Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. august 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/624/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512211406
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7512211406.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu BL Telecom debt s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej
14, Bratislava, proti žalovanej Z.N. X.Q., W. C. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: OZ právna pomoc
spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, Sofijská 13, Košice, v konaní o zaplatenie 396,86 € s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, č.k. 17C/424/2012-46 zo 6.8.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania vrátane trov vedľajšieho účastníka.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcu a vedľajšieho účastníka nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil povinnosť žalovanej, aby zaplatila žalobcovi 64,92
€ spolu s 9% ročným úrokom z omeškania:

- zo sumy 17,60 € od 12.7.2009 do zaplatenia

- zo sumy 28,24 € od 12.8.2009 do zaplatenia

- zo sumy 17,42 €od 12.9.2009 do zaplatenia

- zo sumy 1,66 € od 12.10.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania,
a že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania titulom právneho zastúpenia v
sume 68,56 € na účet č. 420922518/8360 VS:150210, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd citoval § 544 ods. 1, 2 OZ a dôvodil, že iba z kontextu okolností veci je možné dedukovať, že pravým
dôvodom uplatnenia zmluvnej pokuty bolo to, že žalovaná v čase viazanosti nezaplatila apo sebe tri po

sebe nasledujúce faktúry, t.j. že neplatila cenu služieb riadne a včas, a preto vychádzajúc zo znenia §
544 ods. 1 OZ na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba presne a určito identifikovať,
teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených
povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenie
povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá
povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť

určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je
primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú špecifikáciu zabezpečovanej
povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda nemožno zistiť, za čo, t.j.
za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju žalobca účtuje a dôvody jej uplatnenia
nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je veriteľa výhodnejšie. Z tohto
pohľadu ide u faktúry č. 7010883124 (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bola

žalovaná vyzvaná na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa § 35 ods. 2 a 3 OZ.Súd dôvodil, že právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia,
ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom
a v tejto súvislosti súd poukázal tiež na rozhodnutie NS ČR 26Cdo/4836/2007 z 20.1.2009.

V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné
takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah.
Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek
zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s
pravidlami vnútroštátneho práva.

Navyše v tomto konkrétnom prípade sa žiadalo dodať, že žalovaná ako klient bez problémov splnila
dohodnuté zmluvné podmienky už na základe zmluvy z 19.1.200 a aj na základe zmluvy z decembra
2007 odoberala služby (a teda bola v právnom vzťahu s dodávateľom) až do augusta 2009, takže do
konca viazanosti jej zostávalo pár mesiacov. Posudzujúc výšku dlžnej sumy vo vzťahu k výške zmluvnej
pokuty ako aj okolnostiam dané právneho vzťahu má súd za to, že priznanie zmluvnej pokuty bolo v
rozpore s dobrými mravmi (poukazoval na judikát Európskeho súdneho dvora, rozsudok C-618/2010).

Žalobca si uplatnil trovy konania v celkovej výške 109,54 eura (23,50 eura súdny poplatok a 86,04 eura
trovy právneho zastúpenia), avšak pomer celkovej žalovanej sumy k sume, v akej bol žalobca úspešný
činí cca 16% úspechu k 84% neúspechu. Trovy by mu boli priznané iba v rozsahu dôvodne žalovateľnej
sumy (64,92 eura) a z tej by sa rozsah neúspechu ( 84%) musel odrátať. Takže trovy, najmä ohľadom
súdneho poplatku by znamenali zanedbateľnú sumu, ktorá by nedosahovala ani výšku, ktorá sa podľa

zákonaosúdnychpoplatkochnevracia.Akojezospisuaajzozáhlaviatohtorozsudkuzrejmé,žalobcom
je spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108. Z výpisu z obchodného registra Okresného
súdu Bratislava I, vložky č. 6971/B je zapísané, že jediným spoločníkom tejto spoločnosti je spoločnosť
BL Consulting s.r.o. (od 16.112012). Konateľmi žalobcu sú: JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka
a aj právnym zástupcom žalobcu je spoločnosť SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862711, ktorej

spoločníkmi a konateľmi sú: JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka. Pri rozhodovaní o trovách
konania sa na vyššie uvedené zásady prihliada bez ohľadu na to, či bol účastník v konaní úspešný plne
alebo čiastočne a prichádzala by do úvahy aplikácia odseku 2/ (aj tu možno pomerne rozdeliť vniknuté
trovy len vtedy, ak sa majú prisúdiť trovy vynaložené účelne).

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné jednak po zistení, že

sa jedná o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu
týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia často iba identifikačné údaje
žalovanej strany, čísla faktúr a dlžné sumy a začiatok omeškania a pod. Vyplňovanie týchto žalôb
je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti, a žalobca i právny zástupca sú si vyššie
uvedených okolností vedomí, pretože personálne sú obsadení tými istými osobami t.j. advokátmi JUDr.

Petrom Štrpkom a JUDr. Davidom Soukeníkom - štatutárnymi zástupcami právneho zástupcu žalobcu.
Splnomocnenie na zastupovanie žalobcu spoločnosťou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o. je podpísaný
prokuristom JUDr. Alexandrom Kasatkinom. Preto, pokiaľ ide o uplatnené trovy právneho zastúpenia,
k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní
náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov

konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca
v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných
dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania
(fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) 1/ na právnu pomoc a 2/nárokom na náhradu trov konania
za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv

sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože
každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“ Procesný súd v danej veci dospel
k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý mal v konaní plný úspech) v konaní
vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním
advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal. Ak teda advokát (právny zástupca) vykonáva úkony v

mene a v prospech inej vlastnej spoločnosti za účelom dosiahnutia pozitívneho výsledku (ako je to aj v
prejednávanej veci), priznanie náhrady za vykonané úkony by priečili princípu hospodárnosti, účelnosti i
nevyhnutnosti a podľa názoru aj dobrým mravom a preto, aj keby bola úspešnosť žalobcu v tomto konaní
vyššia a patrila by mu prípadne pomerná časť trov právneho zastúpenia, súd by žalobcovi tieto trovy z
vyššie popísaných dôvodov a úvah nepriznal (§ 3 ods. OZ o dobrých mravoch). Iný stav bol u žalovanej,

pretože: vedľajší účastník pri obrane žalovanej splnil svoje poslanie. Žalovanej, ktorá bola ohľadomzmluvnej pokuty úspešná, prináležala náhrada trov konania (ak by jej vznikli), pričom tento osud zdieľa
aj vedľajší účastník. Ten bol zastúpený právnym zástupcom a preto mu priznal náhradu trov právneho
zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za 1) prevzatie veci a

prípravu zastúpenia v sume 26,56 € (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa §
10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a
doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v
sume 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 2) vyjadrenie zo dňa 14.7.2012 v sume 26,56 € + režijná náhrada

za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 €, spolu: 68,38 €.

V podanom odvolaní žiadal žalobca podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmeniť vo výroku o
trovách konania, lebo vedľajší účastník (ďalej len VÚ) nepriniesol žiadny prínos do konania a tomuto
VÚ nepriznať trovy konania, zaviazať žalovanú, aby zaplatila trovy konania žalobcovi a na trovách
odvolacieho konania 26,3 €.

V odvolaní namietal, že súhlas so vstupom VÚ do konania musí byť daný zo strany účastníka, lebo to

vyžadujeúčelprocesnejpomociVÚhlavnémuúčastníkovi,súdmusímaťvždyjasno,čiúčastník,ktorého
chce VÚ podporovať, s jeho podporou súhlasí (rozhodnutie 3Cdo/188/2012). Na vyriešenie otázky
procesnéhopostaveniasubjektovpoukázalnajudikatúru,najmärozsudokNSSR3Cdo/188/2012zodňa
5.2.2013. O.i. nemožno tu uplatniť ani domnienku podľa § 101 ods. 3 O.s.p. o námietke premlčania. Čo
sa týka trov konania, poukázal odvolateľ aj na trovy právneho zastúpenia, ktoré z rozhodnutí krajských

súdov v Slovenskej republike, a najmä z rozhodnutia 5Co/375/2013 KS v Bratislave nevyplývajú, lebo
vzhľadom na § 93 ods. 2 O.s.p. združenie je samo spôsobilé bez zastúpenia advokáta reagovať a
pomáhať účastníkovi konania. Žalobca nepopieral ústavne zaručené právo VÚ na právnu pomoc, ale
spochybňuje účelnosť vynaložených trov vzhľadom na vykonané úkony.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol VÚ potvrdiť v napadnutom výroku a priznať trovy 21,09 € na účet JUDr.

Mikluša v odvolacom konaní. Súd viackrát právoplatne zakázal používanie neprijateľných zmluvných
podmienokažalobcatentozákonignoruje,o.i.žalobcaužiniciovalniekoľkotisíckonanívSRadisponuje
advokátskou kanceláriou združujúcou 17 advokátov a ďalších 24 právnikov (zdroj www.akss.sk , poznámka na č.l. 63). O.i. vo vyjadrení tvrdí VÚ, že on má svoje právne a skutkové
posúdenie prípadu, ktoré vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril, v dôsledku ktorého vzal svoj návrh

späť žalobca, teda pozitívne ovplyvnil celý tento proces a by bolo v rozpore s čl. 47 ods. 2 Ústavy
SR o práve na právnu pomoc, ak by nedostal aspoň minimálne trovy. Právo na právne zastúpenie VÚ
spotrebiteľského združenia vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora (druhej komory) zo dňa 22.12.2010
vo veci C-279/2009. O.i. vyplýva to aj z uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/91/2011 a
niet rozumného dôvodu nepriznať mu tieto trovy.

Odvolací súd (postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania) preskúmal
napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania a zistil, že napadnutý výrok
rozsudku je vecne správny a treba ho potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. zo správnych a výstižných
dôvodov, uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa. K tomuto rozsudku je treba doplniť, že skutočne
podľa ustálenej súdnej praxe v spotrebiteľských veciach súd postupoval v súlade s § 118 ods. 1 O.s.p.,

ďalej § 120, § 132 O.s.p. a rozhodnutím súdu prvého stupňa neboli porušené žiadne práva žalobcu. Ním
citovaná judikatúra NS SR sa týka iných skutkových zistení, iných veciach a je nepoužiteľná v riešenej
veci. Odvolací súd v súlade s vyjadrením VÚ poukazuje aj na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2014
z 10.6.2014, kde v dovolacom konaní riešil aj procesné argumenty žalobcu, ktoré boli podobné ako
žalovanej Rapid life životná poisťovňa v citovanom rozhodnutí v konaní o plnenie z poistnej zmluvy.

Charakter sporu spôsobil, že v nevyhnutnej miere sú opodstatnené aj trovy VÚ v prvostupňovom konaní
a o odvolacích trovách rozhodol odvolací súd so zreteľom na § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p., lebo
tieto nepriznal úspešnému VÚ v odvolacom konaní, keďže aj bez tohto vyjadrenia mohol odvolací súd
konať a rozhodnúť vo veci, ide o neúčelnosť týchto trov.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.