Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606202468
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7606202468.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného F. P. V., P. F. O. X., W. č. XX, F. O. X., proti
povinnému E. P. s.r.o., P. č. XX, G., IČO: 36 479 039, o vymoženie 2.512,81 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9Er 123/2006-14 zo dňa 07. mája
2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Ing.
Radoslavom Kešeľakom pod sp. zn. EX 484/06E a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 45,93 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že dňa 14.03.2006 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie
exekúcie. Podaním zo dňa 21.03.2014 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu,

žepovinnýbolexoffovymazanýzObchodnéhoregistranazáklade rozhodnutiaOkresnéhosúduKošice
Isp.zn.27CbR89/2012ozrušeníspoločnosti bezlikvidáciepodľaust.§68ods.3písm.c)Obchodného
zákonníka.

Následne súd citoval ust. § 19, § 103, § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ust. § 57 ods. 2,
§ 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a exekúciu zastavil z dôvodu, že
povinný bol dňa 13.03.2014 ex offo vymazaný z Obchodného registra na základe uznesenia Okresného

súdu Košice I č.k. 27Cbr 89/2012-56 zo dňa 24.01.2014 o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie
podľa ust. § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného
zákonníka.

O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že oprávneného
zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie celkom vo výške 45,93 Eur v súlade s ust. § 14,
§ 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovaná

vyhláška). V zmysle ust. § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky súd priznal odmenu za 9 úkonov á 3,32 Eur t.j.
29,88Eur(získaniepoverenia,doručenieupovedomeniaozačatíexekúcie,doručeniepríkazunazačatie
exekúcie zo dňa 27.07.2006, doručenie príkazu na začatie exekúcie zo dňa 10.05.2013, exekučného
príkazu zo dňa 27.07.2006, doručenie upovedomenia o ďalších trovách exekúcie, zisťovanie majetku
povinného - motorové vozidlá, ďalšie zisťovanie majetku povinného - prihlásenie pohľadávky do dražby
dňa 13.06.2007 a 02.02.2007). Ďalej súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov vo výške

8,39 Eur a odmenu a náhrady súd zvýšil o 20 % - nú daň z pridanej hodnoty t.j. v sume 7,66 Eur.Súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov za kancelársky papier a obálky, pretože sa
jedná o výdavky súvisiace s administratívnymi prácami, náhrada ktorých je zahrnutá v odmene súdneho
exekútora. Súčasne súd nepriznal náhradu za výpis zoznamu vozidiel, pretože vynaloženie tohto úkonu

nevyplýva z exekučného spisu.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o trovách exekúcie oprávnený odvolanie. Namietal,
že v zmysle ust. § 203 možno oprávnenému uložiť povinnosť nahradiť trovy len v prípade, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie,
pričom nemajetnosť povinného musí byť v exekučnom konaní preukázaná. Posudzovanie majetku

povinného prichádza do úvahy len za podmienky, že povinný existuje, preto ak povinný zanikol nemožno
uvažovať o jeho majetnosti. Uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie podal dňa 22.02.2006 v čase,
keď povinný vykonával podnikateľskú činnosť. Podotkol, že od povinného eviduje čiastočnú úhradu
pohľadávky, čo znamená, že povinný disponoval finančnými prostriedkami, preto súdny exekútor mohol
viesť exekúciu účelnejšie a mohol od povinného vymôcť aspoň trovy exekúcie. Nesúhlasil s uložením
povinnosti nahradiť trovy exekúcie, pretože nie je preukázaná nemajetnosť povinného v čase podania

návrhu ani počas exekučného konania. Zastával názor, že dôvodom zastavenia exekúcie je strata
spôsobilostibyťúčastníkomkonania,čopredstavujeneodstrániteľnúprekážkukonania,ktorúoprávnený
nemohol v čase začatia exekučného konania predvídať. Namietal, že zastavenie exekúcie nezavinil,
preto mu nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Poznamenal, že súdnych exekútorov
je nutné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je osobou slobodného rozhodnutia

osoby, že sa dá vymenovať za exekútora a bude vykonávať exekútorskú činnosť za účelom dosiahnutia
zisku. Z tohto dôvodu zastával názor, že súdny exekútor nemá vždy právo na náhradu trov exekúcie.
Navrhol uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie zmeniť a súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie nepriznať.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že k výmazu povinného došlo z dôvodu

jeho zrušenia bez likvidácie, preto súd správne zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného. Poukázal
na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlenO.s.p.),vzhľadom
navčaspodanéodvolanie(§204ods.1O.s.p.)preskúmalrozhodnutievnapadnutejčasti,akoajkonanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie, preto odvolací
súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti tohto výroku (ust. § 206 ods. 3
O.s.p.).

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľaust.§200ods.1Exekučnéhoporiadku,trovamiexekúciesúodmenaexekútora,náhradahotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.Podľa ust. § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných
trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto
prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 22.02.2006 na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie F. P.. 700-3810214805-GC04/05-7 zo dňa 22.12.2005
s právoplatnosťou dňa 26.01.2006 a vykonateľnosťou dňa 10.02.2006, ktorým bolo povinnému

predpísané poistné vo výške 2 512,81 Eur (75 701 Sk). Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na
vykonanie exekúcie udelené dňa 14.03.2006.

Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že povinný bol zrušený odo dňa 21.02.2014, pričom právnym
dôvodom zrušenia bolo uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 27Cbr/89/2012-56 zo dňa 24.01.2014
o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa ust. § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z

dôvodov podľa ust. § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Z Obchodného registra bol povinný vymazaný
ex offo dňa 13.03.2014.

Podľa ust. § 68 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník)
predchádza zániku spoločnosti jej zrušenie s likvidáciu alebo bez likvidácie. K zrušeniu spoločnosti
bez likvidácie dochádza pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti, ak spoločníci, resp. príslušný orgán

spoločnosti súčasne rozhodne, že spoločnosť sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou, alebo že sa
rozdelí (§ 69). V takomto prípade celé obchodné imanie zrušenej spoločnosti prechádza na jej právneho
nástupcu.

K zrušeniu spoločnosti bez likvidácie, ak obchodné imanie zrušenej spoločnosti neprechádza na
právneho nástupcu, dochádza vtedy, ak

- súd rozhodol o zrušení spoločnosti a spoločnosť nemá žiadny majetok (§ 68 ods. 9),

- súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku (§ 202 ZKR),

- súd zrušil konkurz pre nedostatok majetku (§ 102 ZKR),

- po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiadny majetok.

V danom prípade došlo k zrušeniu povinného právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Košice I. o

zrušení spoločnosti bez likvidácie podľa ust. § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov
podľa ust. § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Následne povinný zanikol výmazom z Obchodného
registra dňa 13.3.2014. Ust. § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka pritom upravuje dôvody, pre ktoré
súd zruší spoločnosť s likvidáciou alebo bez likvidácie. Predpokladom súčasného nariadenia likvidácie
v rámci zrušovacieho rozhodnutia súdu je zistenie súdu, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý

postačuje minimálne na náhradu hotových výdavkov a odmenu za výkon funkcie likvidátora. Ak súd
konštatuje "nemajetnosť" spoločnosti, rozhodne o zrušení spoločnosti bez likvidácie.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v každom jednotlivom prípade je potrebné náležite sa zaoberať otázkou
z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, keďže uvedená skutočnosť má
podstatný vplyv na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku a následne aj

na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom
v ust. § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa ust. § 203
ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. (Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011).V danom prípade bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý
by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, preto súd
správne uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému (ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa nemožnosti predvídať zánik povinného preto bola
neopodstatnená, keďže v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd sa preto nebol povinný ani zaoberať zavinením
resp. nezavinením zastavenia exekúcie.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s výškou trov exekúcie, na úhradu ktorých súd prvého stupňa zaviazal
oprávneného, preto odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie ako vecne

správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (ust. § 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej
zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.