Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314010235
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2314010235.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera, vo veci odsúdeného Z. Z. o povolenie obnovy konania, o
sťažnostiodsúdenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduGalantazodňa21.05.2014,sp.zn.29Nt/7/2014,
na neverejnom zasadnutí dňa 11.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, z

a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 402 odsek 2 Trestného poriadku z dôvodov § 399 odsek
2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného Z. Z. o povolenie obnovy konania v trestnej veci
Okresného súdu Galanta sp.zn. 3T/123/2011. V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal okrem
iného na to, že skutočnosti, ktoré odsúdený uviedol v návrhu na povolenie obnovy konania sú totožné

so skutočnosťami v zmysle jeho návrhu na povolenie obnovy konania, ktorý bol uznesením Okresného
súdu Galanta zo dňa 26.06.2013, sp.zn. 1Nt/13/2013 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trnave
zo dňa 24.09.2013 zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený. Namietal jeho správnosť a
zákonnosť s tým, že v pôvodnom konaní mu bol uložený trest odňatia slobody za použitia asperačnej

zásady v zmysle § 41 odsek 2 Trestného zákona v hornej polovici zvýšenej trestnej sadzby. Poukázal
na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj. 44/2013 zo dňa 26.11.2013 ako na novú
skutočnosť, ktorá v čase podania pôvodného návrhu na povolenie obnovy konania dňa 02.05.2013
neexistovala. Zároveň poukázal na ustanovenie § 41b odsek 1 zák.č. 38/1993 Z.z. Navrhol, aby krajský
súd napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol o návrhu na povolenie obnovy konania tak, že túto
obnovu povolí a zároveň navrhol, aby po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy

konania nebol vzatý do väzby.

Krajský súd na základe sťažnosti odsúdeného v zmysle § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že odsúdený v návrhu na povolenie
obnovy konania uvádza rovnaké skutočnosti ako v návrhu, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením
Okresného súdu Galanta zo dňa 26.06.2013 sp.zn. 1Nt/13/2013 v spojitosti s uznesením Krajského
súdu Trnava sp.zn. 3Tos/147/2013 zo dňa 24.09.2013, keď odvolací súd sťažnosť odsúdeného ako
oneskorene podanú zamietol.

K sťažnostným námietkam odsúdeného je potrebné uviesť, že v súvislosti so znením Nálezu Ústavného
súdu SR z 28.11.2012, vydaného pod sp.zn. PL. ÚS 106/2011 došlo k neprehľadnej právnej situáciiaj v dôsledku rôznych výkladov zo strany Ústavného súdu SR, ako aj z pohľadu rôznych výkladov
jednotlivých súdov. Krajský súd však konštatuje, že na neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu SR
uskutočneného dňa 07.05.2014 bolo prijaté zásadné stanovisko, ktoré právny stav stabilizuje.

Na neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu SR dňa 07.05.2014 bolo v bode III prijaté stanovisko
za účelom zjednotenia praxe právnych názorov senátov Ústavného súdu SR ohľadom posudzovania
podmienok pre povolenie obnovy konania, pričom plénum Ústavného súdu SR prijalo stanovisko,
že bod II. bod 2 stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj. 44/2013 zo

dňa 26.11.2013, ktoré súvisí s aplikáciou Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 106/2011 zo
dňa 28.11.2012 a týka sa asperačnej zásady, zabezpečuje dotknutým fyzickým osobám plnohodnotnú
ochranu ich základných práv a slobôd a preto je v plnom rozsahu aplikovateľné nielen v konaniach pred
všeobecnými súdmi ale aj v konaniach pred Ústavným súdom SR.
Z predmetného stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 26.11.2013 okrem iného
vyplýva, že ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným

rozhodnutím, ktoré vychádza len zo skutočnosti predpokladaných v ustanovení § 41b odsek 1 zák.č.
38/1993 Z.z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v
tomto ustanovení. Z uvedeného dôvodu už súd nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v
§ 394 odsek 1 Trestného poriadku, ale obnovu konania povolí podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku
z dôvodu uvedeného v § 41b odsek 1zák.č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Za daného právneho stavu, možno konštatovať, že stanovisko Najvyššieho súdu SR z 26.11.2013 sp.zn.
Tpj. 14/2013 možno aplikovať len v konaniach, kde ešte nebolo rozhodnuté o návrhu odsúdeného na
obnovu konania v súvislosti s Nálezom Ústavného súdu SR PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012. Trestný
poriadok vo všeobecnosti nepripúšťa rozhodovať 2 krát o tom istom, čo je vyjadrené nielen v ustanovení

§ 402 odsek 2 Trestného poriadku, ktorý sa týka konania o povolení obnovy konania, ale aj v ďalších
ustanoveniach Trestného poriadku ako napríklad v ustanovení § 2 odsek 8 a v ustanovení § 9 odsek 1
písm.e/, v ktorých je premietnuté ustanovenie § 50 odsek 1 Ústavy SR.

Právoplatné uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 26.06.2013 sp.zn. 1Nt/13/2013 predstavuje v

prejednávanej veci prekážku veci rozhodnutej. Vzhľadom na túto skutočnosť, aj keď z iných dôvodov,
bolo potrebné považovať napadnuté unesenie súdu I. stupňa za správne, preto odvolací súd sťažnosť
odsúdeného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.