Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. august 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5ECdo/234/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304115746
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6304115746.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej N. C., naposledy bytom v V.,
zomrelej dňa XX. apríla XXXX, o vymoženie 475,23 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Zvolen pod sp.zn. 11 Er 1666/2004, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo 7. augusta 2012 sp.zn. 13CoE 80/2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. augusta 2012
sp.zn. 13CoE 80/2012, a uznesenie Okresného súdu Zvolen z 12. januára 2011 č.k.11Er 1666/2004-15
z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen dňa 18. júna 2004 poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na

základe notárskej zápisnice spísanej 21.marca 2004 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp.zn. N
1540/2004, NZ 24543/2004.

Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením z 12. januára 2011 č.k. 11 Er
1666/2004-15 exekúciu vyhlásil za neprípustnú podľa § 57 ods.1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zastavil ju. Svoje rozhodnutie oprel o právny záver, že
notárska zápisnica ako exekučný titul nezodpovedá požiadavkám § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného
poriadku a dohoda o plnomocenstve uzatvorená medzi povinnou a Mgr. Tomášom Kušnírom podľa §
31Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná pre nedostatok písomnej formy, rozpor so zákonom
a rozpor medzi záujmami povinnej a jej zástupcu ( § 22 ods. 2, § 39 a § 574 ods. 2 Občianskeho
zákonníka),rovnakoakoajuznaniedlhuasúhlassvykonateľnosťounotárskejzápisnice,ktorénásledne

zástupca urobil v jej mene, sú absolútne neplatné právne úkony.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) na základe odvolania oprávnenej uznesením zo 7.
augusta2012sp.zn.13CoE80/2012napadnutéuzneseniesúduprvéhostupňapotvrdilpodľa§219ods.
1 a 2 O.s.p. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že súčasťou zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená ako tzv.
formulárová zmluva, bolo splnomocnenie udelené povinnou advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Keďže

v čase uzatvorenia tejto zmluvy neexistoval žiadny právny dôvod, na základe ktorého by oprávnená
mala trvať na udelení plnomocenstva ňou vopred určenému zástupcovi, považoval odvolací súd túto
časť zmluvy o úvere za neprijateľnú podmienku, neplatnú v zmysle § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka.
Keďže povinná platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním, notárska zápisnica
nebola riadnym exekučným titulom. Odvolací súd uzavrel, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nepredstavuje prekážku k tomu, aby exekučný súd kedykoľvek v priebehu exekúcie zisťoval, či trvajú

podmienky exekúcie a ak zistí, že tomu tak nie je, aby exekúciu zastavil aj bez návrhu podľa § 58 ods.
1 Exekučného poriadku.Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1.
rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. a/

O.s.p.), lebo nesprávne interpretovali § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, bez oprávnenia preskúmali
exekučný titul „metódou ktorá im v rámci zverenej právomoci neprináleží“, 2. konali vo veci, v ktorej
sa už právoplatne rozhodlo (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. d/ O.s.p.), lebo formálna
a materiálna vykonateľnosť už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie, 3. oprávnenej odňali možnosť konať (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), a to tým, že s ňou „nekomunikovali o jej právnych a skutkových
návrhoch“,nezohľadnilijejnámietky,konalibeznariadeniapojednávaniaadokazovaniaanerešpektovali
jej právo na to, aby jej právna vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a
adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad
práva EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke (IV. ÚS 206/08)“; súdy
nevytýčili pojednávanie, hoci tak boli povinné urobiť (§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku), 4. v súdnom

konaní nerešpektovali procesný návrh oprávnenej na to, aby sa konanie prerušilo podľa § 109 ods.
1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, 5. porušili ustanovenie § 237 písm. g/ O.s.p.,
súd bol nesprávne obsadený, dovolateľka poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS
206/08, v zmysle ktorého zákonným sudcom vo veci začatej pred vnútroštátnym súdom nie je len sudca
určený rozvrhom práce, ale komunitárny sudca, lebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach interpretácie

komunitárneho práva je súčasne aj jeho oprávnením; ak sa v spore v konaní pred vnútroštátnym súdom
nepodieľal svojím výkladom práva spoločenstva komunitárny sudca, hoci tento výklad bol nevyhnutný
na rozhodnutie vo veci samej, potom vnútroštátny súd bol v tejto časti konania pred ním nesprávne
obsadený, 6. sa v konaní dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali dokazovanie; 7. napadnuté

rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) spočívajúcom
na nesprávnej aplikácii a interpretácii § 44 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tiež Smernice
Rady 93/13/EHS (z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Z týchto
dôvodov oprávnená žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie; zároveň žiadala, aby dovolacie konanie bolo prerušené podľa
§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a dovolací súd aby Súdnemu dvoru Európskej únie(ďalej len „Súdny dvor“)
predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo

podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou, riadne zastúpenou (§
241 ods. 1 O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či jej opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním
možno napadnúť.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje
proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.
c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu
prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia
(§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí, prípustnosť
dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadomnazákonnúpovinnosť(§242ods.1vetadruháO.s.p.)skúmaťvždy,činapadnutérozhodnutie

odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v §
237 O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bolpotrebný,f/účastníkovikonaniasapostupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,g/rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný;
ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj
rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995

a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 38/1998 a č. 23/1998).

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou uvedenou v § 237
písm. b/ O.s.p. a rovnakou vadou je zaťažené aj konanie a rozhodnutie okresného súdu v tejto veci.

Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, inak
ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 ods. 1 O.s.p.). Spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením
a zaniká smrťou alebo vyhlásením osoby za mŕtvu (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,

za ktorých môže konať vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadať na
to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania), aby súdne konanie
mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky (okrem

iných), ktoré má súd povinnosť si všímať aj bez návrhu po celý čas konania, je splnenie podmienok
civilno-procesnej subjektivity účastníka, t.j. spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania. Spôsobilosť
byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania
priznáva, resp. ukladá (§ 19 O.s.p.). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať
práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti

vzniká u fyzických osôb narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou fyzickej
osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtvu (§ 7 Občianskeho zákonníka).

Zobsahuspisuvyplýva,že povinnázomreladňaXX.aprílaXXXX,t.j.predrozhodnutímOkresnéhosúdu
Zvolen z 12. januára 2011 č.k. 11Er 1666/2004-15 a pred rozhodnutím odvolacieho súdu zo 7. augusta

2012 sp.zn. 13 CoE 80/2012. Teda v čase rozhodovania okresného súdu a odvolacieho súdu povinná už
nemala spôsobilosť byť účastníkom konania. Ak okresný a krajský súd napriek tejto skutočnosti rozhodli,
zaťažili konanie vadou v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p. (ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania) a ich rozhodnutia sú z tohto dôvodu zmätočné a nesprávne.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenia Okresného súdu Zvolen z
12.januára 2011 č.k.11Er 1666/2004-15 a Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. augusta 2012 zrušil
a vec vrátil Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d

ods. l O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.