Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/375/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112210844
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112210844.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevprávnejvecižalobcu:Československáobchodnábanka,a.s.,sosídlomMichalská
18,Bratislava,IČO:36854140,zastúpenéhoMgr.MiroslavomVilímom,advokátomsosídlomMichalská
9, Bratislava, proti žalovanému: Ing. G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, G., o zaplatenie
2.368,94 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
19C/104/2012-45 zo dňa 12. decembra 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku v napadnutej časti výroku o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.368,94 eura s príslušenstvom o d m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov prvostupňového konania p o t v r
d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v
trovách právneho zastúpenia v sume 70,13 eura do rúk právneho zástupcu žalobcu do troch dní od

právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 2.368,94 eura, spolu s úrokom z úveru zo sumy 1.100,95 eur vo výške 10,90 % ročne
od 21.03.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 1.100,95 eura vo výške 15 % ročne
od 21.03.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 606,02 eura vo výške 15 % ročne
od 21.03.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 533,97 eura do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný na pojednávaní dňa
12.12.2012 pred súdom uznal nárok žalobcu čo do základu i výšky. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie
ustanoveniami § 153a ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), § 708, § 497, § 502
ods. 1, § 503 ods. 1, 2, § 506, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O trovách konania súd prvého
stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu

trov konania za súdny poplatok za návrh vo výške 142,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 391,97
eura za tri úkony právnej služby - príprava a prevzatie veci, návrh na začatie konania a podanie k veci
zo dňa 15.11.2012 podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 101,25 eura + 3 x režijný
paušál á 7,63 eura, t.j. spolu 326,64 eura + 20 % DPH t.j. 65,33 eura.

V zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia zaslal žalovaný súdu prvého stupňa
podanie zo dňa 17.01.2013 a nazvané Žiadosť, v ktorom uvádza, že rozhodnutím súdu mu bola uložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi úhradu trov konania vo výške 533,97 eura. Prosí o prehodnotenie výšky
poplatku - jeho odpustenie, resp. zníženie. Je zamestnaný, jeho hrubá mzda je vo výške 392,- eur, čistýpríjem má 323,- eur, z čoho platí výživné na dieťa vo výške 200,- eur a exekučnú zrážku vo výške 60,-
eur pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Na živobytie mu zostáva 63,- eur. Má psychické problémy, už
niekoľko rokov sa lieči, užíva lieky a z tohto finančného zaťaženia je v neustálom strese a pod tlakom.

Svoju profesiu nie je schopný vykonávať, nevlastní žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok. Finančne
ho podporujú rodičia.

Súd prvého stupňa vyzval žalovaného, aby uviedol, či sa jedná o odvolanie voči náhrade trov konania,
nakoľko to súdu nie je zrejmé. Súčasne žalovaného poučil, že v prípade, ak sa jedná o odvolanie, je
potrebné ho doplniť - z odvolania musí byť zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V podaní nazvanom Vyjadrenie na výzvu súdu - odvolanie, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa
22.04.2013 žalovaný uvádza, že podanie zo dňa 17.01. 2013 je odvolaním, ktorým napáda rozsudok

súdu prvého stupňa v celom rozsahu, t. j. aj výrok vo veci samej, aj výrok o povinnosti nahradiť
trovy konania. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
konkrétne - pri uznaní nároku pred súdom nebol pre psychickú poruchu procesné spôsobilý a nebol
riadne zastúpený, čím sa mu súčasne postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a uplatniť
si práva vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Ak by netrpel duševnou poruchou,

ktorá mu znemožnila dostatočne porozumieť obsahu žalobného návrhu, namietal by skutočnosť, že
žalobca si žalobným návrhom uplatňuje úroky z úrokov, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Vzhľadom na ťažkú životnú a sociálnu situáciu by žiadal o uplatnenie ustanovenia § 150 OSP a žiadal
by o nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žiadal, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny. Žalovaný v priebehu konania nijakým spôsobom nepreukázal, že by mal trpieť duševnou
poruchou, pre ktorú by nebol spôsobilý náležite hájiť svoje práva. Na margo tvrdení žalovaného o
postupe žalobcu v rozpore s Ústavou z dôvodu, že si uplatňuje úroky z úrokov, uviedol, že podľa
konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, nie sú úroky z úveru pri úverovej zmluve považované za

príslušenstvo pohľadávky, ale súčasť pohľadávky (t.j. ide o odmenu za poskytnutie úveru), a preto je
veriteľ oprávnený uplatniť si úroky z omeškania aj z úrokov z úveru.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) predovšetkým skúmal, či boli splnené
podmienky odvolania: či bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 OSP) a či bolo odvolanie podané včas (§

204 ods. 1 OSP), pričom zistil, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, avšak v časti uloženia
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.368,94 eura s príslušenstvom nie je prípustné z dôvodu, že sa
jedná o odvolanie podané proti rozsudku pre uznanie (§ 202 OSP), naviac v tejto časti bolo odvolanie
podané oneskorene, je preto potrebné ho v uvedenej napadnutej časti odmietnuť. Proti rozhodnutiu
súdu prvého stupňa v časti trov konania bolo odvolanie podané oprávnenou osobou - účastníkom

konania včas, (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), smerovalo voči rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný
prostriedokprípustný(§202OSP).Pozisteníuvedenýchskutočnostíodvolacísúdpreskúmalnapadnuté
rozhodnutie o trovách konania podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti
trov konania je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j.

jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Podľa § 201 veta prvá OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ
to zákon nevylučuje.Podľa § 202 ods. 1) odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo
vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 153a OSP ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho
základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe
uznania alebo vzdania sa nároku (ods. 1). Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku
nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom (ods. 3).

Z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že o nároku žalobcu, ktorým sa

voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.368,94 eura s príslušenstvom, rozhodol rozsudkom pre
uznanie podľa ustanovenia § 153a OSP. Z citovaných ustanovení (§ 201, § 202 ods.1 OSP) vyplýva, že
voči rozsudku pre uznanie nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zákonodarca v citovanom ustanovení § 153a ods.1,

3 predpokladá splnenie dvoch podmienok - uznanie nároku uplatneného žalobou žalovaným počas
súdneho konania a súčasne sa musí jednať o spor, ktorý je možné skončiť súdnym zmierom. Žalovaný
vo svojom odvolaní ako dôvody odvolania neuvádza, že neboli splnené uvedené podmienky. Neuvádza
ani, že by napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že nie sú splnené zákonné podmienky, za ktorých by

bolo možné podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 2.368,94 eura s príslušenstvom.

Podľa ustanovenia § 204 ods. 1 OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 205 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ods. 1). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (ods. 3).

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa bol doručený žalovanému dňa 15.01.2013. Dňa 24.01.2013, teda v zákonnej odvolacej

lehote bolo doručené súdu prvého stupňa podanie žalovaného nazvané Žiadosť, ktorým požiadal o
prehodnotenie výšky poplatku - jeho odpustenie, resp. zníženie. Týmto poplatkom mala byť čiastka
533,97 eura, nakoľko v texte podania uvádza, že rozhodnutím Okresného súdu v Trnave zo dňa
12.12.2012 bol povinný zaplatiť žalobcovi úhradu trov konania - čiastku 533,97 eura. Je teda
nepochybné, že podanie žalovaného sa týkalo len trov konania („čiastka 533,97 eura“) a nie žalovanej

istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorej bol žalovaný tiež zaviazaný. Táto skutočnosť bola zrejmá aj
súdu prvého stupňa, nebolo mu zrejmé len to, či sa v prípade uvedeného podania jedná o odvolanie („...Z
tohto podania nie je súdu zrejmé, či sa jedná o odvolanie voči náhrade trov konania,...“). Vyzval preto
žalovaného o výslovné uvedenie, či sa jedná o odvolanie a ak áno, vyzval ho na doplnenie odvolania.
Žalovaný v reakcii na výzvu súdu oznámil, že rozsudok súdu prvého stupňa napáda v celom rozsahu,

teda aj výrok vo veci samej, aj výrok o povinnosti nahradiť trovy konania.

Toto podanie, ktoré je podľa svojho obsahu nielen odpoveďou na výzvu súdu prvého stupňa, ale
rozšírením odvolania aj na výrok vo veci samej, týkajúci sa žalovanej istiny a príslušenstva, bolo súdu
prvého stupňa doručené dňa 22.04.2013, teda nepochybne po uplynutí odvolacej lehoty. Skutočnosť, že
v prípade uvedeného podania sa nejedná len o odstránenie vád odvolania (ktoré však ani odstránené

neboli), ale o rozšírenie predmetu odvolania, odvolací súd vyvodzuje z toho, že v podaní (žiadosti)
doručenej súdu prvého stupňa dňa 24.01.2013 sa žalovaný zaoberá len trovami konania, na zaplateniektorých bol zaviazaný. O uloženej povinnosti zaplatiť istinu a príslušenstvom sa vôbec nezmieňuje. Súd
prvého stupňa pritom jasne a zrozumiteľne vyhlásil dva samostatné výroky - o uložení povinnosti zaplatiť
žalovanú istinu s príslušenstvom a o povinnosti zaplatiť náhradu trov konania. Odvolacia lehota uplynula

dňom 30.01.2013 (streda) a len do uplynutia odvolacej lehoty bolo možné rozšíriť rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda (§ 205 ods. 3 OSP). Rozšírenie odvolania aj na výrok o povinnosti zaplatiť istinu s
príslušenstvom bolo teda súdu prvého stupňa doručené oneskorene (22.04.2013).

Podľa § 218 ods. 1 OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene (písm. a) a
ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (písm. c).

S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia odvolací súd odvolanie žalovaného proti tej časti

napadnutého rozsudku, ktorou mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.368,94 eura s
príslušenstvom odmietol jednak ako podané oneskorene, jednak ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemôže napadnuté rozhodnutie
vecne preskúmať a o odvolaní v tejto časti rozhodnúť.

Predmetom odvolania bol aj výrok o trovách konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý výrok o trovách prvostupňového konania a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto odvolaním napadnutej časti je vecne správne.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
obsiahnutými v odôvodnení napadnutej časti rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné.

Súdprvéhostupňasprávneaplikovalustanovenie§142ods.1OSP,podľaktoréhoúčastníkovi,ktorýmal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca mal vo veci plný úspech, trovy, náhradu ktorých
si prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyúčtoval, boli vynaložené účelne (prevzatie a príprava
zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie vo veci samej). Trovy boli vyčíslené

správne, v súlade s ustanoveniami § 10, ods. 1, § 14, § 16, ods. 3, a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza, v čom pochybil súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách
konania, poukazuje však na možnosť aplikácie ustanovenia § 150 OSP.

Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné zvláštneho
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad,

ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, aleaj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na
okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady

trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich
kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a
aby neodporovalo dobrým mravom (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2M Cdo 17/2009).

Preskúmanímobsahuspisuaodvolaniaodvolacísúdnevzhľadaldôvody,ktorébypresvojuvýnimočnosť
odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 150 OSP. Samotná skutočnosť, že žalovaný má ťaživú životnú

a sociálnu situáciu, takýmto výnimočným dôvodom nie je. Súd túto okolnosť na strane žalovaného
skúmal v spojitosti s jeho postojom v konaní, pričom dospel k záveru, že žalovaný si nesplnil svoje
procesné povinnosti, vyplývajúce mu ustanovenia § 120 ods. 1 OSP (účastníci sú povinní označiť
dôkazynapreukázaniesvojichtvrdení).Vodporeprotiplatobnémurozkazu,vydanémuvpreskúmavanej
veci okrem iného uvádza, že „...všetky právne úkony, ktorými som založil akýkoľvek zmluvný vzťah s
navrhovateľom som vykonal v stave duševnej poruchy, ktorá robí tieto právne úkony neplatnými, čo

viem aj náležite preukázať.“ V priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa nepredložil súdu
žiadne dôkazy, ktorými by svoje tvrdenie o duševnej poruche preukázal. Na pojednávaní dňa 12.12.2012
na otázku súdu uviedol, že nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, liečil sa a aj v súčasnosti
sa lieči u psychiatra z dôvodu diagnostikovaných úzkostných depresií. Ani o tejto skutočnosti súdu
nepredložil žiaden dôkaz. Takýto dôkaz súdu nepredložil, resp. neoznačil ani v súvislosti s odvolaním, aj

vo svojich podaniach po vyhlásení napadnutého rozsudku sa obmedzuje len na tvrdenia o psychických
problémoch, a o tom že svoj duševný stav preukáže. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že súd získava poznatky podstatné pre rozhodnutie o určitej veci z dôkazov, nie zo
samotných tvrdení. Pokiaľ tvrdenie účastníka nemá oporu v predloženom dôkaze, pre súd je takéto
tvrdenie pre jeho nepreukázanie neakceptovateľné, na ktorom nemôže založiť svoje rozhodnutie. Súdy

- prvostupňový i odvolací teda nemohli vychádzať z tvrdení o ťažkej sociálnej situácií žalovaného a o
jeho duševnej poruche, ak tieto tvrdenia hodnoverným spôsobom nepreukázal. Na základe uvedeného
odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal dôvody, ktoré by viedli k aplikácií ustanovenia
§ 150 OSP.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania ako vecne

správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal vyjadrenie k odvolaniu žalovaného proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Vzniklo mu tým právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa
ustanovenia § 14 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej pomoci v 1 z hodnoty
úkonu 101,25 eura, teda v sume 50,63 eura + paušál v sume 7,81 eura + 20 % DPH v sume 11,69,

spolu vo výške 70,13 eura.

Náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní priznal odvolací súd podľa ustanovenia § 224
ods. 1 OSP s použitím ustanovení § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.