PN (prvej) a nie aj stratu na zárobku počas PN (ďalších), pretože tieto nároku neprislúchajú
navrhovateľke popri sebe. Ústav vyčíslil priemerný zárobok pred vznikom škody na sumu 17.717,-Sk,
postupom podľa ustanovenia § 195 ods. 1 a 2 Zákonníka práce dospel k záveru, že doba prvých 12

kalendárnych mesiacov nasledujúcich po ukončení PN skončila dňa 04.10.1998 a od uvedenej doby je
potrebné počítať priemerný zárobok podielovým spôsobom, ktorá suma predstavuje 14.713,-Sk. Tento
výpočet bolo potrebné uplatniť do 31.03.2002, kedy skončila platnosť Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.
Za obdobie od 01.04.2002 do 31.12.2003 je potrebné vychádzať opätovne zo sumy 17.717,-Sk. Z takto
určeného príjmu, ktorý bol valorizovaný podľa platného opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a

rodiny v tom ktorom období, odpočítal prijatý čiastočný invalidný dôchodok, sumu dosiahnutého príjmu
a zistil výšku náhrady za stratu na zárobku po ukončení PN. Na základe uvedených výpočtov dospel
ústav k výške náhrady straty na zárobku 110.432,-Sk.

Navrhovateľka namietala závery znaleckého posudku najmä v tom smere, že znalec nesprávne
vychádzal pri vyčíslení náhrady straty na zárobku po skončení PN a počas PN ak tvrdil, že tieto nároky

nie je možné kumulovať, pretože náhrada za stratu na zárobku počas PN (ďalšiu) patrí popri strate na
zárobku po ukončení PN (prvej) tiež nesúhlasila s tvrdením znalca, že časový interval dvanástich po
sebe nasledujúcich mesiacov skončil 04.10.1998 a trvala na záveroch znaleckého posudku znalkyne
Ing. Bc. Štrbáňovej. Znaleckú ústav nesprávne valorizoval vypočítaný zárobok, kedy za obdobie od
04.10.1998 valorizoval priemerný zárobok o 13,1 % podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny č. 120/1998 Z.z., pričom mal vychádzať z opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
č. 98/1997 Z.z. vo výške 13,3 %.Vedľajší účastník namietal vypočítaný základ ako aj spôsob valorizácie, odporca sa stotožnil s
námietkami vedľajšieho účastníka, navrhovateľka žiadala súd, aby vychádzal zo znaleckého posudku
č 07/2007.

Na námietky vedľajšieho účastníka znalec uviedol, že počítal zo správne určeného základu a že naopak
vedľajší účastník sa mýli, ak tvrdí, že rozhodným obdobím je III a nie II kvartál v roku 1996, pretože
navrhovateľka neodpracovala v III kvartáli r. 1996 ani jeden deň ( úraz 01.07.1996). Pokiaľ by sa malo
vychádzať zo zárobku v III kvartáli, hodnota zárobku by bola nulová.

Vzhľadom na rozdielnosť záverov oboch znalcov, rozdiel vo vypočítanej náhrade za strate na zárobku
predstavoval cca 437.724,-Sk, súd nariadil v konaní ďalšie znalecké dokazovanie a to aj s poukazom na

vznesené námietky navrhovateľky, ktorá žiadala aby súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing.Bc. Š..

Súd ustanovil v konaní v poradí tretieho znalca, ktorému uložil, aby vykonal kontrolný znalecký posudok
k obom predchádzajúcim posudkom a aby sám vypočítal náhradu straty na zárobku po ukončení PN
od 04.10.1997 do 31.12.2003.

Znalec Ing. F. Q. vo svojom znaleckom posudku č. 001/2009 vyslovil záver, že znalkyňa Ing. Bc. Š.

vychádzala zo správnych právnych predpisov, ich nesprávnou aplikáciou však dospela k nesprávnym
záverom a nesprávnemu výpočtu, pretože nesprávne určila časový interval, v ktorom by sa mala
navrhovateľke vyplatiť náhrada straty na zárobku po ukončení PN za obdobie 12 po sebe nasledujúcich
mesiacoch, tiež nesprávne vypočítala základ z ktorého vychádzala a rovnako nesprávne postupovala
pri úpravy príjmu podľa zákona č. 320/1993 Z.z. (valorizácia).

Vo vzťahu k znaleckému posudku znaleckého ústavu znalec uviedol, že posudok má drobné nedostatky,
ktoré spočívali pri aplikácii časovej účinnosti právnych predpisov (opatrenia MPSVR). Konštatoval, že
ústav vychádzal zo správne určeného priemerného zárobku v rozhodnej dobe vo výške 17.717,-Sk, s
ktorým sa v celom rozsahu sa stotožnil a z tohto vychádzal aj sám pri svojom výpočte. Nedostatkom
posudku bolo pomýlenie sa v aplikácii valorizačných opatrení MPSVR, kedy valorizoval od 10/1997

podľa opatrenia MPSVR č. 120/1998 Z.z., pričom mal vychádzať z opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny č. 98/1997 Z.z.

Znalec sám vypočítal výšku straty na zárobku navrhovateľky po ukončení PN vo výške 4.166,17 €.
(125.510,-Sk).

Navrhovateľka namietala formálne nedostatky znaleckého posudku a vecné a skutkové nesprávnosti a

zotrvávala na svojich pôvodných vyjadreniach týkajúcich sa valorizácie základu (priemerného zárobku
dosiahnutého v rozhodnom období) a tvrdila, že valorizácia valorizácie je prípustná a zákonom
predpokladaná a v tomto smere správne postupovala znalkyňa Ing. Bc.Š.. Vo vzťahu k vypočítanému
priemernému zárobku pred poškodením zdravia však nakoniec súhlasila s výškou 17.717,-Sk. Aj vo
vzťahu k výpočte náhrady straty na zárobku za „za 12 po sebe nasledujúcich mesiacov“ tvrdila, že tento

časový interval uplynul po 12 mesiacoch od poslednej PN, ktorý interval je rozhodujúci pre podielový
spôsob výpočtu základu a spochybnila výpočet znalca, ktorý podielový spôsob výpočtu aplikoval od
10/1998. Ďalej namietala, že znalec nesprávne odpočítaval výšku prijatého čiastočného invalidného
dôchodku, ktorý sa mal odpočítavať nie v prijatej výške ale maximálne vo výške 2.254,-Sk a na
ostatné zvýšenia sa nemalo prihliadať, pretože podľa dikcie ustanovenia § 195 ods.1 ZP č.65/1965

Zb. sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť, na zníženie tohto dôchodku
a na zvýšenie priznaných dôchodkov podľa pracovnoprávnych predpisov a predpisov o sociálnom
zabezpečení a na zárobok pracovníka, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.

Znalec sa k námietkam vyjadril písomne. Akceptoval označené formálne nedostatky spočívajúce v
nesprávnom označení právnych predpisov, ktoré dodatočne odstránil, vo vzťahu k vypočítanémuzákladu (priemernému zárobku dosahovanému za rozhodné obdobie) znalec trval na svojom výpočte
vo výške 17.717,-Sk. Znalec sa nestotožnil s námietkou navrhovateľky, že jej popri náhrade za stratu
na zárobku po ukončení PN jej patrí aj náhrada za stratu na zárobku počas ďalších pracovných

neschopností, pretože nebolo preukázané, že ďalšie pracovné neschopnosti v roku 1998 a 1999 boli
v príčinnej súvislosti s úrazom.

Znalec sa vyjadril aj k výške a samotnému odpočtu prijatého čiastočného invalidného dôchodku. Pokiaľ
navrhovateľka tvrdila, že je možné odpočítať prijatý čiastočný invalidný dôchodok vo výške 2.254,-Sk a
nie v skutočne prijatej výške, toto tvrdenia je v rozpore so zákonom, a znalec trval na svojom vyjadrení,

s tým že u navrhovateľky sa nemôže jednať o bezvládnosť, rovnako na zvýšenie príjmu dosahovaného
pri zvýšenom pracovnom úsilí, pretože ani toto nebolo preukázané.

Znalecký posudok namietal aj vedľajší účastník a spochybnil správnosť výpočtu výšky priemerného
zárobku v rozhodnom období a tvrdil, že je potrebné vychádzať z III kvartálu roku 1996 a nie II. kvartálu.
Tiež namietal výšku priznanej straty na zárobku a predložil vlastný výpočet.

Navrhovateľka predložila na pojednávaní dňa 10.02.2010 zmenený návrh na začatie konania a žiadala

priznať náhradu za stratu na zárobku po skončení PN za jednotlivé roky celkovo vo výške 2.1675,13 €
a zároveň, žiadala priznať položkovito úroky z omeškania za každý kalendárny mesiac z určitej sumy
vo výške 17.6 % ročne do zaplatenia. Zároveň žiadala priznať úroky z omeškania zo sumy 6.390,82
€ (192.530,-Sk) od 11.08.1998 do 15.08.2006 vo výške 10.612,42 €, a náhradu cestovného vo výške
323,36€ (7.000,-Sk) spolu so 17,6% p.a. úrokom z omeškania od 01.01.2000 ako aj náhradu trov

konania.

Vedľajší účastník konania a právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedli, že sa pridržiavajú všetkých
svojich doterajších prednesov a písomných vyjadrení vo veci a žiadajú návrh zamietnuť. Poukázali
na ustanovenia zákonníkov práce platných v rozhodnom období, (č. 65/1965 Zb, č. 301/2001 Z.z.) a
zákona .č. 320/1993 Z.z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti

vzniknutej pracovným úrazom. Aj na pojednávaní vo veci samej potvrdili svoje námietky voči znaleckým
posudkom a návrh žiadali zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Podľa ustanovenia § 193 ods. 1 zákona č. 65/1965 Z.z. (platný k 01.07.1996, zrušený zákonom č.
311/2001 Z.z. zákonník práce s účinnosťou od 01.04.2002) pracovníkovi, ktorý utrpel pracovný úraz
alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je organizácia povinná v rozsahu, v ktorom za škodu

zodpovedá, poskytnúť náhradu za

a) stratu na zárobku,

b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,

c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením,

d) vecnú škodu; ustanovenie § 187 ods. 3 platí aj tu.

Zo zhodných tvrdení účastníkov konania mal súd za preukázané, že predmetom konania, od
právoplatnosti medzitýmneho rozsudku zo dňa 14.11.2005 č.k.4C/632/1999-186, v spojení z rozsudkom
Krajského súdu Trenčín zo dňa 25.05.2006 č.k.4Co/28/2006-218, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
21.06.2006, je náhrada škody, a to konkrétne náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti navrhovateľky. Touto náhradou je rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením

zdravia a zárobkom dosahovaným po poškodení s pripočítaním čiastočného invalidného dôchodku.
Tiež nebolo sporné, že za túto škodu, ktorá navrhovateľke vznikla následkom pracovného úrazu dňa
01.07.1996,zodpovedáodporca.navrhovateľkasiuplatnilavkonanínáhradustratynazárobkuvzmysle
predpisov pracovného práva.Náhrada straty na zárobku, po ukončení PN, z logického a gramatického vymedzenia predstavuje
rozdiel medzi príjmom pred vznikom škody a príjmom po vzniku škody, aby v prípade, že (v danom
prípade-pracovný úraz) bolo poškodenie zdravia navrhovateľky, kompenzované, t.j ak navrhovateľka

pred poškodením zdravia v rozhodnom období dosahovala určitý príjem, je logické aby tento príjem
dosahovala aj po nástupe do práce, pretože za poškodenie jej zdravia zodpovedá odporca Škodu
predstavuje skutočná majetková ujma, rozdiel medzi príjmom s vyplateným čiastočným invalidným
dôchodkom a predchádzajúcim príjmom. Pokiaľ by zamestnanec dosahoval po nástupe do zamestnania
príjem vyšší, žiadna škoda by mu nevznikla.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 1/1992 Zb. (platný k 01.07.1996, zrušený zákonom
č. 311/2001 Z.z. zákonník práce s účinnosťou od 01.04.2002) priemerný zárobok na pracovnoprávne
účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období
a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným
obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho
kalendárneho mesiaca.

Podľa odseku č.4 citovaného ustanovenia zákona ak zamestnanec v rozhodnom období neodpracoval
aspoň 22 dní alebo 180 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí z hrubej mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodného
obdobia, prípadne z hrubej mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa ustanovenia § 195 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. zákonník práce (platný k 01.07.1996,

zrušený z.č. 311/2001 Z.z. s účinnosťou odd 01.04.2002) náhrada za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa po dobu 12 po sebe
nasledujúcich mesiacov od vzniku nároku poskytne pracovníkovi v takej výške, aby spolu s jeho
zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného
invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala

jehopriemernémuzárobkupredvznikomškody.Pritomsaneprihliadanazvýšenieinvalidnéhodôchodku
pre bezvládnosť, na zníženie tohto dôchodku podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení,
na zvýšenie priznaných dôchodkov podľa týchto predpisov ani na zárobok pracovníka, ktorý dosiahol
zvýšeným pracovným úsilím.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia zákona po uplynutí doby uvedenej v predchádzajúcom odseku

náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkom postihnutého pracovníka s prípadným dôchodkom
uvedeným v predchádzajúcom odseku nesmie presiahnuť sumu 5 700 Sk mesačne; pritom sa
neprihliada na zárobok pracovníka, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím. U pracovníkov, ktorých
priemerný zárobok pred vznikom škody bol vyšší ako 5 700 Sk, sa táto suma zvyšuje o 75 % rozdielu
medzi týmto zárobkom a sumou 5 700 Sk. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená úmyselne

alebo výhradne porušením právnych alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, pokiaľ ich neporušil postihnutý pracovník. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže
súd rozhodnúť, že toto obmedzenie neplatí tiež vtedy, ak škoda bola spôsobená hrubou nedbanlivosťou,
pokiaľ sa jej nedopustil postihnutý pracovník.

Podľa ustanovenia § 201 ods. 1 ,2 a 3 zákona č. 311/2001 z.z,. zákonník práce, v znení účinnom

do 31.12.20013, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní
invalidity alebo čiastočnej invalidity sa poskytne zamestnancovi v takej sume, aby spolu s jeho zárobkom
po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného
dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala
jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom sa neprihliada na zárobok zamestnanca, ktorý

dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.

Priemerný zárobok rozhodujúci na výpočet predmetnej náhrady sa upravuje o výšku priznávaných
percent postupne, zvyšovaním posledne percentuálne upravených priemerných zárobkov, počnúc
dňom skončenia pracovnej neschopnosti, alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity. Výšku
percenta, ktorým sa bude náhrada za stratu na zárobku upravovať, ustanovuje osobitný predpis.Zvýšenie podľa odseku 2 sa nevykoná, ak je priemerný zárobok vyšší ako trojnásobok priemernej
nominálnej mesačnej mzdy zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci
kalendárny rok.

V zmysle citovaných ustanovení a s poukazom na závery znaleckého dokazovania a súhlas
navrhovateľky súd dospel súd k záveru, že pre obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacoch od vzniku
nároku je potrebné vychádzať pri výpočte straty na zárobku zo sumy priemerného zárobku zisteného
za II kvartál r.1996 vo výške 17.717,-Sk., pričom takto určená výška je rozhodná pre obdobie(od
14.10.1997 do 04.10.1998. ďalej súd považoval za preukázané, že od 05.10.1998 do 31.04.2001 je

potrebné vypočítať základ nároku podielovým spôsobom : 17.717,-Sk mínus 5.700,-Sk,,predstavuje
sumu 12.017,-Sk z toho 75% predstavuje základ 9.012,75 plus 5.700,-Sk celkom základ 14.713,-Sk,teda
vo výške s akou počítali aj obaja ustanovený znalci. Po 01.04.2002 je potrebné opätovne vychádzať z
výšky 17.717,-Sk.

Po ustálení základu, z ktorého je potrebné vychádzať pri zisťovaní náhrady straty na zárobku, súd musel,
pre rozpory účastníkov konania zaujať stanovisko k úprave zvýšenia priemerného zárobku v jednotlivých

obdobiach, v zmysle valorizačných opatrení.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 320/1993 Z.z. (platný k 01.07.1996, zrušený zákonom č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení) náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania (ďalej len "náhrada za stratu na zárobku"), ktorá patrí
pracovníkovi podľa osobitných predpisov, 1) sa vzhľadom na zmeny vo vývoji mzdovej úrovne upravuje

tak, že sa priemerný zárobok rozhodný pre výpočet tejto náhrady zvyšuje o takto určené percentá :

a) 2% za každý kalendárny rok nasledujúci po vzniku nároku na túto náhradu do 31. decembra 1989,

b) 5% za kalendárny rok 1990,

c) 5% za prvý polrok 1991,

d) 17% za druhý polrok 1991,

e) 7% za každý kalendárny štvrťrok roka 1992,

f) 5,5% za každý kalendárny štvrťrok trištvrte roka 1993,

g)rovnaképercentá,akézodpovedajúnárastupriemernejmzdyzistenejŠtatistickýmúradomSlovenskej
republiky,zakaždýštvrťrokalebokumulatívnezaviaceréštvrťrokypotomobdobí,zaktorésarealizovalo
posledné zvýšenie tejto náhrady. Náhrada sa upraví, ak uvedený nárast priemernej mzdy dosiahne za

obdobie uvedené v tomto odseku minimálne 5%.

Ak nárok na náhradu za stratu na zárobku vznikol po 31. decembri 1988, úprava sa uskutoční až za
najbližšie časové obdobie uvedené v písmenách b) až g) nasledujúce po období, v ktorom nárok vznikol.

Súd dospel k záveru, že náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti aj pri uznaní
čiastočnej invalidity sa poskytne navrhovateľke, ako samostatný čiastkový nárok ( v tomto kontexte aj

navrhovateľka upravila dňa 10.02.2010 svoj návrh a už nežiadala priznať náhradu za stratu na zárobku
počas ďalších PN v r.1998 a r. 1999 . Priemerným zárobkom pred vznikom škody je priemerný zárobok
v a l o r i z o v a n podľa právnych predpisov do rozhodného obdobia. Na účely valorizácie zárobku
pre náhradu za stratu na zárobku po skončení PN sa použije suma priemerného mesačného zárobku
pred vznikom škody, touto udalosťou je pracovný úraz, a v danom prípade je potrebné vychádzať z

IIQ r.1996, pričom z dikcie zákona vyplýva (gramatický a logický výklad,) že sumy zvýšenia o percentá
ustanovené opatrením MPSVR pre konkrétne obdobie sa určujú zo sumy pôvodného nároku (zisteného
priemerného zárobku v rozhodujúcom období), nie z už upravovaného, pretože samotná valorizácia
nezakladá právny nárok na zvýšenie pôvodného (zisteného) priemerného zárobku pred poškodením
zdravia.Prvé najbližšie obdobie, za ktoré je možné, podľa názoru súdu, valorizáciu priznať je tretí kvartál 1997
s poukazom na dikciu § 1 ods. 1 z.č. 320/1993 Z.z. ak nárok na náhradu za stratu na zárobku vznikol
po 31. decembri 1988, úprava sa uskutoční až za najbližšie časové obdobie uvedené v písmenách b)

až g) nasledujúce po období, v ktorom nárok vznikol.

Po ustálení výšky základu a spôsobu valorizácie bolo potrebné vyporiadať sa s výškou čiastočného
invalidného dôchodku a výškou príjmu, ktoré je potrebné odpočítať od zisteného príjmu (základu)
navrhovateľky aby bolo možné dospieť k prípadnej strate na zárobku. Súd pri rozhodovaní o výške
nároku musel v konaní nariadiť znalecké dokazovanie, jednak z dôvodu rozpornosti názorov účastníkov

konania na samotnú výšku škody, ale najmä z dôvodu, že navrhovateľka v tomto smere neuniesla
bremeno dokazovania a súd nemohol, nerešpektujúc návrh odporcu, vychádzať z výšky straty na
zárobku žiadanej navrhovateľkou.

Zistený priemerný príjem pred poškodením zdravia vo výške 17.717,-Sk od 04.10.1997 do 04.10.1998,
vo výške 14.713,-Sk od 05.10.1998 do 31.03.2002 a vo výške 17.717,-Sk od 01.04.2002 do
31.12.2003, súd porovnával s výškou čiastočného invalidného dôchodku vo výške ako bol priznaný a

vyplatený navrhovateľke, bez zohľadnenia navrhovateľkou namietanej fixnej výšky 2.254,-.Sk, pretože
navrhovateľke nebol priznaný a zvyšovaný dôchodok za bezvládnosť a výškou vyplateného mesačného
príjmu navrhovateľky ktorý aj naďalej dosahovala ako zamestnanec odporcu podľa prijatých zásad
odmeňovania vzťahujúcich sa na jej pracovné zaradenie. V tomto smere nebolo možné zohľadniť, výšku
príjmu tak ako žiadala navrhovateľka vychádzajúc z predpokladaného príjmu, ktorý by dosahovala za 4

hodiny a nie 8 hodín, pretože 4 hodiny mala pracovať so zvýšeným pracovným úsilím, na ktorý príjem
sa neprihliada. ( §195 ods. 1 z.č. 65/1965 in fine)

V tomto smere navrhovateľka neuniesla bremeno tvrdenia a dokazovania. V konaní nebolo preukázané,
že po ukončení pracovnej neschopnosti požiadala odporcu o zmenu pracovnej doby, o preradenie na
inú prácu, neurobila žiaden relevantný úkon k úprave pracovných podmienok s ohľadom na jej (tvrdený)

nepriaznivý zdravotný stav. Navrhovateľka mohla rovnako tvrdiť, že so zvýšeným pracovným úsilím
pracovala 6 hodín, ale aj 2 hodiny. Keďže išlo o právnu otázku, súd sa nezaoberal tvrdením znalca či
bola uvedená skutočnosť preukázaná, alebo nie a sám vyvodil hore uvedený záver. Súd tiež poukazuje
na to, že pokiaľ navrhovateľka musí vyvíjať nejaké špeciálne úsilie, aby mohla vôbec pracovať, táto
„škoda“ bola podľa názoru súdu zohľadnená aj vo výške priznanej náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia.

S ohľadom na vyššie uvedené, sa súd vo vzťahu k výpočtu náhrady straty na zárobku po ukončení práce
neschopnosti, od 04.10.1997 do 31.12.2003 v celom rozsahu stotožnil so spôsobom výpočtu a vecnou
argumentáciou znalca Ing. F. Q., ktorý na drobné odlišnosti potvrdil znalecký posudok znaleckého
ústavu. Pretože sa súd stotožnil so znalcom Ing. Q., bol pre potreby konania znalecký posudok Ing.Bc.Š.

bezpredmetný.

Vo vzťahu k strate na zárobku počas PN (ďalších PN) , ako ju žiadala navrhovateľka od 08. do 15.
09.1998 vo výške 2.138,-Sk spolu so 17,6% p.a. úrokom z omeškania od 16.09.1998, stratu na zárobku
od16do25.11.1998vovýške2.148,-Skspoluso17,6%p.a.úrokomzomeškaniaod26.11.1998astratu
na zárobku počas PN od 03. do 15.09.1999 vo výške 3.414,-Sk spolu so 17,6% p.a. úrokom z omeškania

od 16.09.1999 všetko do zaplatenia, súd návrhu nemohol vyhovieť. Súd dospel k záveru, že tieto nároky
nie je možné kumulovať, zároveň v konaní nebolo preukázané, že ďalšie pracovné neschopnosti boli
vyvolané len v príčinnej súvislosti s úrazom a nepodieľali sa na nich aj iné, subjektívne okolnosti. Žiada
sa tiež uviesť, že sama navrhovateľka zmenila dňa 10.02.2010 návrh na začatie konania a uvedenú
škodu v podaní nezmieňuje, takže nie je jasné, či návrh vzala späť, z uvedeného dôvodu súd v tejto

časti návrh zamietol.

Vo vzťahu k navrhovateľkou žiadanému úroku z omeškania musí súd konštatovať, že požiadavka na
zaplatenie úrokov z omeškania tak ako žiadala je neopodstatnená. Podľa ustanovenia § 517 ods.
1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.Omeškanie nastáva, ak dlžník neplní svoj splatný záväzok riadne a včas. Na to, aby mohol plniť riadne
a včas, musí vedieť výšku svojho záväzku. V tomto prípade, sa odporca, nemohol s plnením dostať
do omeškania, pretože nebol zrejmý právny základ (až do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku) a

samanavrhovateľkadoprávoplatnéhorozhodnutiaKrajskéhosúduTrenčín(26,jún.2006)nevedela, bez
ohľadunatoočombolasubjektívnepresvedčená,ktozaškoduzodpovedáaktoje(bude)povinnýplniťa
až do rozhodnutia súdu nie je známe v akej výške. Súd je presvedčený, že nie sú splnené hmotnoprávne
podmienky na priznanie úroku z omeškania z akejkoľvek čiastky.

Pracovný úraz, za ktorý nesie zodpovednosť odporca a ktorý je povinný nahradiť navrhovateľke

spôsobenú škodu, je samostatný právny inštitút, ktorý zakladá nárok na náhradu škody, ak vznikla. V
tomto kontexte je potrebné uviesť, že sa nejedná o nárok na náhradu mzdy, ako vo forme doplatku, teda
požiadavka navrhovateľky na doplatenie a úročenie náhrady straty na zárobku za jednotlivé kalendárne
mesiace v termínoch splatnosti ako jej bola vyplácaná mzda nie je opodstatnená a súd v tomto prípade
nemohol návrhu vyhovieť. Náhrada straty na zárobku nie nezlučiteľným inštitútom s náhradou mzdy a
nie je možné ich porovnať.

Súd vyhovel návrhu aj v časti týkajúcej sa uplatnenej náhrady za vecnú škodu (cestovné) vo výške
7.000,-Sk ( 232,35 €) pretože odporca túto nenamietla

Súd súčasne rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 6.390,82 € titulom späťvzatia
návrhu na začatie konania podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. Podľa ktorých navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca
so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní.

Súd súčasne, s poukazom na vyššie uvedené dôvody rozhodol aj o návrhu na uhradenie úrokov z
omeškaniazosumy192.530,-Skod11.08.1996do15.08.2006 atozjednotlivýchsplátokza15mesiacov

vo výške 17,6% p.a do 15.08.2006, celkovo v sume 324.344,-Sk a návrh v tejto časti zamietol.

Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti, citované ustanovenia zákona, po zhodnotení vykonaných
dôkazovjednotlivoavovzájomnýchsúvislostiachsúddospelkrozhodnutiu,akéjeuvedenévovýrokovej
časti rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého aj keď mal

účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech
v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia. Súd dospel k záveru, že výška plnenia bola závislá na znaleckom dokazovaní a
preto priznal navrhovateľke plnú náhradu trov konania.

V tejto súvislosti musí súd poukázať na skutočnosť, že v konaní už raz o trovách konania rozhodol a
to rozsudkom zo dňa 16.11.2005 č.k. 4C/632/1999 kedy priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky
odmenu vo výške 25.907 Sk. rozhodnutie bolo potvrdení rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa
25.05.2006 č.k. 4Co/28/2006-218, právoplatné dňa 21.06.2006 kedy odvolací súd rozhodol aj o trovách
odvolacieho konania. z uvedeného dôvodu súd rozhodoval len o trovách vzniknutých po právoplatnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu.

Navrhovateľka bola v konaní právne zastúpená advokátom JUDr. Dušanom Divkom, ktorý si riadne
a včas uplatnil odmenu za zastupovanie navrhovateľky. Právnemu zástupcovi navrhovateľky patrí
odmena za zastupovanie v zmysle ust. vyhl.č. 655/2004 Z.z. a to za 15 úkonov právnej služby - účasť na
pojednávaní dňa 17.10.2006, zmenu návrhu zo dňa 16.11.2006, účasť na pojednávaní dňa 31.01.2007,

podanie vyjadrenia zo dňa 17.04.2007, zmena návrhu zo dňa 27.11.2007, účasť na pojednávaní dňa31.01.2008, vyjadrenie k ZP č. 198/2008 ÚSIZA, porada s klientkou za účelom prejednania postupu
ohľadneZPč.198/2008od10:30do11:50hod,účasťnapojednávanídňa18.12.2008adňa10.03.2009,
námietka proti osobe znalkyne čl. 568 spisu zo dňa 05.05.2009, vyjadrenie k ZP č. 1/20028 znalca Ing.

Sekeru, zmena návrhu zo dňa 09.02.2010, účasť na pojednávaní dňa 11.02.2010 a dňa 25.02.2010.
základ na výpočet tarifnej odmeny je určený ust. § 142 ods. 3 O.s.p ( v znení zákona č. 495/2009 Z.z )
na sumu 4.398,52 €, jeden úkon á 161,01 € ( z hodnoty predmetu sporu §10 vyhl. č. 655/2004 Z.z.),
tarifná odmena potom predstavuje sumu 2.254,14 €. V zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhlášky patrí právnemu
zástupcovi náhrada hotových výdavkov - režijný paušál a to nasledovne : v roku 2006 ustanovená

hodnota režijného paušálu 164,-Sk x 2 úkony, r. 2007 178,-Sk x 3 úkony, v r. 2008 190,-Sk x 4 úkony, v
r. 2009 6,95 € x 3 úkony, r. 2010 7,21 € x 3 úkony. Spolu režijný paušál (po prepočte na eurá) 96,32 €.

Podľa § 18 ods. 3 vyhl. v znení zákona č. 209/2009 patrí advokátovi aj 19 % DPH z celkovej odmeny
za poskytovanie právnych služieb. Advokát predložil potvrdenie, že bol registrovaný ako platca DPH do
30.10.2008 a následne od 01.03.2009. Z uvedeného dôvodu mu patrí titulom DPH suma : 221,97 (prvé
obdobie) a suma 191,62 €, spolu 19% DPH 413,59 €.

Celkom odmena právneho zástupcu 2.764,05 €

Keďže navrhovateľka bola v tomto konaní oslobodená od súdnych poplatkov a to podľa § 4 ods. 2 písm.
ch/ zákona č. 71/1992 Zb, povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania (§ 2 ods.2 )
má odporca, a to vo výške 263,50 € (6% zo sumy priznanej rozhodnutím súdu - 4.398,52 €)

Súd zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy konania preddavkovo hradené

z rozpočtových prostriedkov štátu (§ 148 O.s.p.) Trovy konania preddavkované štátom predstavujú
celkovo sumu 2.614,51 € , ktoré boli vyplatené súdnym znalcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v

čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;