Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/491/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108209803
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3108209803.6

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: H. H., štátneho občana Slovenskej republiky,
bytom S. S., T.G.P. XX, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr.
Silvia Bartková, so sídlom Trenčín, Piaristická 66/67, proti odporcom: 1/ G.. P. A., štátnemu občanovi
Slovenskej republiky, bytom W., A. XX, 2/ G.. Q. U., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom S.
S., T.G.P. XXX/XXC, 3/ T. P. štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom W., F. XX, všetci zastúpení

Advokátskou kanceláriou TROKAN & URBANČOKOVÁ, v.o.s., so sídlom Trenčianske Teplice, Dom
Pavla, Ľ. Štúra 5 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcov
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 1. októbra 2013, č. k. 15C/33/2008-345, v senáte
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením okresný súd rozhodol tak, že odporcom v 1. až 3.
rade náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania
domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX/XX -
zastavanéplochyanádvoriaovýmere292m2zapísanéhonaLVč.XXprek.ú.S.S..ajehovyporiadania
reálnym rozdelením. Uviedol, že medzi ním a ostatnými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti

dochádza k nezhodám týkajúcim sa jej užívania. Tieto nezhody majú trvalý charakter a nie je predpoklad
ich vyriešenia. Z tohto dôvodu nie je ani možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo medzi
účastníkmi dohodou. Okresný súd rozsudkom č. k. 15C/33/2008-314 zo dňa 02. 10. 2012 návrh zamietol
s tým, že o trovách konania sa rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na danú vec okresný súd aplikoval ust. § 137, § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, 3 O.s.p.,
s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že odporcovia 1/ - 3/ boli v konaní plne úspešní a tak by

im patrila náhrada trov konania. V zmysle §151 ods. 3 a 2 O. s. p. je účastník povinný vyčísliť náhradu
trov konania do 3 pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie vo veci
samej nadobudlo právoplatnosť 11. februára 2013 a právny zástupca odporcov 1/ - 3/ doručil vyčíslenie
trov konania súdu osobne 21. februára 2013. Lehota na podanie vyčíslenia trov konania uplynula dňa
14. februára 2013. Iné trovy odporcom 1/ - 3/ zo spisu nevyplynuli. Trovy konania odporcovia 1/ - 3/
nevyčíslili v zákonnej lehote, preto im súd ich náhradu nepriznal.Rozhodnutie okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli odporcovia v 1/ -
3/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadali odvolací súd o zmenu napadnutého
uznesenia, a to tak, že odporcom 1/ - 3/ ako plne úspešným účastníkom v tomto konaní, bude

priznaná náhrada trov konania tak, ako ich písomne vyčíslili. Odvolanie odôvodnili tým, že v danom
prípade si súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti prvostupňovému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, pričom odvolací súd rozhodoval bez
nariadenia pojednávania tak, že rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Vzhľadom na tieto skutočnosti
bolo zistenie právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spojené s určitými ťažkosťami, nakoľko nemali

možnosť inú, ako zistiť právoplatnosť rozhodnutia informovaním sa na súde, avšak napriek tomu, že
dňa 21.02.2013 osobne žiadali o vyznačenie právoplatnosti v informačnej kancelárii prvostupňového
súdu, nebolo im vyhovené. Nezískali teda ani ústnu informáciu, či rozhodnutie vo veci samej nadobudlo
právoplatnosť a ktorým dňom. Poukazujú na to, že pokiaľ ani okresný súd nevedel dňa 21.02.2013
poskytnúť informáciu, že rozhodnutie vo veci samej je právoplatné dňa 11.02.2013, nemohli mať túto
informáciu ani účastníci konania, a preto ani ich právny zástupca nemohol trovy konania vyčísliť.

Uviedli, že podľa ich názoru nie je spravodlivé žiadať od účastníkov konania, aby včas vedeli určiť
presný deň právoplatnosti rozhodnutia v dobe, kedy to nevie ani súd a boli schopní dodržať lehotu
na vyčíslenie trov konania do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Poukázali na to, že úmyslom
zákonodarcu pri stanovení lehoty na vyčíslenie trov konania bolo, aby pracovníci súdu neboli nadmerne
zaťažovanípočítanímtrov,ktoréniesúúčastníkmivyčíslenéaabykonanienebolopredlžovanézdôvodu

rozhodovania o trovách. Preto bola aj stanovená 30 dňová lehota na rozhodnutie súdu o trovách
konania, po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia. V danom prípade boli trovy riadne a správne
vyčíslené a účastníci boli v spore plne úspešní a oneskorenie vyčíslenia trov o sedem dní neobmedzilo,
ani nesťažilo rozhodovanie súdu o trovách, o ktorých ani nerozhodol v zákonom predpokladanej 30-
dňovejlehote,aleažposiedmichmesiacochodprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.Keďžesútoho

názoru, že vzhľadom na ich úspech v konaní by im náhrada trov konania mala patriť, žiadali súčasne o
odpustenie zmeškania lehoty na predloženie vyčíslenia trov konania v zmysle § 58 O.s.p.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu
uviedol, že navrhuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, pretože
uplatnenéodvolacienámietkyzostranyodporcovpovažujezanedôvodné. Poukázalnato,ževpriebehu

celého súdneho konania mali odporcovia dostatok času na to, aby vzniknuté trovy riadne a včas vyčíslili,
a preto námietka, že nevedeli, kedy rozhodnutie súdu prvého stupňa bude právoplatné, nie je namieste,
pretože rozhodnutie odvolacieho súdu je právoplatné dňom doručenia. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ
by si odporcovia vyčíslili trovy právneho zastúpenia v lehote 3 dní odo dňa, keď im bolo doručené
rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, lehotu nemohli zmeškať.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdiť z týchto dôvodov:

Odvolacie námietky odporcov spočívajú v tom, že nemohli dodržať zákonnú lehotu na vyčíslenie trov

konania, pretože objektívne nemohli mať vedomosť o tom, kedy rozhodnutie vo veci samej nadobudne
právoplatnosť, ktorú informáciu im nevedel poskytnúť ani prvostupňový súd.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a vtakom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov

konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd rozsudkom
pod č. k. 15C/33/2008-314 zo dňa 02.10.2012 zamietol návrh navrhovateľa s tým, že o trovách konania

rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Krajský súd Trenčín rozsudkom pod č.k. 6Co/14/2013-334 zo dňa 29.01.2013 rozsudok okresného súdu
potvrdilstým,žezdôvoduokresnýmsúdomzvolenéhopostupu prirozhodovaníonáhradetrovkonania,
vychádzajúceho z ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne za použitia § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa
aj o trovách odvolacieho konania. Rozsudok odvolacieho súdu prevzal právny zástupca odporcov dňa

11.02.2013 a právny zástupca navrhovateľa dňa 07.02.2013, v dôsledku čoho konanie vo veci samej
sa stalo právoplatným dňa 11.02.2013.

Podaním doručeným okresnému súdu osobne dňa 21.02.2013 predložil právny zástupca odporcov
vyčíslenie trov konania, vzniknutých odporcom z titulu trov právneho zastúpenia, a to tak, že uplatnil
ich náhradu v celkovej výške 2.511,72 eur.

Napadnutým uznesením okresný súd odporcom 1/ - 3/ náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením,
že tieto nevyčíslili v zákonom stanovenej lehote. Predmetné rozhodnutie okresného súdu odvolaním
napadli odporcovia 1/, - 3/, súčasťou ktorého odvolania bola aj žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty
na vyčíslenie trov konania v zmysle § 58 O.s.p.

Okresný súd Trenčín uznesením pod č.k. 15C/33/2008-355 zo dňa 15. mája 2014 o návrhu odporcov na

odpustenie zmeškania lehoty na vyčíslenie trov konania rozhodol tak, že tento zamietol. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2014.

Vyčíslenie trov konania je predpokladom na to, aby boli účastníkovi priznané všetky trovy (§ 137 O.s.p.),
ktoré v konaní účelne vynaložil. Zákon presne stanovuje lehotu, v ktorej je účastník povinný trovy
konaniavyčísliť. Vždysaviaženarozhodnutie,ktorýmsakonaniekončí. Aksarozhodnutievyhlasuje,je

účastník povinný vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia. Vyčíslenie trov
musí urobiť účastník bez toho, aby ho súd musel vyzvať na splnenie tejto povinnosti. Ak súd rozhodne,
že o trovách rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, je účastník povinný
vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rovnako
v tomto prípade musí vyčíslenie urobiť bez toho, aby ho súd vyzýval na splnenie tejto povinnosti. Vo

všetkých týchto prípadoch, je trojdňová lehota lehotou procesnou. Znamená to, že začína plynúť deň
po rozhodnej skutočnosti, v tomto prípade teda deň po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 159
ods. 1 O.s.p.). Špecifikom tejto lehoty je, že sa počíta iba na pracovné dni. V prípade, že účastník
zmeškal lehotu na vyčíslenie trov, môže požiadať o odpustenie jej zmeškania (§ 58 O.s.p.), pretože
to zákon nevylučuje. V prípade, ak účastník trovy konania nevyčísli v zákonnej lehote, právo na ich

náhradu mu síce nezaniká, ale sa obmedzuje, ktoré obmedzenie spočíva v tom, že mu súd môže priznať
iba tie trovy, ktoré vyplývajú zo spisu (napríklad súdny poplatok, svedočné, znalečné), ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, nemôže mu však priznať trovy právneho zastúpenia, a to ani
vtedy nie, ak by zo spisu vyplývali.

Keďže v preskúmavanej veci je zrejmé, že súd prvého stupňa využil možnosť vyplývajúcu mu z ust.

§ 151 ods. 3 O.s.p., teda rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnostirozhodnutia vo veci samej, bolo povinnosťou účastníkov, vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní
od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to bez toho, aby ich súd na splnenie tejto povinnosti
musel vyzývať. Z ust. § 159 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že rozsudok ktorý už nemožno napadnúť odvolaním,

nadobudne právoplatnosť doručením poslednému z účastníkov, resp. poslednému zástupcovi
účastníka. Rozsudok odvolacieho súdu prevzal právny zástupca odporcov 1/ - 3/ dňa 11.02.2013, teda
pri minimálnej dávke bdelosti musel počítať s tým, že mu začína plynúť lehota na vyčíslenie náhrady
trov konania, vyplývajúca z ust. § 151 O.s.p. V súvislosti s uvedeným odvolací súd dáva do pozornosti
zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len

bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva
bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním, môžu na strane druhej svoje práva
strácať. Nedôvodne odporcovia v odvolaní namietajú, že nemohli vedieť, kedy rozsudok vo veci
samej nadobudne právoplatnosť, keďže ako tvrdia, im túto informáciu nevedel poskytnúť ani okresný

súd, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu ich právnemu zástupcovi preukázateľne bolo doručené dňa
11.02.2013, preto pri minimálnej dávke opatrnosti museli predvídať možné plynutie zákonnej lehoty
na splnenie ich povinnosti vyčísliť trovy konania. Vzhľadom k tomu, že dôsledkom nevyčíslenia trov
právneho zastúpenia v zákonom stanovenej lehote, je obmedzenie práv účastníkov na náhradu trov
konania v podobe priznania im len náhrady tých trov konania, ktoré im vyplývajú zo spisu s výnimkou

trov právneho zastúpenia, nebolo možné im náhradu trov priznať napriek tomu, že v konaní boli v celom
rozsahu úspešní. Bez právneho významu sú potom aj odvolacie námietky odporcov, spočívajúce v tom,
že oneskorené vyčíslenie trov konania o 7 dní neobmedzilo, ani nesťažilo rozhodovanie súdu o trovách.

S poukazom na skutočnosť, že odporcovia 1/ - 3/ preukázateľne vyčíslili náhradu trov konania až
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, pričom súdom prvého stupňa bolo právoplatne rozhodnuté o

zamietnutí ich návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na predloženie vyčíslenia trov konania v zmysle
§ 58 O.s.p., nemožno považovať napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým nebola priznaná
odporcom 1/ - 3/ náhrada trov konania s odôvodnením, že tieto neboli vyčíslené v zákonnej lehote za
iné, ako vecne správne, a preto ho odvolací súd za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol za použitia § 224 ods. 1, v spojitosti § 142 ods. 1, § 151 ods.

1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi ako úspešnému v odvolacom konaní ich náhradu nepriznal, pretože
tento náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .