Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109010873
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3109010873.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Ondreja Gáboríka v trestnej veci proti obžalovanému V. B. pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 158 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 20. augusta 2014 odvolanie obžalovaného V.
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. júna 2014, sp. zn. 4T/76/2009 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného V. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. júna 2014, sp. zn. 4T/76/2009, bol obžalovaný V. B.
uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 05. septembra 2008 o 11.50 hod. v C. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia EČV: PB-
XXX P. patriace firme Elektro Centrum TV, s.r.o. Považská Bystrica a to tak, že pred čerpacou stanicou

Slovnaft po prejdení mosta od centra mesta Trenčín cez most na Bratislavu, nedodržal bezpečnú
vzdialenosť za pred ním jazdiacim osobným motorovým vozidlom zn. Fiat Brava, EČV: PB.XXX A., ktoré
viedol vodič V. M., pričom jeho vozidlo bolo odhodené dopredu, kde prednou časťou narazilo do ďalšieho
osobného motorového vozidla zn. Opel Astra, EČV: BA-XXX N. vedeného vodičom Q. K., vlastnícky
patriace konateľovi firmy ATEC-T, spol. s r.o. Bratislava, toto vozidlo bolo taktiež odhodené dopredu,
kde prednou časťou narazilo do ďalšieho pred ním, tým istým smerom stajaceho vozidla zn. VW Golf,

EČV: TN-XXX E. patriace Q. V., ktoré viedla D. V., následkom tejto nehody došlo iba k zraneniu vodiča
V. M., ktorý utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice vyžadujúce si práceneschopnosť v trvaní od 05.09.2008 do
29.09.2008 a to takým spôsobom, že počas tejto doby mal krčnú chrbticu fixovanú šancovým golierom,
bol obmedzený vo fyzickej aktivite, avšak bezprostredne nebol odkázaný na pomoc inej osoby pri
vykonávaní bežných životných potrieb a úkonov, bol samostatne pohyblivý.

Za tento trestný čin bol obžalovaný V. B. odsúdený podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému V. B. uložená povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a. s. so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17 škodu vo výške 182,99 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený V. M. s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske
súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote napadol odvolaním obžalovaný V. B. pre nesprávnosť výrokov o vine, treste a náhrade škody. V
písomnomodôvodneníspoukazomnasvojeobhajobnéprednesypredsúdomprvéhostupňauviedol,že

sanestotožňujesprávnymposúdenímjehokonaniaakotrestnéhočinu,pretožepodľanehonedodržanie
bezpečnej vzdialenosti od pred ním jazdiaceho vozidla pri hromadnej nehode viacerých za sebou idúcichvozidiel by nemalo byť posudzované ako porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej zo zákona. Pre
prípad, ak by sa krajský súd nestotožnil s jeho názorom a považoval by jeho konanie za trestný čin, tak
namietal výmeru uloženého trestu s poukazom na to, že od skutku uplynulo skoro 6 rokov, že konanie

na súde prvého stupňa pri prečine s hornou hranicou trestnej sadzby 1 rok trvalo viac ako 5 rokov a
že podľa neho okresný súd bezdôvodne trval na jeho osobnej prítomnosti napriek jeho opakovaným
žiadostiam, aby konal v jeho neprítomnosti, čím podľa neho bezdôvodne predlžoval konanie, pričom
hlavné pojednávanie dňa 26.6.2014 podľa jeho názoru potvrdilo, že jeho účasť bola čisto formálna a nič
nebránilo skončiť vec omnoho skôr. Podľa názoru obžalovaného spôsobil samosudca okresného súdu

prieťahy v súdnom konaní a porušil jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 48 ods.
2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto za tejto situácie
uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov považoval za neprimerane prísne. Za primerané
by v tomto prípade považoval upustenie od potrestania podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na
to, že ku svojmu konaniu sa od počiatku priznáva, t. j. priznáva spáchanie prečinu, svoje konanie ľutuje
a prejavuje účinnú snahu po náprave tým, že dopravnú nehodu nahlásil v poisťovni a všetky nároky

poškodeného mohli byť riadne uspokojené z poistenia bez potreby zaväzovať ho k náhrade škody v
adhéznom konaní, pričom vzhľadom na jeho bezúhonný život možno dôvodne očakávať, že samotné
prejednanie veci súdom postačí na jeho nápravu. Na základe uvedených dôvodov alternatívne navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby ho spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b/ Tr.
por., pretože skutok nie je trestným činom alebo, aby zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste a

náhrade škody a aby podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. upustil od jeho potrestania a zároveň poškodenú
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s. aby podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal s nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie. Napokon v doplnení odvolania zo dňa 11.8.2014 navrhol opätovne
posúdiť závažnosť jeho konania v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. a s prihliadnutím na neprimeranú dĺžku
konania vyhodnotiť závažnosť jeho konania ako nepatrnú.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 22. júla

2014, na verejnom zasadnutí dňa 20.8.2014 vykonanom v súlade s ustanovením § 293 ods. 5, 7 Tr.
por. v neprítomnosti obžalovaného V. B. (upovedomenie bolo obžalovanému riadne a včas doručené,
bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti a obžalovaný výslovne
požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti) preskúmal postupom podľa § 317 ods.
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného V. B.
nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy

v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o
výpovede obžalovaného V. B., ale predovšetkým o svedecké výpovede V. M., Q. K., D. V., W. X., R.
E., V.. J. Q., Q. V., znalecký posudok z odvetvia chirurgie a traumatológie a o listinné dôkazy, na ktoré

poukázal v napadnutom rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani
o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia dostatočne podrobne, vecne správne a
presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že skutok sa stal a že
ho spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku. Odvolací súd po preskúmaní
veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože

dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku,
vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného V. B. zo
spáchania žalovaného skutku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní neboli preto
spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, preto ich nepovažoval za dôvodné a
neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného V. B. zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu ublíženia na zdraví podľa §
158 Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonuzodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam,
ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na
zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní, ktoré

vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených už pred okresným
súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku,
neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania
obžalovaného okresným súdom, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V
podrobnostiachpritomlenpoukazujenapodrobnéavecnesprávneodôvodnenienapadnutéhorozsudku

tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými
sa stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o treste odňatia slobody,
o spôsobe jeho výkonu a o náhrade škody. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa
trestnej sadzby ustanovenej v § 158 Tr. zák. (odňatie slobody až na 1 rok) a pri vyrovnanom pomere

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s použitím § 38 ods.2 Tr. zák. vo výmere 3 mesiacov, teda pri
dolnej hranici stanovenej trestnej sadzby, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
1 rok, teda s najnižšou možnou výmerou skúšobnej doby, je trestom primeraným. Zodpovedá totiž
všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1,3 a 4 Tr. zák. a
zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,

zistené poľahčujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu
trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej
výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Okresný súd
pri ukladaní trestu pritom dôvodne prihliadol nielen na čas, ktorý uplynul od spáchania skutku (viac
ako 5 rokov) a ktorý bol aj podstatnou okolnosťou pre jeho záver o neuložení trestu zákazu činnosti,

ale z tohto hľadiska správne posudzoval splnenie zákonných podmienok pre postup, ktorý by mohol
odôvodňovať podmienečné zastavenie trestného stíhania, zmier či upustenie od potrestania. Vzhľadom
na kontroverzné vyjadrenia obžalovaného spočívajúce na jednej strane v jeho vyjadrení, že priznáva
spáchanieskutkuijehoprávneposúdenieakoprečinuublíženianazdravípodľa§158Tr.zák.(prípravné
konanie) a na druhej strane vo vyhlásení o jeho nevine (hlavné pojednávanie), okresný súd vecne

správne zistil, že pre uvedený procesný postup neboli splnené zákonné podmienky. V uvedenom smere
protichodné vyjadrenia uviedol obžalovaný aj v odôvodnení odvolania, keď na jednej strane sa domáhal
upustenia od potrestania podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na to, že ku svojmu konaniu
sa od počiatku priznáva, t. j. priznáva spáchanie prečinu, svoje konanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu
po náprave a na strane druhej uvádzal, že je nevinný a domáhal sa oslobodenia spod obžaloby podľa

§ 285 písm. b/ Tr. por. z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, preto zákonné podmienky nielen na
zastavenie trestného stíhania, ale ani na oslobodenie spod obžaloby nezistil ani odvolací súd.

Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je bezpochyby významným zásahom do
princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces (§ 2 ods. 4 Tr. por., čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky, čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Neodôvodnené
prieťahy a neprimeraná dĺžka trestného konania sú závažným a nežiaducim javom, ktorý nielen
odporuje zmyslu práva obvineného, ale i poškodeného na spravodlivý proces, ale je i v rozpore so
základnými zásadami trestného práva a odporuje účelu trestného konania. Súčasne je však nutné
konštatovať, že porušenie tohto práva samo o sebe nezakladá neprípustnosť trestného stíhania.

Obžalovaným namietaný čl. 6 ods.1 Dohovoru vôbec nestanovuje žiadnu výslovnú sankciu, ktorou
by stíhal porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré je v tomto článku zakotvené a pod ktorým je
uvedený celý rad čiastkových práv a slobôd, ktorého súčasťou je i právo na rozhodnutie v primeranej
lehote. Primeranosť dĺžky konania je judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva posudzovaná s
ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím ku kritériám zakotveným v judikatúre tohto

súdu, akými sú zložitosť prípadu, chovanie sťažovateľa a chovanie štátnych orgánov, poprípade čo
je pre sťažovateľa v stávke. Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach nekonkretizoval
"všeobecne záväznú" dobu, ktorú by bolo možné za primeranú lehotu považovať. Porušenie pravidla
plynúceho z čl.6 ods.1 Dohovoru je sankcionované vyvodením zodpovednosti štátu voči obvinenému,
kedy bolo v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva spravidla priznané sťažovateľovi

spravodlivé zadosťučinenie vo forme peňažnej náhrady a konštatované porušenie čl.6 ods.1 Dohovoru.
Nápravuporušeniaprávanaprejednanievecivprimeranejlehotevoformezastaveniatrestnéhostíhania
Európsky súd pre ľudské práva z čl.6 Dohovoru v žiadnom prípade zo svojich rozhodnutí nevyvodil.
Naopak judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva je v tomto ohľade jednoznačná v tom smere, žezmiernenie trestu z dôvodu neprimeranosti dĺžky konania v zásade zbavuje jednotlivca jeho postavenia
obete v zmysle článku 36 Dohovoru za predpokladu, že vnútroštátne orgány uznajú, či už výslovne alebo
v podstate veci, že šlo o porušenie Dohovoru a uskutočnia nápravu.

Ukončenie trestnej veci obžalovaného po viac ako 5 rokoch od spáchania skutku nemožno považovať
za konanie bez prieťahov a v primeranej lehote. Na druhej strane treba uviesť, že na dĺžke súdneho
konania nesie v podstatnej miere vinu aj samotný obžalovaný - problémy so zistením adresy pobytu
obžalovaného a s doručením mu trestného rozkazu vydaného už v roku 2011 (proti ktorému podal v
súlade so svojím právom podal odpor) a problémy spojené so zabezpečením prítomnosti obžalovaného

na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom z dôvodu opakovaného nedostavenia sa obžalovaného
až po zabezpečenie jeho prítomnosti predvedením políciou. Okresný súd v týchto intenciách uvažoval
preto správne, keď nezistil zákonné dôvody na zastavenie trestného stíhania a keď obžalovanému po
viac ako piatich rokoch od spáchania skutku uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, teda
pri dolnej hranici stanovenej trestnej sadzby, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu 1 rok, teda s najnižšou možnou výmerou skúšobnou dobou. Odvolacie námietky obžalovaného v

uvedenom smere preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k
výrokom o vine, o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj vo výroku o náhrade škody,
preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného V. B. neakceptoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného
V. B. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.