Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113205728
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113205728.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Profidebt Slovakia, s. r.
o., Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
GUNIŠ & PARTNERS, s. r. o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 862 657, za ktorú koná advokát
a konateľ JUDr. Richard Guniš, proti odporkyni M. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. X, XXX XX G. G.,
v konaní zastúpená opatrovníčkou Q. S., pracovníčkou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho

účastníka na strane odporkyne OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice,
IČO: 42 247 268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Advokátska kancelária
so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 1.516,25 Eur s príslušenstvom, na základe
odvolania navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 20C/187/2013 - 66 zo dňa 10. 12. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 52,78 Eur na účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX. v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok), p o t
v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporkyne n e m a j ú p r á v o na náhradu
trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 10.
12. 2013 zastavil konanie na základe späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom (prvý výrok),
uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia (druhý
výrok) a odporkyni nepriznal náhradu trov konania (tretí výrok). Ohľadne trov konania prvostupňový súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „O.s.p.“) a uviedol, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, a preto je

povinný trovy konania uhradiť. Ďalej uviedol, že navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom, že návrh
bol zobratý späť pre správanie odporcu. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, a teda má právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenia splnomocneným právnym
zástupcom a samozrejme má i právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Súd priznal vedľajšiemu

účastníkovi trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - prevzatie veci vrátane prvej porady
a vyjadrenie k žalobnému návrhu plus za každý úkon režijný paušál. Odmena predstavuje 71,37 Eur
podľa § 10 ods. 2 advokátskej tarify a paušál 7,81 Eur. Prvostupňový súd rozhodol o trovách v spojení
s ustanovením § 150 O.s.p., podľa ktorého priznal náhradu trov v rozsahu jednej tretiny vyúčtovanýchnákladov z dôvodu, že na strane vedľajšieho účastníka ide o opakované právne nenáročnej
podanie v obdobných veciach, a to vo výške 52,78 Eur. Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal,
keďže si žiadne trovy v konaní neuplatnila.

Proti uvedenému rozhodnutiu do výroku, ktorým okresný súd rozhodol o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka (druhý výrok), podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ aj vedľajší účastník.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi v tomto konaní je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady
trov konania. Náhrada trov v sporovom konaní sa spravuje primárne zásadou úspechu,
popri ktorej zákon pripúšťa niektoré výnimky. Z hľadiska výsledku konania vedľajší

účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah (z
právneho predpisu nevyplýva žiadny spôsob usporiadania vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším
účastníkom), a teda z rozhodnutia o veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je a nebol
spoločne s odporcom povinným na plnenie. Ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. prvá veta neznamená
vytvorenie „ďalšieho plnohodnotného" účastníka v konaní, ale predstavuje len právny rámec postavenia

vedľajšieho účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý tento do konania vstupuje. To je účel priznania
procesných práv vedľajšiemu účastníkovi. Preto nie je možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní
pri rozhodovaní o náhrade trov konania na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech
alebo neúspech v tomto konaní nemal. Aplikácia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. je v
tomto prípade vylúčená. Podľa názoru navrhovateľa je uplatnenie nároku na náhradu trov konania

vedľajším účastníkom v tomto prípade aj v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje výsledok účelovosti
jeho postupu a zneužívanie ustanovenia § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. evidentne motivovaného snahou o
dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. V prípade právnickej osoby,
ktorej deklarovaný predmet činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, sa javí ako dôvodné predpokladať,
že na realizáciu takejto činnosti bude dostatočne odborne a personálne vybavená a nebude sa dávať

právne zastupovať advokátom. Náklady na zastúpenie občianskeho združenia advokátom v žiadnom
smere nepredstavujú účelne vynaložené trovy a pre priznanie nároku na ich náhradu nie žiadny právny
dôvod ani z tohto hľadiska. Ďalej poukazuje na to, že v prejednávanej veci trovy vynaložené
vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, nie sú v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania, a preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené.

Poukazuje ďalej na súvisiace rozhodnutia všeobecných súdov a v závere odvolania s poukazom
na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. navrhuje, aby odvolací súd svojím rozhodnutím zmenil
druhý výrok v odvolaním napadnutom uznesení tak, že náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi neprizná.

Vedľajší účastník vo svojom odvolaní uviedol, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil

na nesprávnom právnom posúdení. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nepreskúmateľné, pretože nie zrejmé aký konkrétny právny predpis aplikoval. V odôvodnení svojho
rozhodnutia krátil trovy vedľajšieho účastníka s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p., ktoré však
umožňuje nepriznať účelne vynaložené trovy konania z dvoch skutkovo rozličných dôvodov. Účelom
ustanovenia je umožniť súdu výnimočne zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu

trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Súd preto v takýchto prípadoch zohľadní
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov konania
a prípadné iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému
účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve vzhľadom na intenzitu preukázaných dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Vedľajší účastník poukazuje, že mu nie je zrejmé o aké majetkové,

zárobkové alebo iné pomery a dôvody na strane navrhovateľa sa súd oprel pri rozhodnutí podľa
ustanovení § 150 O.s.p. Poukázal ďalej na to, že vedľajší účastník sa nachádza oproti navrhovateľovi v
nepomerne nevýhodnejšom postavení. Nie je možné zo strany súdu, vzhľadom na konkrétne okolnosti
prípadu, zmierňovať dôsledky špekulatívneho prístupu navrhovateľa, keď sa sám v nedobrej viere a
vedome rozhodol vziať na seba riziko prípadného neúspechu v konaní podaním premlčaného nároku,

zneužívajúc stav nízkeho právneho vedomia priemerných spotrebiteľov a vyslovene skúšať, ktorý súd
mu plnenie (aj z neprijateľných zmluvných podmienok) prizná. Vedľajší účastník trovy konania nezavinil,
žaloby podáva navrhovateľ, vedľajší účastník reagoval len realizáciou svojho ústavného práva konať
pred súdom na procesnú situáciu vyvolanú navrhovateľom a to hneď pri prvom úkone, ktorý mu patril.Poukázal ďalej na súvisiace rozhodnutia všeobecných súdov ako aj na súvisiace rozhodnutia Súdneho
dvoraEÚaNajvyššiehosúduČeskejrepubliky.Vzávereoodvolaniachuviedol,žejetohonázoružejeho
trovy konania boli jednoznačne účelne vynaložené a patria mu v plnej výške. Preto navrhol odvolaním

napadnutý výrok uznesenia zmeniť tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v
trovy prvostupňového konania vo výške 1.158,34 Eur na účet jeho právneho zástupcu. Zároveň si
uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Navrhovateľ sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.

Vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením §

212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu
v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne náhradu trov konania, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vprejednávanejvecijenesporné,žepredmetomkonaniajenárokvyplývajúci zospotrebiteľskej
zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky,

či OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt,
ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a
či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp.
trov právneho zastúpenia).

Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku
zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských
sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu,zaktorýsa(podľapoznámky10auvedenejvtomtoustanovení)

považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že
jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu
k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje

splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods.
1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu OZ
právna pomoc spotrebiteľom (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv
spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporkyne
(spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už bolo
uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľa) mu

dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. Keďže ustanovenie§ 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a
samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p.
bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu
účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v

prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v
konaní vystupoval.

V tomto prípade z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že k zastaveniu konania došlo preto, že
navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po tom, ako vedľajší účastník na strane odporkyne podal
vyjadrenie k návrhu na začatie konania, v ktorom okrem iného vzniesol námietku premlčania voči
navrhovateľom uplatňovanému nároku.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Ustanovenie druhého odseku § 146
O.s.p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,

musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania
(ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie

muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporkyni v celom rozsahu späť,
pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil po tom, ako vedľajší účastník na strane odporkyne
vzniesol vo vyjadrení k návrhu na začatie konania námietku premlčania voči uplatňovanému nároku,
možno konštatovať len jediný záver a to, že k zastaveniu konania na základe späťvzatia návrhu došlo

v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľa. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2
O.s.p. použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu
príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci
v späťvzatí návrhu). S ohľadom na uvedené preto navrhovateľovi podľa prvej vety § 146 ods. 2 O.s.p.
vznikla povinnosť uhradiť odporkyni a (z vyššie uvedených dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporkyne trovy konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia.

Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov prvostupňového konania,
ktoré de facto predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Samotná odporkyňa si náhradu trov
prvostupňového konania neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy konania nevznikli, preto

nebol dôvod, aby jej ich okresný súd mohol priznať. Taktiež bol správny aj záver prvostupňového súdu
o priznaní krátenej náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p, nakoľko
je odôvodnený osobitnými okolnosťami prejednávanej veci. Aj keď prvostupňový súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol len odkaz na ustanovenie § 150 O.s.p. a neuviedol konkrétny odsek tohtoustanovenia, z jeho ďalšej argumentácie ako aj z ohľadom na predmet sporu - výšku pohľadávky
uplatňovanej navrhovateľom (1.516,25 Eur) je zrejmé, že prvostupňový súd postupoval podľa odseku
1 ustanovenia § 150 O.s.p.

Účelom ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania. Predpokladom je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov inak úspešnému účastníkovi. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu existovať vo vzťahu k určitým
okolnostiam prejednávanej veci alebo vo vzťahu k účastníkom konania. Pri rozhodovaní o trovách
konania súd vždy primárne posudzuje ich účelnosť. Dôvody hodné osobitného zreteľa okresný súd

v predmetnej veci vzhliadol v špecifikách procesnej situácie, pretože zo strany právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne išlo o opakované právne zastúpenie rovnakého vedľajšieho
účastníka v skutkovo a právne obdobných veciach, kde právny zástupca používa v podstate obdobnú
právnu argumentáciu. Z citovanej štruktúry podaného vyjadrenia vyplýva jeho právna nenáročnosť a
schematickosť, ktoré si od právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne skutočne
nevyžiadalo realizovať právne a administratívne náročné úkony právnych služieb. S týmto záverom

okresného súdu možno súhlasiť. Preskúmaním úkonov, ktoré realizoval právny zástupca vedľajšieho
účastníka v tomto konaní možno teda dôjsť k záveru, že boli potrebné na uplatňovanie práva
vedľajšieho účastníka. Právny zástupca sa musel oboznámiť so skutkovým stavom veci a vo veci sa
vyjadriť. Výška trov právneho zastúpenia však vždy musí zodpovedať skutkovej a právnej náročnosti
každého z vykonaných úkonov, pretože účelom náhrady trov konania nikdy nie je sankcionovať v

konaní neúspešného účastníka, ale nahradiť v konaní úspešnému účastníkovi náklady, ktoré vynaložil
nevyhnutne na ochranu svojich práv. Úkon spočívajúci v príprave a prevzatí právneho zastúpenia si
zo strany právneho zástupcu vedľajšieho účastníka nevyžiadal veľkú časovú a právnu náročnosť na
to, aby sa právny zástupca vo veci právne a skutkovo zorientoval vzhľadom na fakt opakovaného
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v obdobných právnych veciach rovnakého navrhovateľa

(táto skutočnosť je známa aj odvolaciemu súdu z jeho činnosti); z uvedených hľadísk nebol náročný ani
úkon právnej služby spočívajúci vo vyjadrení k návrhu, ktoré právny zástupca vedľajšieho
účastníka realizoval iba obmenou údajov na základe už vytvoreného vzoru použitého v iných obdobných
veciach. Tieto osobitné okolnosti bolo nutné v danom prípade zohľadniť. Pri aplikácii ustanovenia § 150
ods. 1 O.s.p. však nemohli úplne prevážiť nad všeobecnou zásadou uplatňovanou pri

rozhodovaní o trovách konania a poprieť právo vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, ktorému tiež
vzniklo právo na náhradu trov konania, na ich náhradu. Odvolací súd z uvedených dôvodov považoval
rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti za vecne správne a opodstatnené. Okresný
súd znížil celkovú náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na jednu tretinu práve s
ohľadom na vyššie označené osobitné okolnosti predmetnej veci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo
výroku o náhrade trov konania (právneho zastúpenia) vedľajšieho účastníka na strane odporkyne ako
vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Pretože odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a účastníci
v odvolaniach nenamietali, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnili správnosť

výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd
sa touto otázkou (výškou priznanej jednej tretiny z uplatňovanej náhrady trov konania) nezaoberal.

Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania a o nepriznaní náhrady
trov konania odporkyni zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2, 3 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ
aj vedľajší účastník na strane odporkyne boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešní, preto
nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná,
avšak žiadne trovy odvolacieho konania si neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy

odvolacieho konanie nevznikli, preto jej ich odvolací súd nepriznal.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.