Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. august 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 0Er/402/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5600892645
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Botevová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5600892645.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekučného konania oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.

s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Kožiarske závody, a.
s., naposledy so sídlom Priemyselná 1947/1, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 642 896, pre vymoženie
pohľadávky 793.608,51 eur s prísl., vykonávaného súdnym exekútorom JUDr. Liborom Samecom, so
sídlom Exekútorského úradu Košická 6, 821 09 Bratislava, pod sp. zn. Ex 292/2000, o zastavení
exekúcie a o trovách exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Exekučné konanie sa zastavuje.

Oprávnenému sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Liborovi Samecovi trovy exekúcie vo výške
2,70 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č. k. 0Er/402/2000 - 20 zo dňa 29. 4. 2014 Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18. 7. 2014.

Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V súlade s vyššie citovaným ustanovením súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súdny exekútor si podaním doručeným súdu dňa 13. 12. 2013 uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške
12,66 eur , ktoré pozostávalo z odmeny 9,96 eur a hotových výdavkov - poštovné 2,70 eur.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 47 ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku, do doručenia poverenia súdu na vykonanie
exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na
náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V zmysle citovaného ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, trovy exekúcie zväčša uhrádza povinný.

V predmetnej exekúcii však súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu
výmazu povinného z obchodného registra. Súd potom s poukazom na ust. § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku, zaviazal oprávneného na úhradu priznaných trov exekúcie.

Exekútor má za výkon svojej činnosti vždy právo na odmenu za úkony exekučnej činnosti a náhradu
skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli pri výkone exekúcie. Rozhodujúcim okamihom pre vznik tohto
nároku je doručenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 47 ods. 3 Exekučného poriadku). Súdny

exekútor môže začať vykonávať exekúciu až po získaní poverenia na vykonanie exekúcie, preto je
logický výklad, že až po tomto okamihu vzniká exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie. Exekučný
poriadok definuje trovy exekúcie ako odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času
pri vykonaní exekúcie. Odmena vo všeobecnosti predstavuje akékoľvek plnenie, ktoré fyzická osoba
prijíma za vykonanú činnosť. Právo na odmenu za vykonanú prácu je ústavným právom, pričom nárok

na odmenu vzniká vykonaním činnosti na základe určitého právneho vzťahu. V zmysle platnej právnej
úpravy vzniká exekútorovi nárok na odmenu po doručení poverenia súdu na vykonanie exekúcie.
Po začatí exekučného konania, avšak do vydania poverenia na vykonanie exekúcie, nie je súdny
exekútor oprávnený realizovať žiadne úkony vedúce k nútenému výkonu exekučného titulu. Súdny
exekútor preto nemôže mať nárok na náhradu trov exekučného konania v prípade, ak nevykonal žiadny

úkon bezprostredne smerujúci k vymoženiu pohľadávky, pretože žiadny takýto úkon nebol v dôsledku
neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie ani oprávnený vykonať. Ani samotné získanie poverenia
na vykonanie exekúcie však samo o sebe nezakladá nárok súdneho exekútora na odmenu za výkon
exekučnej činnosti. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie totiž nie je takým úkonom exekučnej
činnosti, ktorý by bezprostredne smeroval k vymoženiu pohľadávky s príslušenstvom a trov exekúcie.

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnychexekútorov(ďalejlen„vyhláška“)priznávav§15ods.1písm.a) vspojenís§14ods.2vyhlášky
exekútorovi paušálnu odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 3,32 eur. V tejto
sume odmeny je zahrnutá odmena exekútora za kontrolu správnosti návrhu na vykonanie exekúcie
(§ 40 ods. 1 Exekučného poriadku) a za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie je definitívnym autoritatívnym oprávnením vydaným súdom
pre konkrétneho súdneho exekútora na realizáciu všetkých procesných úkonov, na ktoré je podľa
ustanovení Exekučného poriadku oprávnený, za účelom vymoženia pohľadávky s príslušenstvom a trov
exekúcie. Prvým úkonom, ktorým súdny exekútor reálne začne vykonávať nútený výkon súdnych alebo
iných rozhodnutí je vydanie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Až doručením upovedomenia

o začatí exekúcie sa povinný dozvie o tom, že jeho majetok je zaťažený exekúciou. Akékoľvek plnenie
po doručení upovedomenia zo strany povinného je tak považované za vymožené v rámci exekúcie.

V predmetnej exekúcii súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Dôsledkom
neudelenia poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie je, že súdny exekútor nemá nárok
na odmenu za úkony exekučnej činnosti, ale len na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

V predmetnej exekúcii nepatrí súdnemu exekútorovi ani odmena za spísanie návrhu na vykonanie
exekúcie, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že tento

bol podaný oprávneným a dňa 10. 4. 2000 doručený súdnemu exekútorovi spolu s prílohami.

Súdnemu exekútorovi patrí v zmysle § 22 vyhlášky náhrada preukázaných účelne vynaložených
hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 2,70 eur.

Priznané trovy exekúcie vo výške 2,70 eur zaplatí súdnemu exekútorovi oprávnený v zmysle ust. § 203
ods. 1 Exekučného poriadku.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum,
podpis)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.