Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/261/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6197897291
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6197897291.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Stredoslovenské žriedla, a.s., so sídlom
Budiš, 038 23 Dubové, IČO: 31 640 940, právne zast. G. Lehnert, k.s., so sídlom Rajská 7, 811 08
Bratislava, IČO: 31 347 762, proti povinnému: S. P., F.. XX. XX. XXXX, T. H. B. X, XXX XX T. T.,
štátny občan SR, podnikajúci pod obchodným menom Róbert Kubiš - ROBICENTRUM, s miestom
podnikania Pršianska cesta 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 32 000 031, na vymoženie pohľadávky vo

výške 16.486,36 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom,
ExekútorskýúradBratislava,sosídlomZáhradnícka60,82108Bratislava,podspis.zn.Ex021/04,takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u .

Súd súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a .

Súd pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kohútovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške

16.486,36 eura (496.668,- Sk) s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného
rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Rob/502/96 zo dňa 30. 04. 1996.

Poverením č. 5601 * 001989 zo dňa 24. 03. 1997 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúciesúdnehoexekútoraJUDr.PetraKohúta,ExekútorskýúradBanskáBystrica,sosídlomMičinská
cesta 35, 974 01 Banská Bystrica (predtým Horná 15, Banská Bystrica), ktorý ju viedol pod spis. zn.
EX 1330/96.

Tunajší súdu uznesením č .k. 1Er/261/1997-21 zo dňa 30. 01. 2004 vyhovel návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora a ďalším vedením exekúcie poveril súdneho exekútora Mgr. Drahomíra
Kriváňa,ExekútorskýúradBratislava,sosídlomZáhradnícka60,82108Bratislava,ktorémuvecpostúpil
na ďalšie konanie a ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. Ex 021/04.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 10. 04. 2013, súdny exekútor podal podnet na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súd zo spisového materiálu exekučného spisu, ako aj z predloženého exekútorského spisu, mal
preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôbpovinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku,
ktorý by podliehal exekúcii. Na zabezpečenie pohľadávky oprávneného súdny exekútor vydal príkaz na
začatie exekúcie - prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučný príkaz - prikázaním pohľadávky z

účtu v banke, ktoré doručil jedenástim peňažným ústavom. Na základe uvedeného exekučného príkazu
však neboli získané žiadne finančné prostriedky. Lustráciou katastra nehnuteľností súdny exekútor zistil,
že povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území SR. Z oznámenia Sociálnej poisťovne
vyplýva, že povinný nie je poberateľom žiadnej dôchodkovej, úrazovej, nemocenskej dávky a ani dávky
v nezamestnanosti. Povinný bol v Sociálnej poisťovni do dňa 14. 12. 2011 evidovaný ako dobrovoľne

poistená osoba na nemocenské poistenie. Lustráciou evidencie motorových vozidiel súdny exekútor
zistil, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Z uvedeného vyplýva,
že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa
mohlauspokojiťpohľadávkaoprávneného.Vdôsledkuuvedenýchskutočnostíniejemožnéaplikovaťani
jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a
to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou

hospodárnosti a účelnosti.

Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 27. 11. 1996, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Podľa § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa

dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú

upravené inými ustanoveniami § 57 ods.1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, ktorú preukázal súdny
exekútor, a to že povinný v súčasnosti nedisponuje takým exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo
možné uspokojiť vymáhaný nárok, je dostatočným dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.

Z uvedených dôvodov súd potom vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 151 ods. 1 vety prvej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len "OSP") o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 103,47 eura /z toho odmena
33,20 eura (za 5 h. á 6,64 eura), náhrada hotových výdavkov 53,04 eura, 20 % DPH z celých trov, t.j.

17,23 eura/.

Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti
patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času.Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ ak dôjde k zastaveniu
exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod

zastavenia exekúcie.

Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a
záverečnýchustanoveniachzakotvuje,podľaktoréhozákonasamápostupovaťvsúvislostisúčinnosťou
jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného
poriadku rešpektujú zásadu platnú v občianskom súdnom konaní, podľa ktorej konanie začaté pred
účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj

exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje
podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve
ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie
novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak
sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa

predpisov platných do 1. februára 2002.

Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť
exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať
túto povinnosť oprávnený. Keďže v priebehu exekúcie bola zistená nemajetnosť povinného, súdny
exekútor žiadal, aby bol na úradu trov zaviazaný oprávnený. Vyššie citované ustanovenie § 203

Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 1. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere
jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený

nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti. Za podmienky pridŕžania sa zákonného
ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 1. 2002 má súd za to, že samotná skutočnosť,
že u povinného bola zistená nemajetnosť a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie,
nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto
skutočnosť (nemajetnosť) nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v

znení účinnom do 31. 1. 2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť
trovy exekúcie oprávnenému. Novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zák. č. 32/2002 Z.z., síce
zaviedla do ust. § 203 druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša
oprávnený, toto ustanovenie však pre danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie
začalo pred 1. februárom 2002 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy účinnej do 31. januára

2002. Súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj
zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie /viď. uznesenie Krajského súdu Banská
Bystrica č. k. 41/CoE 340/2011/.

Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré

exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len "ústava", je nepochybne aj nárok na náhradu
trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods.
1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných

procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Ako bolo vyššie uvedené, na základe uznesenia tunajšieho súdu uznesením č. k. 1Er/261/1997-21
zo dňa 30. 01. 2004 došlo v predmetnej exekúcii k zmene súdneho exekútora z pôvodného súdnehoexekútora JUDr. Petra Kohúta na súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa. V zmysle ust. § 196
Exekučného poriadku prislúcha právo na náhradu trov exekúcie aj pôvodne poverenému súdnemu
exekútorovi. Vzhľadom na to, že pôvodne poverený súdny exekútor JUDr. Peter Kohút si vo svojom

vyjadrení zo dňa 19. 01. 2004 trovy exekúcie neuplatnil, súd o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého
peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch,
v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných

aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo
iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných
záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch,
v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek
forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte
a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro;

to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek
alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré
upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri

odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.