Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marek Čech
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3PP/21/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010488
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114010488.1
Uznesenie
Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Čecha a prísediacich Ing.
Vladimíra Urama a Petra Troščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. augusta 2014 v Prešove
takto
r o z h o d o l :
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku a § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona ž i a d o s ť odsúdeného menom O.
N., J.. XX.X.XXXX I. X., Y. G. X. V., W. XX, Q.. K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody v trvaní 7 (sedem) rokov, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu K. G. zo dňa 25.2.2013,
sp. zn. XT XX/XX z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím Okresného súdu K. G. zo dňa 25.02.2013, spisová značka XT XX/XXXX bol O. N. uznaný
vinným z trestných činov lúpeže, výtržníctva, krádeže a poškodzovania cudzej veci podľa § 188 ods.
1, 2 písm. c), § 364 ods. 1, § 212 ods. 2, 3 a § 245 Tr. zákona, za čo mu súd uložil nepodmienečný
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní siedmich rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň bolo zrušené rozhodnutie Okresného súdu K. zo dňa 24.02.2009, sp.zn. XT XXX/XXXX, ktorým
bol odsúdený uznaný vinným z trestných činov lúpeže, znásilnenia a podvodu podľa § 234 ods. 1, § 241
ods. 1 a § 250 ods. 1, 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Dňa 23.04.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody, ktorú odôvodnil tým, že dve tretiny z uloženého trestu mu uplynuli
minulý rok v septembri. Počas výkonu trestu si uvedomil nesprávnosť svojho konania a rád by zmenil
svoj život. Spolu s priateľkou si plánujú založiť rodinu, chce sa zamestnať v práci, ktorú mu priateľka
vybavila a zo zarobených peňazí uhradiť škody, ktoré svojím konaním spôsobil. Taktiež by chcel dokázať
svojim dvom deťom, že sa zmenil a podať im pomocnú ruku. Odsúdený prisľúbil, že bude viesť riadny
život, v budúcnosti sa vyhne všetkej trestnej činnosti. Dôkazom toho môže byť aj jeho doterajší výkon
trestu odňatia slobody, v ktorom si svojim správaním vyslúžil nejaké odmeny a bol preradený do nižšej
nápravno-výchovnej skupiny. Doterajšie tresty boli pre neho dostatočným ponaučením, čo dokladuje
príkladným správaní sa vo výkone trestu, kde sa podieľal na kultúrnej činnosti, zabezpečoval aktivity
a súťaže pre spoluodsúdených. Záverom dodáva sľub, že v budúcnosti povedie riadny život, bude sa
vyhýbať akejkoľvek trestnej činnost.
Na verejnom zasadnutí odsúdený zotrval na svojej žiadosti a uviedol, že urobil mnoho preto, aby sa
jeho hodnotenie zlepšilo. Gamblerstvo a alkoholizmus, ktorý mu je vyčítaný, s tým skončil v roku 2003,
rovnako aj s kamarátmi, ktorí ho k tomu viedli. Rád by sa zamestnal v zahraničí, kde pracuje aj jeho
družka a uhradil spôsobené škody. V podmienečnom prepustení vidí možnosť, aby preukázal, že sa
zmenil, že dokáže viesť riadny život a to najmä svojim deťom, ktoré toho času chodia do 6. a 4. ročníka.
____________________________________________________________
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje
súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu
odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov, dôveryhodnej osoby alebo
na návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech,
na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho
odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý
len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v
akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
____________________________________________________________
Súd sa oboznámil so žiadosťou odsúdeného, so spisovým materiálom, písomným hodnotením ÚVTOS
K. a zistil, že odsúdený O. N. nastúpil trest predvedením dňa 02.07.2013. Počas výkonu trestu
v ÚVTOS F. bolo jeho správanie na požadovanej úrovni. Základné povinnosti a úlohy si plnil, k
nadriadeným a personálu ústavu sa správal slušne, pokyny dodržiaval. V kolektíve odsúdený neboli
zaznamenané konfliktné situácie, vyhýbal sa agresívnemu konaniu. Zastával funkciu vedúceho cely a
bol nápomocný pri organizovaní činností. Bola mu udelená jedna disciplinárna odmena, trest uložený
nebol. V rámci voľného času sa aktívne zapájal do aktivít organizovaných v rámci kultúrnoosvetovej
činnosti, zúčastňoval sa prednášok a besied, športových aktivít pre odsúdených. Vzťah s vonkajším
prostredím udržiaval formou pravidelnej korešpondencie s priateľkou, deťmi a matkou. Po zmene
súdnej diferenciácie, bol v apríli 2014 premiestnený zo stredného stupňa stráženia do minimálneho
a trest vykonáva v Ú. N.. Jeho správanie v novom ústave je slušné, v kolektíve odsúdených
nekonfliktný, nedovolenej činnosti sa nedopustil. Vo voľnom čase organizuje aktivity pre odsúdených.
Jeho resocializačná prognóza vzhľadom na vzdelanie, nezamestnanosť pred výkonom trestu, z toho
plynúci nedostatočný príjem, ako aj vzhľadom na viacnásobné odsúdenia, sa javí ako menej priaznivá,
riziko sociálneho zlyhania do budúcna je stredné.
Z odpisu z registra trestov odsúdeného vyplýva, že od roku 1993 doposiaľ bol 9 krát súdne trestaný,
z toho 6 krát mu bol uložený trest odňatia slobody. Z uvedených trestov odňatia slobody bol dva krát
podmienečne prepustený, zakaždým sa však neosvedčil a bol nariadený zvyšok trestu.
Taktiež po oboznámení sa s písomným hodnotením odsúdeného vypracovaným ÚVTOS F. sa súd
dozvedel, že jeho vystupovanie a správanie sa voči nadriadeným a personálu bolo počas výkonu
väzby a výkonu trestu na požadovanej úrovni. Spočiatku boli interpersonálnej oblasti zaznamenané
občasné konflikty, režimovým ovplyvňovaním sa správanie odsúdeného v kolektíve stabilizovalo.
Odsúdený prezentoval kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti. Vo voľnom čase sa venoval
prevažne individuálnym športovým aktivitám. Prejavil záujem o skupinové formy práce, ďalšie ponuky
kultúrno-osvetovej činnosti využíval nepravidelne. K pracovným povinnostiam počas zaradenia do práce
pristupoval zodpovedne. Udržiaval sociálne vzťahy s primárnou rodinou, najmä družkou a deťmi, formou
návštev a korešpondencie. Počas výkonu trestu mu boli udelené tri disciplinárne odmeny, disciplinárny
trest udelený nebol. Podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania je u odsúdeného stupeň vysoký, preto
sa javí jeho resocializačná prognóza ako nepriaznivá, s prihliadnutím hlavne na opakované páchanie
trestnej činnosti, gamblerstvo, neadekvátne konanie spojené s užívaním alkoholu a možné problémy
v styku s rizikovými skupinami osôb.
Súd sa oboznámil so žiadosťou odsúdeného, so spisovým materiálom ako aj hodnotením z ÚVTOS
K. M. F., pričom zistil, že odsúdený spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie len čiastočne, a to
len vzhľadom na vykonanú dĺžku trestu. Ak by mal súd brať v úvahu len tento faktor, podmienečné
prepustenie by prichádzalo do úvahy. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení musí však súd
prihliadať aj k iným skutočnostiam. Predpokladom podmienečného prepustenia je aj to, že odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Okrem formálnych predpokladov na podmienečné
prepustenie sa teda vyžaduje splnenie aj materiálnych predpokladov, ako polepšenie a riadne vedenie
života.
Zo zistených skutočností má súd za to, že predchádzajúce obmedzenia osobnej slobody odsúdeného
nemali u neho dostatočný výchovný vplyv v tej miere, aby sa v budúcnosti nedopúšťal ďalšej trestnej
činnosti. Odsúdený sa v minulosti, aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, opätovne dopúšťal
trestných činov, pričom aj vzhľadom na správu ZVJS nemá súd záruky, že tentoraz to bude iné. Taktiež
trestná činnosť, ktorej sa odsúdený v minulosti dopúšťal mala stúpajúcu tendenciu závažnosti. Spočiatku
to sú krádeže, neskôr k tomu pribudol podvod, znásilnenie, či v poslednom prípade odsúdenie aj pre
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona.
V kontexte ostatne uvedeného trestného činu (§ 188 ods. 12, Tr. zákona), ktorý odsúdený spáchal a
za ktorý je teraz vo výkone trestu odňatia slobody, je súd toho názoru, že trest síce nemá byť pomstou
spoločnosti za spáchaný trestný čin, avšak jeho výška musí z hľadiska spravodlivosti odrážať jeho
závažnosť. Odsúdený toho času vykonáva súhrnný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za trestné
činu lúpeže, výtržníctva, krádeže a poškodzovania cudzej veci podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c), § 364
ods. 1, § 212 ods. 2, 3 a § 245 Tr. zákona a trestné činy znásilnenia a podvodu podľa § 241 ods. 1 a §
250 ods. 1, 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Trestný zákon pritom len za trestný čin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1, 2 Tr. zákona, umožňuje jeho páchateľovi uložiť trest v rozmedzí 7 až 12 rokov. V prípade
použitia asperačnej zásady, keďže aj v prípade ostatných trestných činov ide o úmyselné konanie, je to
rozmedzie 7 rokov až 13 rokov a 8 mesiacov. Odsúdený si pritom odpykáva trest, ktorý mu bol uložený
na spodnej hranici trestnej sadzby. V danom prípade je súd presvedčený, že pri tak závažnej trestnej
činnosti, akej sa dopúšťal odsúdený, by podmienečné prepustenie bezprostredne po uplynutí 2/3 trestu
bolo v rozpore s princípom spravodlivosti.
Pochybnosti o kladnom postoji (z dlhodobého hľadiska) má súd aj k prehláseniu odsúdeného, že
povedie riadny život a bude sa vyhýbať protiprávnemu konania. Odsúdený bol už minulosti podmienečne
prepustený z výkonu trestu, zakaždým však zlyhal a do výkonu sa musel vrátiť..
Odsúdený je dlhodobo nezamestnaný, nemá dostatočné vzdelanie a z týchto dôvodov aj nedostatočný
príjem, čo by po jeho prepustení mohlo opätovne viesť k tomu, že svoju ťaživú životnú situáciu sa bude
snažiť najľahším možným spôsobom a to porušovaním zákona. Každé podmienečné prepustenie je však
zároveň aj prejavom dôvery štátu a spoločnosti v budúce správanie odsúdeného, že výkon trestu mal na
neho dostatočne preventívno-výchovný vplyv a po prepustení povedie k riadnemu vedeniu života. Tento
materiálny predpoklad však súd preukázaný nemal resp. mal o ňom natoľko závažné pochybnosti, že
to považoval za prekážku vyhovenia žiadosti odsúdeného.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 (troch) dní odo
dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Prešove
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.