Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. august 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Er/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200249
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Servická
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514200249.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8,
Bratislava 821 08, IČO: 35 697 270, proti povinnej: S. O., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z.,
štátna občianka SR, v konaní o vymoženie 179,54 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, Exekútorský úrad Košice so sídlom
Kupeckého 29, 040 01 Košice, sp. zn. EX 6059/13 zo dňa 19. 12. 2013 o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17. 1. 2014 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 19. 12. 2013,
spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom, a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“), spisová

značka 9052/13 zo dňa 15. 7. 2013 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“). Exekučný titul nadobudol
právoplatnosť dňa 13. 8. 2013 a vykonateľnosť dňa 17. 8. 2013. Oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie domáha proti povinnej vymoženia istiny vo výške 179,54 EUR spolu s príslušenstvom, a to
úrokomzomeškaniavovýške9,00%ročnezosumy179,54EURod23.12.2012dozaplatenia,súdnym
poplatkom za vydanie poverenia 16,50 EUR, trovami predchádzajúceho konania 86,57 EUR a trovami
exekúcie. Oprávnený po výzve súdu zo dňa 28. 2. 2014 k návrhu na vykonanie exekúcie doložil Zmluvu o

pripojeníč.A5786990zodňa27.7.2011(ďalejlen,,Zmluva“),DodatokkZmluveopripojeníč.A5786990
zo dňa 27. 7. 2011 (ďalej len ,,Dodatok“), Prílohu č. 1 Dodatku k Zmluve (ďalej len ,,Príloha“) a
Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom
verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., vydané v súlade so zákonom č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „VOP“) platné a účinné
dňa 1. 10. 2006.

Exekučným titulom - rozhodcovský rozsudok, bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
sumu 179,54 EUR spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
179,54 EUR od 23. 12. 2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 86,57 EUR, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil právomoc prejednať
oprávneného návrh od rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa
27. 7. 2011 a oprávnený si na základe uvedenej rozhodcovskej doložky zvolil stály rozhodcovský súd,

ktorý rozhodol o návrhu oprávneného.

.Včl.3bod3.12Dodatkusastranydohodli,žeokamihomnadobudnutiaplatnostiDodatkusameníznenie
Zmluvyakocelku(pričomstranysúsivedomé,ževzmysleustanoveníZmluvyvšetkyzmluvyopripojení,
ktorých súčasťou sú VP, predstavujú časti tej istej zmluvy o pripojení medzi Účastníkom a Podnikom, t.j.

tvoria časť Zmluvy), a to tak, že všetky spory, ktoré medzu stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných
vzťahov existujúcich ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti (to zn. všetky zmluvné vzťahy
vzniknuté na základe Zmluvy (zmlúv o pripojení) a k nej (ním) vyhotovených dodatkov) a spory s nimi
súvisiace (vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik takejto Zmluvy (zmlúv o pripojení), sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu

stálychrozhodcovskýchsúdovvedenéhoMinisterstvomspravodlivostiSlovenskejrepubliky.Týmtonieje
dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej
republiky podľa zákona 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Strany sa
dohodli, že ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo tohto Dodatku sa netýka ustanovení tohto bodu, ktoré
budú trvať aj po ukončení platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku.

Podľa Zmluvy o pripojení č. A5786990 zo dňa 27. 7. 2011 strany sa dohodli, že okamihom nadobudnutia

platnosti tejto Zmluvy sa mení znenie Zmluvy ako celku (pričom strany sú si vedomé, že v zmysle
ustanovení Zmluvy všetky zmluvy o pripojení, ktorých súčasťou sú VP, predstavujú časti tej istej zmluvy
o pripojení medzi Účastníkom a Podnikom, t.j. tvoria časť Zmluvy), a to tak, že všetky spory, ktoré medzi
stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi
v budúcnosti (to zn. všetky zmluvné vzťahy vzniknuté na základe Zmluvy (zmlúv o pripojení) a k nej (ním)

vyhotovených dodatkov) a spory s nimi súvisiace (vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik takejto
Zmluvy (zmlúv o pripojení), sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom,
ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie
konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa zákona 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov. Strany sa dohodli, že ukončenie platnosti Zmluvy alebo dodatku
k nej sa netýka ustanovení tohto bodu, ktoré budú trvať aj po ukončení platnosti Zmluvy alebo dodatku
k nej.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov

(ďalej len ,,EP“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do

15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného

.podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava.

Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o pripojení a jej Dodatku (ďalej len ,,OZ“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia Zmluvy čl. 153 ods. 1 Zmluvy

o založení Európskeho spoločenstva), Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice: nekalé podmienky znamenajú zmluvné

podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Použitie citovaných ustanovení smernice ako normatívneho aktu práva EÚ sa opiera o nepriamy
účinok na právne poriadky členských štátov za účelom ich konformného výkladu. Nejde teda o

priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku
stanoveného smernicou, pričom voľba foriem a metód je ponechávaná vnútroštátnym orgánom
jednotlivých členských štátov.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje

stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej

.podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú

podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je

súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaného ustanovenia § 44 ods.
2 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd, okrem iného,zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený doložkou
vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je
z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj

materiálnej. Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného
titulu. V rámci tohto skúmania súd nedisponuje právomocou posudzovať vecnú správnosť exekučného
titulu (skutkové a právne závery). Exekučný súd rovnako nie je oprávnený rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom, t.j. nemôže ani naprávať jeho chyby a nedostatky. Pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je súd v duchu

príslušných ustanovení Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný posúdiť, či tento nie je v
rozpore so zákonom, a teda prioritne sa vysporiadať s otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe v súlade s právnym poriadkom platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky.

Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie právomoci
občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu,

.ktorý koná a rozhoduje v súlade s pravidlami rozhodcovského konania. Ide o dohodu medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
zmluva môže mať formu samostatne dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská
zmluva sa musí obligatórne uzavrieť v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát sa

takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami uvedenými v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je
predsa len význam rozhodcovskej doložky singulárny, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne
o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej
zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v súlade s

právnym poriadkom, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený
o spore rozhodnúť.

Súd v prvom rade posúdil Zmluvu o pripojení, vrátane Dodatku k zmluve o pripojení, uzavretú medzi
oprávneným a povinnou ako spotrebiteľskú zmluvu, typovú (adhéznu, formulárovú) zmluvu s poukazom
na § 52 ods. 1 a nasl. OZ. Je nepochybné, že povinná v danom prípade vystupovala ako fyzická

osoba, ktorá zmluvou o pripojení zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, ktorý poskytol telekomunikačné
služby na základe Zmluvy o pripojení a Dodatku k zmluve o pripojení a povinná sa zaviazala za
poskytnuté telekomunikačné služby platiť dohodnutú cenu. Z predloženej Zmluvy medzi účastníkmi
konania vyplýva, že sa jedná o typovú zmluvu, ktorú nemohla povinná ako spotrebiteľ ovplyvniť. Súdu

je z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje
opätovne. Preto je potrebné aplikovať pri posudzovaní tejto Zmluvy aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka, a to ustanovenie § 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv, keďže Zmluva
uzavretá medzi oprávneným a povinnou je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou.

Súd ďalej podrobil kontrole, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský

súd oprávnený prejednať vzniknutý spor. Pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný
záverom rozhodcovského súdu. V tomto prípade rozhodcovský súd, ako to vyplýva z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku svoju právomoc rozhodovať vo veci, odvodil od Dodatku k zmluve o pripojení
č.A5786990zodňa27.7.2011konkrétneodčl.3bodu3.12,kdeboladojednanározhodcovskádoložka.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ je uvedená generálna klauzula s povahou kogentnej právnej normy. Tá

dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky
zákonník tak dodávateľom bráni zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv,
a to najmä pri tvorbe svojich zmluvných formulárov, ktoré predkladajú potenciálnym spotrebiteľom
pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv ako oferty na ich uzavretie. V § 53 ods. 4 OZ je obsiahnutý

exemplifikatívny výpočet možných neprijateľných podmienok zakomponovávaných do spotrebiteľskýchzmlúv. Výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. S účinnosťou od 1. 1. 2008 je medzi
neprijateľnými podmienkami výslovne uvedená i tá, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa v

.rámci dojednanej rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní.

S účinnosťou od 1. 1. 2008 zákonodarca zaviedol i pojem individuálne dojednaných zmluvných
ustanovení, ktoré, ak sú individuálnym dojednaní opatrené, prestávajú byť nositeľom neprijateľnosti
a v konečnom dôsledku sú platné. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spája sankciu
absolútnej neplatnosti, pričom ide o neplatnosť pôsobiacu bez ďalšieho ex lege, na ktorú musí súd
prihliadať z úradnej povinnosti. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom

zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom na Slovensku minimálny štandard ochrany, aký stanovuje
Smernica Rady č. 93/13/EHS. Smernica odporúčajúcim spôsobom vypočítava aj niektoré neprijateľné
zmluvné podmienky, pričom neopomína ani inštitút rozhodcovskej doložky. Je nutné ju vykladať v
tom zmysle, že vnútroštátny súd rozhodujúci o nútenom výkone práva priznaného rozhodcovským
rozsudkom, vydaným aj za neúčasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má k dispozícii potrebné informácie o
právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, na základe

ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť. Ak dospeje k názoru, že sa jedná
o doložku neprijateľnú, prislúcha mu podľa vnútroštátneho práva vyvodiť všetky dôsledky. Z uvedeného
je zrejmé, že ochrana spotrebiteľa je kladená nad nečestné zmluvné podmienky na úroveň pravidiel, na
ktorých musí štát bezvýhradne trvať.

V tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým

je rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave. Rozhodcovská doložka, na
základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval právomoc prejednať spor, je súčasťou obsahu typovej
(adhéznej, formulárovej) zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však
dojednanie rozhodcovskej doložky v uvedenej spotrebiteľskej Zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá

je zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Svoj názor súd opiera o skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti,. Táto situácia ho následne vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade
povinná nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah Zmluvy o pripojení jej Dodatok,

nakoľkotiebolispísanénapredtlačenomformulári.PovahaZmluvyaDodatkujetedaadhézna,apretoju
spotrebiteľ mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom
vopred pripravený. Rozhodcovský súd je teda vopred zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred
vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Občiansky zákonník pripúšťa výnimku z ustanovení o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok
dojednaných v štandardných spotrebiteľských zmluvách, a to v prípadoch ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Individuálne dojednanie
rozhodcovskej doložky nebolo v danom prípade žiadnym spôsobom preukázané, t.j. nevyplýva, že
povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh spolu s jasnými a zrozumiteľnými

informáciami - predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho
dôsledky. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch

.zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V súvislosti s rozhodcovskou

doložkou, treba poukázať zároveň na ustanovenie § 53 ods. 3 OZ, podľa ktorého, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. V danom prípade oprávnený individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky,
ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, nepreukázal.

Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť

spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak,aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe
predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08
zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor

konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v
zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky
spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,
spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.
V rozhodovanej veci teda už len to, že podmienka rozhodcovskej doložky bola vopred stanovená v

zmluve oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Podľa § 53 ods. 5 OZ písm. r) ak
v zmysle rozhodcovskej doložky sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom. V danej veci spotrebiteľ síce mal možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na

štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka teda znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka
tak v Zmluve o pripojení č. A5786990 zo dňa 27. 7. 2011, ako aj v Dodatku k Zmluve o pripojení

č. A5786990 zo dňa 27. 7. 2011 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s vyššie
citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto
dojednanározhodcovskádoložkavrozporesdobrýmimravmi.Taktovspotrebiteľskejzmluvedojednaná
rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Súd chce záverom podotknúť, že na to, aby rozhodcovská zmluva alebo doložka pri spotrebiteľskej
zmluve spĺňala znak individuálneho dojednania, spôsob jej individuálneho dojednania nesmie
vzbudzovať pochybnosti o zrozumiteľnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi
boli poskytnuté všetky potrebné informácie čo znamená riešenie sporov rozhodcovskom konaní a
spotrebiteľ bude mať možnosť výberu prijať alebo neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky,

čo musí byť na ťarchu dodávateľa aj náležite preukázané. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže
rezignovať z

.pozície strážcu vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv, a to ani pri nezodpovednom
spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov
nečestné zmluvné podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide

o formulárové zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a
v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade ak by exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu.

Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citovanú zákonnú úpravu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecnýchnáležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.