Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Tos/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010488
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8114010488.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.10.2014, v trestnej
veci proti odsúdenému O. N. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné, v
konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 3 PP 21/14 zo dňa 28.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného O. N.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s ust. § 66 ods. 1
písm. b/ Tr. zák. žiadosť odsúdeného O. N., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečne prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 25.02.2013, sp. zn. 1 T 48/09, zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí,
odsúdený sťažnosť, ktorú bližšie nezdôvodnil.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku

napadnutého uznesenia predchádzalo, a dospel k nasledovným záverom.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 25.02.2013, sp. zn. 1 T 48/09 uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
c/ Tr. zák. a iné, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, pre
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia

za súčasného zrušenia výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 24.02.2009, sp. zn.
5 T 194/02, ktorým mu za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a iné bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov so zaradením pre jeho výkon do II. nápravno-výchovnej skupiny.
Odsúdený výkon vyššie uvedeného trestu odňatia slobody vo výmere siedmich rokov nastúpil dňa
01.07.2013 s tým, že do jeho výkonu mu bola započítaná aj doba výkonu väzby od 30.01.2002 do
05.09.2002aod16.11.2008do29.04.2009avýkontrestuodňatiaslobodyod30.04.2009do23.09.2012,

čo znamená, že formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
teda výkon dvoch tretín uloženého trestu, odsúdený splnil.

Zo správy ÚVTOS K. zo dňa 05.05.2014 a ÚVTOS Ilava zo dňa 14.08.2014, ako aj vyjadrenia zástupcu
ÚVTOS K. na verejnom zasadnutí dňa 28.08.2014 vyplýva, že správanie odsúdeného je na požadovanej
úrovni, v interpersonálnej oblasti boli zaznamenané občasné konflikty, režimovým ovplyvňovaním sa

správanie odsúdeného v kolektíve stabilizovalo, odsúdený prezentoval kritický postoj k spáchanejtrestnej činnosti, boli mu udelené štyri disciplinárne odmeny, a jeden kladný zápis, disciplinárne
potrestaný nebol.

Vo vyššie uvedenej správe ÚVTOS K. ďalej konštatuje, že jeho resocializačná prognóza sa javí ako
menej priaznivá, riziko jeho sociálneho zlyhania je stredné, a preto ho síce odporúča podmienečne
prepustiť, avšak s dohľadom.

Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., podľa

ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Ajkeďpodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyniejemimoriadnyminštitútom,ktorýby
súd mal aplikovať len výnimočne, na podmienečné prepustenie odsúdený nemá automatický nárok, ale
súd ho môže použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to tak formálneho charakteru,
ktorým je vykonanie v prejednávanej veci dvoch tretín súdom uloženého trestu odňatia slobody, ako
aj materiálneho charakteru, a to preukázanie polepšenia odsúdeného, pričom vykonané dokazovanie

musí jednoznačne viesť k pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojim správaním a plnením povinností
skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu,
ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie
je potrebný. Pokiaľ teda súd, na základe vykonaného dokazovania, nedospeje k bezpečnému záveru,
že odsúdený sa polepšil, nemôže odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť,

pričom nemôže ďalej skúmať, či trest uložený pôvodným rozhodnutím, ktorý je trestom zákonným,
je primeraný, alebo naopak neprimerane prísnym, pretože v opačnom prípade by išlo o neprípustné
preskúmavanie právoplatného rozhodnutia súdu mimo rámca mimoriadnych opravných prostriedkov.
Taktiež dobré správanie odsúdeného v dôsledku motivácie podmienečným prepustením z výkonu trestu
odňatia slobody nie je prejavom, že sa odsúdený polepšil, pretože v prípade jeho prepustenia, teda

po odpadnutí motivácie dobrého správania, niet záruky, že odsúdený povedie riadny život. K splneniu
materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
podľa názoru krajského súdu, teda dôjde až vtedy, keď odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody
dobre správa, pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní
trestnejčinnosti,jeodhodlanýviacejtaktonekonaťaaktívneprejavujesnahuponápraveobjektivizovanú

najmä disciplinárnymi odmenami. Len pasívne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia
slobody a verbalizácia kritického postoja k spáchanej trestnej činnosti bez možnosti preverenia jeho
úprimnosti pre podmienečne prepustenie z výkonu takéhoto trestu zjavne stačiť nebude.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, aj krajský súd

dospel k záveru, že aj keď formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, a to vykonanie dvoch tretín uloženého trestu, boli splnené, vykonané dokazovanie neviedlo k
dostatočne odôvodnenému záveru, že sa odsúdený už doterajším výkonom trestu polepšil, a preto jeho
ďalší výkon nie je potrebný.

Odsúdený totiž napriek tomu, že bol vo výkone trestu odňatia slobody po dobu cca päť a pol roka, získal
len štyri disciplinárne odmeny a jeden kladný zápis a aj keď disciplinárne potrestaný nebol, vychádzajúc
z hodnotenia ústavu na výkon trestu, nie je možné ani skonštatovať, že by ústavný poriadok dodržiaval
bez výhrad ale naopak v jeho správaní boli zistené, aj keď len v počiatočnej fáze, nedostatky.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdený má okrem záznamov týkajúcich sa trestu, ktorý
momentálne vykonáva, ďalších sedem záznamov, čo znamená, že v minulosti sa opakovane
(sedemkrát) dopúšťal rôznej trestnej činnosti, pričom ani opakované uloženia rôznych trestov ho od
spáchania ďalšej trestnej činnosti neodradili, pričom, ako na to už poukázal aj súd prvého stupňa,
závažnosť ním páchanej trestnej činnosti má stúpajúcu tendenciu. Uvedené nasvedčuje tomu, že

odsúdený ma ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných a akceptovaných pravidiel
správania sa, pričom tento záver výrazným spôsobom podporuje aj fakt, že už z výkonu trestu odňatia
slobody podmienečne prepustený, a to opakovane už bol, no v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia sa neosvedčil, a preto musel zvyšok trestu opakovane vykonať. Tieto okolnosti potomnaznačujú zvýšené riziko, že v prípade jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, sa trestnej
činnosti opätovne dopustí. Napokon aj ústavy, v ktorých odsúdený trest odňatia slobody vykonáva a
vykonával, hodnotia jeho resocializačnú prognózu ako menej priaznivú.

V tejto súvislosti je potrebné ešte uviesť, že trest neplní len výchovný účel v smere prevýchovy
odsúdeného a vytvorenia mu podmienok pre jeho prevýchovu ale plní aj nie menej dôležitú úlohu, ktorou
je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. V prípadoch, keď odsúdený sa opakovane
trestnej činnosti dopúšťa a bez výsledku zostávajú aj rôzne ukladané mu tresty, potom práve čiastková

úloha trestu spočívajúca v ochrane spoločnosti pred páchateľmi trestných činov sa dostáva do popredia.

Dobré správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, prezentované aj štyrmi
disciplinárnymiodmenamiajednýmkladnýmzápisom,jepotrebnépotomhodnotiťlenakoprispôsobenie
sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, motivované nanajvýš snahou odsúdeného byť
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, nesvedčí však aj o tom, že odsúdený sa

naozaj už doterajším výkonom trestu odňatia slobody polepšil, a preto jeho ďalší výkon už nie je
potrebný.

Pokiaľ sa odsúdený domáhal ďalšej šance, aby mohol viesť riadny život, k tomu sa žiada uviesť, že
odsúdený, ako to napokon bolo vyššie uvedené, už niekoľko takýchto šancí dostal, no nevyužil ich.

Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zamietol, a krajskému súdu nezostávalo nič iné, len jeho sťažnosť postupom
podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.