Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113011352
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113011352.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka v trestnej veci proti odsúdenému L. B., nar. XX.XX.XXXX v
M., o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp.zn.
4T/115/2010,naneverejnomzasadnutíkonanomdňa19.augusta2014,prejednalsťažnosťodsúdeného
L. B. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8Nt/97/2013 zo dňa 7.3.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm.c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného L. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.11.2010, sp. zn. 4T/115/2010, právoplatným dňa
13.01.2011, bol L. B. uznaný za vinného v bode 1/ rozsudku z pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa §
14 odsek 1 Tr. zák. k § 155 odsek 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Tr. zák., v bode 2/ rozsudku zo zločinu ublíženia na

zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a v bode 3/ rozsudku zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa
§ 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c) Tr. zák., za čo bol odsúdený podľa § 155 ods.1 Tr.zák. s
použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods.7 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia a taktiež mu bol uložený trest prepadnutia veci.

Dňa 09.07.2013 bol na Okresný súd Trenčín doručený návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania
vo veci rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.11.2010, sp. zn. 4T/115/2010, ktorý smeroval tak
proti výroku o treste, ako aj vine.

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 26. septembra 2013, sp. zn. 8Nt/97/2013, podľa § 399 ods.
2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného L. B. na povolenie obnovy konania v právoplatnej trestnej veci

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 4T/115/2010.

Na podklade podanej sťažnosti odsúdeného bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
2Tos/119/2013 zo dňa 18. decembra 2013 uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194 ods.1 písm.b/
Tr.por. zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 7.3.2014, sp.zn. 8 Nt/97/2013 rozhodol tak, že podľa § 394
ods.1 Tr.por. per analogiam povolil obnovu konania u odsúdeného L. B. z dôvodu uvedeného v § 41b
ods.1 Zákona č. 38/1993 Zb.z. v znení neskorších predpisov v trestnej veci Okresného súdu Trenčín
vedenej pod sp.zn. 4T/115/2010 v prospech odsúdeného L. B. a súčasne podľa § 400 ods.1 Tr.por.
zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. 4T/115/2010 zo dňa 4.11.2010 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.1.2011, sp.zn. 2To/135/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

13.1.2011, v časti výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento zrušený výrok o treste
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.V nadväznosti na uvedené zároveň Okresný súd Trenčín ďalším uznesením zo dňa 7.3.2014, sp.zn.
8Nt/97/2013 rozhodol tak, že podľa § 403 Tr.por. z dôvodov uvedených v § 71 ods.1 písm.c/ Tr.por.

odsúdeného L. B. berie do väzby okamihom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu
Trenčín sp.zn. 8Nt/97/2013 zo dňa 7.3.2014 o povolení obnovy konania a túto bude vykonávať v Ústave
na výkon väzby Ilava.

Proti obom citovaným uzneseniam podal odsúdený ihneď po ich vyhlásení sťažnosť.

Krajský súd v Trenčíne po tom, čo mu bola vec dňa 22.5.2014 predložená ako nadriadenému súdu, dňa
19.8.2014 rozhodolnaneverejnomzasadnutípodsp.zn.2Tos/64/2014o sťažnostipodanejodsúdeným
proti uzneseniu o povolení obnovy konania tak, že sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods.1 písm. c/
Tr.por. zamietol.

Súčasne krajský súd rozhodoval o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu zo dňa 7.3.2014, sp.zn.
8Nt/97/2013, ktorým Okresný súd Trenčín rozhodol tak, že podľa § 403 Tr.por. z dôvodov uvedených
v § 71 ods.1 písm.c/ Tr.por. odsúdeného L. B. berie do väzby okamihom nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia Okresného súdu Trenčín sp.zn. 8Nt/97/2013 zo dňa 7.3.2014 o povolení obnovy konania a
túto bude vykonávať v Ústave na výkon väzby Ilava.

Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe odsúdený odôvodnil jednak prostredníctvom obhajcu, ktorý
v písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o vzatí
odsúdeného do väzby považuje za nesprávne, pričom ďalší výkon väzby by nahrádzal účel trestu.
Poukázal na skutočnosť, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody od roku 2010 a v jeho prípade

mu v obnovenom konaní po zhodnotení všetkých skutočností dôležitých pre ukladanie trestu, hrozí trest
odňatia slobody okolo 5 rokov a 10 mesiacov, teda už v súčasnosti na základe vyššie uvedeného, sú
u neho splnené formálne podmienky pre podmienečné prepustenie. Záver prvostupňového súdu, že aj
takmer po 4 rokoch výkonu trestu odňatia slobody je daná obava, že by odsúdený pokračoval v trestnej
činnosti,nemázákonnéopodstatnenie.Obhajcapoukázalnato,žeodsúdenývovýkonetrestupreukázal

jeho vzorným výkonom, že ďalší výkon trestu odňatia slobody nie je potrebný na jeho nápravu a ďalším
výkonom väzby sa tak nahrádza trest. Za nezákonné a v rozpore s Trestným poriadkom považuje aj
rozhodovanie o väzbe pro futuro, nakoľko situácia v budúcnosti nemôže byť súdu známa a v období
od rozhodnutia o väzbe do reálneho výkonu väzby môže dôjsť k zmene okolností. V tejto súvislosti
súd prvého stupňa vôbec neskúmal či vo vzťahu k poškodenej je vôbec teoreticky možné pokračovanie

konania predpokladaného ustanovením § 71 ods.1 písm.c/ Tr.por., napríklad či poškodená sa vôbec
zdržuje na Slovensku a podobne. Na základe uvedeného je napadnuté uznesenie nesprávne a navrhol,
aby krajský súd toto zrušil v celom rozsahu podľa § 194 ods.1 písm.a/ Tr.por. a sám rozhodol vo veci
tak, že odsúdeného okamžite prepustí z väzby na slobodu.

Sťažnosťproticitovanémuuzneseniuvlastnoručneodôvodnilajodsúdený.Uviedol,žepokiaľsúdprvého
stupňa rozhodnutie o väzbe odôvodnil okrem iného aj jeho minulosťou, keď bol viackrát riešený za
priestupky a tiež skutočnosťou, že dňa 2.6.2010 uviedol, že pri skutku do neho vošla strašná zlosť a
nenávisť a uvedený skutok spáchal v afekte a skrate, tak toto je pravdou. Pripustil, že priestupky súviseli

s konfliktnou situáciou s poškodenou, ktorá vyústila do brutálneho skutku dňa 27.5.2010. Z toho čo urobil
je sám zhrozený dodnes a na svoju obranu môže povedať, že konal v afekte a skrate po dlhodobom
extrémne psychickom tlaku na jeho osobu. Prešetrenie tejto okolnosti a posúdenie znalcom žiadal už v
prípravnom konaní, čo mu bolo zamietané. Dodal, že od udalosti uplynuli 4 roky, ktorú strávil vo výkone
trestu a ak by ho za tú dobu neprešiel hnev a nenávisť voči poškodenej, tak by ho už neprešiel nikdy, čo je

nezmysel. Nesúhlasí s tvrdením prokurátorky, že k spáchanému skutku nie je kritický a že by vinu dával
na poškodenú. Už pred súdom prvého stupňa sa vyjadril, že poškodenú nechce vidieť ani kontaktovať,
preto jeho väzba nie je dôvodná a žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil.

Ďalším podaním zo dňa 11.6.2014 odsúdený namietol zaujatosť senátu krajského súdu v zloženom zo
sudcov JUDr. Petra Tótha, JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Dušana Eckera. Túto námietku odôvodnil
v podstate skutočnosťou, že ten istý senát rozhodoval o jeho odvolaní v pôvodnom konaní, kde
mu zamietol odvolanie a neakceptoval jeho žiadosť uhradiť spôsobenú škodu v splátkach. Taktiežpredmetný senát rozhodoval o jeho sťažnosti, ktorú podal proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín,
sp.zn. 1Nt/68/2011 týkajúceho sa predchádzajúcej žiadosti o obnovu konania. V rámci týchto konaní a
vo svojich rozhodnutiach tento senát krajského súdu zamietol akékoľvek jeho žiadosti a použil všetky

ustanovenia Trestného poriadku a zákona, aby dodal zdanie zákonnosti svojim rozhodnutiam.

Krajský súd na podklade sťažnosti podanej odsúdeným preskúmal podľa § 192 ods.1 Tr.por. správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že

sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

V prvom rade krajský súd vo vzťahu k námietkam odsúdeného voči senátu v zloženom zo sudcov JUDr.
Petra Tótha, JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Dušana Eckera uvádza, že tieto vyhodnotil nepochybne
ako námietky, ktorých dôvodom je procesný postup súdu v konaní, pričom v zmysle § 32 ods.6 Tr.por.

o takýchto námietkach nekonal. Nad rámec uvedeného krajský súd podotýka, že zloženie senátu v
aktuálne prejednávanej veci je odlišné od pôvodne zloženého senátu (avšak v súlade s rozvrhom
práce) z dôvodu čerpania dovoleniek JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Dušana Eckera a nastávajúceho
prerušenia výkonu funkcie sudcu.

Čo sa týka samotného rozhodovania o väzbe krajský súd uvádza, že okresný súd postupoval pri
rozhodovaní vecne správne a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi rozhodovanie
o väzbe pred súdom v rámci konania o povolení obnovy a v tomto smere nezistil žiadne pochybenia.
Pred rozhodnutím o väzbe bol odsúdený za prítomnosti svojho obhajcu vypočutý a mohol sa k dôvodom

väzby vyjadriť. Pokiaľ obhajca odsúdeného namietal, že rozhodnutie o väzbe v danom prípade so
stanovením počiatku väzby po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania, teda do budúcnosti,
nie je v súlade so zákonom, s týmto nemožno súhlasiť. Ak prvostupňový súd o väzbe rozhoduje
samostatnýmvýrokomalebosamostatnýmuznesenímužvrámcikonania,ktorýmbolapovolenáobnova
konania s tým, že v prípade rozhodnutia o vzatí odsúdeného do väzby začiatok plynutia lehoty väzby

je určený okamihom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania, teda ešte pred
právoplatnosťou uznesenia o povolení obnovy konania, nejde o rozhodnutie v rozpore s § 403 Tr. por.,
pretože výrok odkladajúci začiatok plynutia lehoty väzby vylučuje akýkoľvek zásah do výkonu trestu
odňatia slobody a zabezpečuje, že účinky väzby nastanú až po právoplatnosti uznesenia o povolení
obnovy konania. Ak by následne, v prípade podaného opravného prostriedku, bolo nadriadeným súdom

zrušené uznesenie súdu prvého stupňa a zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania, žiadne účinky
väzby v takom prípade nemôžu nastať. V prípade rozhodnutia o vzatí odsúdeného do väzby takýto
postup umožňuje plynulý prechod obmedzenia osobnej slobody formou výkonu trestu na obmedzenie
osobnej slobody formou väzby a zároveň najlepšie vyhovuje podmienkam spravodlivého procesu, keď
plne rešpektuje právo obvineného byť pred rozhodnutím o väzbe vypočutý. Pokiaľ ide o námietku, že

situácia v budúcnosti nemôže byť súdu známa, teda v čase reálneho výkonu väzby, tu je potrebné uviesť,
že z tohto pohľadu väzbu posudzuje krajský súd rozhodujúci o sťažnosti odsúdeného.

Krajskýsúdnásledneposudzujúcdôvodyväzbyvzmysle§71ods.1písmc/Tr.por.uodsúdenéhodospel

k záveru, že tieto sú prítomné tak, ako to konštatoval už súd prvého stupňa. Z rozhodnutia Okresného
súdu Trenčín zo dňa 7.3.2014, sp.zn. 8 Nt/97/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo
dňa 19.8.2014, sp.zn. 2Tos/64/2014, bola u odsúdeného povolená obnova konania čo do uloženého
trestu vo veci odsúdenia rozsudkom
OkresnéhosúduTrenčínzodňa04.11.2010,sp.zn.4T/115/2010,právoplatnéhodňa13.01.2011,pričom

výrok o vine zostal nedotknutý. Ako vyplýva z citovaného rozsudku, konania pod bodom 1/ a 2/ rozsudku
sa dopustil voči svojej bývalej družke C. I., kde sa jej vyhrážal zabitím a následne ju v dňoch 18. 3.2010
a 27.05.2010 aj fyzicky napadol, v druhom prípade dokonca so zbraňou (nožom). Zo spisu, najmä
výpovedí odsúdeného v pôvodnom konaní vyplýva, že toto jeho konanie bolo dôsledkom zlých vzťahov
s poškodenou, pričom sám obvinený vysvetľoval útok na poškodenú minimálne v jednom z prípadov, že

keď ju stretol na ulici vošla do neho strašná zlosť a nenávisť, v minulosti mu veľmi ublížila. Pritom už
v predchádzajúcom období bol viackrát riešený za priestupky voči občianskemu spolunažívaniu, kedy
išlo o útoky voči poškodenej, ktoré napokon vyústili do skutkov, za ktoré bol uznaný vinným. Išlo teda
z jeho strany o opakované protiprávne konanie. Z uvedeného je zrejmé, že konanie odsúdeného jeťažko predvídateľné, preto aj napriek verbálnym prehláseniam odsúdeného, že sa s poškodenou po
dobe strávenej vo výkone trestu nechce ani stretnúť, poškodenú nechce vidieť ani kontaktovať, je aj
v súčasnosti, keď sa v predmetnej veci ďalej koná, odôvodnená obava, že by pokračoval v trestnej

činnosti, resp. opakoval, alebo dokonal trestný čin. Správne potom okresný súd poukázal aj na účel
väzby a táto ani v danom prípade nenahrádza trest, tak ako to namietala obhajoba.

Z takto rozvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a túto

podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.