Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoE/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809204546
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7809204546.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: GE Money, a.s., so sídlom Bottova 7, 811
09 Bratislava, IČO: 17 324 220, zast. MCGA legal, s.r.o., IČO: 36715662, Partizánska 2, 811 03
Bratislava, proti povinnému: O. L., P. XX.XX.XXXX, Y. V. XXXX/XX,XXX XX Z., pre vymoženie 1.606,05
€ s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, ul. 29. augusta 2, 811 07
Bratislava, spis. zn. Ex 995/2009, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č.k.

6Er/366/2009-32 zo dňa 31.01.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa exekúciu zastavil a o trovách konania rozhodne po právoplatnosti uznesenia.

O zastavení exekúcie rozhodol s poukazom na § 251 ods. 4 , § 103 O.s.p. v spojení s § 44 ods.
1 , § 45 ods.la 2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ust. § 41 ods. 1, ods. 2 písm. d/, §
57 ods. 2, § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok"), a § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. V danom prípade exekučným titulom
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a

mediačná, a.s. v Bratislave, sp. zn. 0308161 zo dňa 03.10.2008. Podkladom pre vydanie tohto rozsudku
bola zmluva o úvere č.01008337 zo dňa 13.12.2006, na základe ktorej oprávnená poskytla povinnému
úver vo výške 1.244,57 eur (37.494,00,-Sk), ktorý sa povinný zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach
po 50,18 eur (1.512,-Sk).

Daný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže vyššie uvedenú

zmluvuposúdilakozmluvuospotrebiteľskomúvere,nakoľkosajednáodočasnéposkytnutiepeňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby a z výpisu z
obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti oprávnenej je okrem iného poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov a na strane druhej je povinná ako fyzická osoba, ktorá nemohla reálnym spôsobom
ovplyvniť obsah zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola upravená v časti V. bod 5.38 - Spoločných
azáverečnýchustanoveníObchodnýchpodmienokúverovýchproduktovtak,žespotrebiteľovijefakticky

odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Poukázal na to, že znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Súd v danom prípade nemal pochybnosť o
tom, že ustanovenie bodu 5.38 uzatvorenej zmluvy o úvere bolo v rozpore so znením § 53 ods. 4, čo
malo za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musel prihliadať z

úradnej povinnosti (ex offo).O trovách exekúcie rozhodne prvostupňový súd samostatným uznesením.

Proti prvému výroku rozhodnutia podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil. Odvolateľ uviedol, že súd prvého stupňa v čl. 5.38
Obchodných podmienok pre úver, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na základe
ktorej bolo vedené exekučné konanie, obsahovalo neprijateľnú podmienku v zmysle §53 ods.4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, pretože sa podľa rozhodcovskej doložky vyžadovalo od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda tu došlo k rozporu vymáhaného plnenia

s dobrými mravmi. Odvolateľ ďalej uviedol, že prvostupňový súd usúdil, že akékoľvek plnenie priznané
rozhodcom, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je totiž plnením,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a na základe toho v súlade s ust. § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní exekúciu v celom rozsahu zastavil. Cieľom takejto úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť
sa, kde si uplatní svoje práva. Odvolateľ tvrdil, že ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky
zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava by

považovala takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však by nemalo nemá za dôsledok zrušenie platnosti
celej rozhodcovskej doložky a nebránilo by to dlžníkovi aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na
príslušnom všeobecnom súde. Odvolateľ je presvedčený, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená
v § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok bol vydaný podľa zákona,
neobsahoval neprijateľnú podmienku, nedochádzalo tu teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými

mravmi a na návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia boli v
súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom, o čom svedčilo aj poverenie na vykonanie exekúcie,
ktoré bolo súdnemu exekútorovi riadne vydané.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.)

a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods.l O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd
poukazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím
námietkam udáva:

Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým,
či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto
posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v
príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. V rámci tohto
skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu,
ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu (porovnaj tiež R

47/2012). Na druhej strane ale treba mať na zreteli, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako
aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný; v rámci
toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok.

Pri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je
vykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok (porovnaj tiež R 46/2012). Pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre

vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia"
nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v
exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, nenamietal v rozhodcovskom konaní
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa

zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

V preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu,
ktorý po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovskázmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu" tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval
postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávnenou predložený rozhodcovský

rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou
prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil
rozhodcovský súd (R 46/2012). Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol
všeobecný(exekučný)súdoprávnenýskúmaťrozhodnutieoznačenévexekučnomkonaníakoexekučný
titulzhľadiska,činejdeorozhodnutieničotné,ktorénevyvolávažiadneprávneúčinky(viďIV.ÚS78/2011

a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, (nielen) spotrebiteľovi
neumožňuje rozhodovanie sporu štátnym súdom v prípade, že druhá zmluvná strana žalobu podá na
rozhodcovský súd. Spotrebiteľ podpisom rozhodcovskej zmluvy sa vopred vzdáva práva na účinnú
procesnú obranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo v

podmienkach právneho štátu je neprijateľným javom- podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská
zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ustanovení §53 ods.l Obč. zák. vtom význame,
že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je
neprijateľné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nemal
v odvolacom konaní úspech a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné

trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.