Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/305/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214213985
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7214213985.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. N. nar. XX.X.XXXX zastúpeného
kolíznym opatrovníkom W. S., K. N. B. Q. E., K. H.. X, pracovisko E. P., dieťaťa rodičov C. N. narodenej
XX.X.XXXX bývajúcej v E. na A. č. X zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Koľvekovou so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Mlynárskej č. 19 a R. N. narodeného X.XX.XXXX bývajúceho v
E. na A. č. X zastúpeného advokátkou JUDr. Ľudmilou Raffáčovou so sídlom Advokátskej kancelárie v

Košiciach na Mäsiarskej ulici č. 4 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II z 23.5.2014 č.k. 45P 76/2014-7 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením z 23.5.2014 č.k. 45P 76/2014-7 zamietol návrh otca, ktorým
sa domáhal rozšírenia styku s maloletým A. na každý párny kalendárny týždeň v utorok od 14.00 hod.

do 18.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu do
14.00 hod. do 8.00 hod. a v nedeľu od 9.00 do 18.00 bez prítomnosti matky dieťaťa a návrh na uloženie
povinnosti matke písomne ho informovať k 1. a 15. dňu v mesiaci kalendárneho roka poskytnutím údajov
o zdravotnom stave maloletého A., o ošetrujúcich lekároch a užívaných liekoch, o strave, o dennom
programe, ako aj o iných závažných veciach týkajúcich sa maloletého.

Rozhodol tak na základe zistenia, že uznesením Okresného súdu Košice II zo 14.6.2013 č.k. 45P

114/2013-6 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 12. 7.2013 č.k. 8CoP 279/2013-15
bol predbežným opatrením maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky a bolo začaté konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. Uznesením
Okresného súdu Košice II z 2.12.2013 č.k. 45P 114/2013-154 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach z 27.1.2014 č.k. 8CoP 10/2014-187 bol predbežným opatrením upravený styk otca s
maloletým A. každú párnu kalendárnu sobotu od 14.00 do 17.00 hod. a každú nepárnu kalendárnu

stredu od 14.00 do 17.00 hod. za prítomnosti matky dieťaťa. Uznesením Okresného súdu Košice
II zo 7.4.2014 č.k. 45P 114/2013-201 bol predbežným opatrením upravený styk otca s maloletým
A. cez veľkonočné sviatky 21.4.2014 od 10.00 hod. do 13.00 hod. bez prítomnosti matky dieťaťa.
Do konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností bolo nariadené znalecké dokazovanie
znalkyňou z odboru psychológie, klinická psychológia detí a dospelých S.. K. uznesením zo 7.4.2014
sp. zn. 45P 114/2013. Skutkový stav právne posúdil a rozhodol podľa § 75 ods. 2, § 79 ods. 1 a

§ 102 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie odôvodnil tak, že v danom prípade nebola preukázaná potreba
rýchlo a dočasne upravovať pomery účastníkov konania, lebo v prebiehajúcom konaní o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností vedeného pod sp. zn. 45P 114/2013 bolo nariadené predbežné
opatrenie, ktorým bol upravený styk otca s maloletým A., ktorý sa v súčasnosti realizuje a v tomto
konaní sa vykonáva dokazovanie ustanoveným znalcom, súd teda rozhodne vo veci samej po vykonaní
dôsledného dokazovania v konaní pod sp. zn. 45P 114/2013.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Poukázal na to, že návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia žiadal, aby bol jeho styk s maloletým A. rozšírený na každý párny

kalendárny týždeň v utorok od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý
nepárny kalendárny týždeň v stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00
hod. bez prítomnosti matky a zároveň požadoval, aby matke bola stanovená povinnosť ho pravidelne
informovať o dieťati. Návrh odôvodňoval spôsobom realizácie styku bez možnosti, žeby matka mu
dovolila styk v širšom rozsahu, zmenami, ktoré nastali jednak plynutím času a jednak aj možnosťou

trávenia času s maloletým synom počas jedného dňa veľkonočných sviatkov bez prítomnosti matky.
Poukázal na priemerný percentuálny výpočet rozsahu prítomnosti matky k rozsahu jeho prítomnosti,
ktorý pomer je 96,85 % pre matku ku 2,56% pre neho. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa zamietnutím
návrhu postupoval príliš formalisticky a pociťuje krivdu spočívajúcu v odopretí poskytnutia právnej
ochrany záujmom dieťaťa, ale aj základných práv rodiča podľa čl. 41 Ústavy a prístupu k spravodlivosti.
Je toho názoru, že úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v prípade konfliktu

medzi rodičmi si vyžaduje vždy rýchly a dočasný zásah, hoci sa v konaní o veci samej vykonáva ešte
dokazovanie. Z doterajšieho priebehu konania hlavne zo skutočností, ktoré počas tohto konania vyšli
najavo, vyplýva, že v predmetnom prípade ide o konflikt chronický. Poukázal aj na to, že matka sa
snaží realizovať styk takým spôsobom, ktorý mu nevyhovuje. V tejto súvislosti zdôraznil, že 26.2.2014
matka nahlásila únos dieťaťa len preto, že chcel vziať maloletého A. na styk mimo materského centra

a nedokázala akceptovať vysvetlenie, že počas styku sa môže aj on rozhodnúť akým spôsobom bude s
dieťaťom tráviť čas. Stretávanie s maloletým A. má nekomfortný nádych, je neustále v strese a priestory
detského centra, kde sa realizuje styk, sú veľké pre väčší počet detí cca 80 a je tam hlučno, musí dávať
zvýšenýpozoraprivstupedohernesamusívyzúvať.Uviedol,ževýchovaastarostlivosťsynamámnoho
zložiek, ktoré sa v prostredí, kde nie je pokoj, nemôžu v plnej miere prejaviť a rozvinúť pri vrieskajúcich

a naháňajúcich sa detí. Nemôže spoznať túžby syna, zistiť, čo má rád, čo rád robí, aký talent sa v ňom
prejavuje, či pozná detské pesničky a riekanky, nemôže ho učiť a hrať sa s ním osamote bez dohľadu
cudzích osôb, pričom dieťaťu sa vplyvom prostredia rozkmitá pozornosť a sústredenie, a už ani nevie, s
kým je. Podľa neho je matka málo gramotná čo do rodičovských práv, nerešpektuje ani normy a zásady
Zákona o rodine a prirodzené spoločnosťou uznávajúce morálne normy, len súdne rozhodnutie, ktoré

sa aj tak pokúša dostupnými prostriedkami zmariť uvádzaním nedôvodných znevažujúcich obvinení
znižujúcich jeho rolu ako otca v spoločnosti. Žiadal, aby bola matke určená pravidelná povinnosť
informovať ho o maloletom synovi, pretože inak na jeho otázky týkajúce sa dieťaťa, odmieta odpovedať.
Dúfa, že pod hrozbou sankcií v prípade výkonu rozhodnutia, matka začne riadne plniť súdom stanovené
povinnosti. Zdôraznil, že nie je hrozbou pre maloleté dieťa, aby sa stýkalo s ním bez prítomnosti matky.

Prítomnosť matky je pre rovnocenný výkon rodičovských práv a povinností pre neho obmedzením,
ktoré už nemá oporu v doposiaľ zistenom skutkom stave veci. Maloletý A. ho rozpoznáva, aj svojich
starých rodičov z otcovej strany ako aj jeho sestru. Vzťah jeho rodiny k maloletému A., rovnako, ako
jeho vzťah k synovi, je vrúcny, dobrý a prirodzene sa rozvíjajúci. Tiež uviedol, že dôvodom podania
predbežného opatrenia je predovšetkým hrozba nedostatočného upevnenia citových väzieb medzi ním

a synom, čo môže najzreteľnejšie usudzovať z toho, že sa s dieťaťom síce stretáva, ale v dôsledku
veľmi obmedzeného kontaktu - na matkou určenom mieste a vždy za jej prítomnosti, nemôže dôjsť k
vytvoreniuaukotveniupevnýchcitovýchväzieb.Jenepochybnezrejmé,žejevzáujmemaloletéhodieťa,
aby si vytváralo a upevňovalo vzťah aj s druhým rodičom a pri formovaní osobnosti dieťaťa vo všetkých
jeho duševných zložkách je významné, či dieťa má stabilné a pevne ukotvené väzby na rodičov, ak

už nemožno hovoriť o úplnej rodine. Predispozícia výchovy v podobe nedostatku rodičovskej lásky je
v prejednávanom prípade stavom hrozby, ktorú môže súd zvrátiť svojim rozhodnutím. Odhliadnúc od
budúcich a vyšších cieľov výchovy sú dané aj prozaické časové dôvody a to blížiace sa letné prázdniny
a s tým spojené dovolenky. Z tohto dôvodu nemôže súd postupovať k jeho žiadosti podanej v mene
maloletého dieťaťa formalisticky a uspokojiť sa s určitým minimom, ktorý slúži len na zabezpečenie

kontaktu s dieťaťom. Obáva sa, že čím dlhšie bude prebiehať súdne konanie o veci samej bez možnosti
akéhokoľvek rozšírenia styku, ktorý súd prvého stupňa zamietnutím návrhu poprel, je pravdepodobné
citové odcudzenie sa syna od neho. Svojím návrhom na rozšírenie styku prejavuje snahu zamedziť
odcudzovaniu, pretože si je vedomý, že dieťa v tomto veku, v akom je maloletý A., sa formuje a vyvíja po
každej stránke. Vyjadril názor, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je odôvodňované neúplne

a jednostranne poskytujúce ochranu matke bez rešpektovania najlepšieho záujmu dieťaťa a akceptácie
dobrého a spravodlivého usporiadania vzťahov.Matka dieťaťa a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdil, ako je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa z 23.5.2014 č.k.
45P 76/2014-7 aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k presvedčeniu, že súd

prvého stupňa rozhodol správne a zákonne, keď zamietol návrh otca na nariadenie predbežného
opatrenia na zmenu (rozšírenie) úpravy styku s maloletým A. doposiaľ upraveného uznesením
Okresného súdu Košice II z 2.12.2013 č.k. 45P 114/2013-154 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach z 27.1.2014 č.k. 8CoP 10/2014-187, ktorým bol upravený styk otca s maloletým
A. každú párnu kalendárnu sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a každú nepárnu kalendárnu stredu

od 14.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky dieťaťa, teda v nevyhnutnej miere, čo zodpovedá
účelu predbežného opatrenia, ktorým je len dočasná a nevyhnutná úprava pomerov účastníkov pre
naliehavosť danú záujmom maloletého dieťaťa na udržanie prirodzenej väzby k otcovi, ktorý ho nemá v
osobnej starostlivosti. Z písomných podaní obidvoch rodičov je zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú značne
problematické, ich podania obsahujú úplne protichodné tvrdenia, odlišné hodnotenia tých istých situácií

a dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce
rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia. Spoľahlivé zistenie skutočností relevantných pre
rozhodnutie o úprave styku, predovšetkým, či styk rodiča s dieťaťom ohrozuje fyzické alebo psychické
zdravie dieťaťa, alebo ide len o predstieraný stav vyvolávaný spravidla rodičom, ktorý má dieťa v osobnej
starostlivosti a tiež okolností súvisiacich s výchovným pôsobením rodičov a jeho dopadom na vývoj

osobnosti dieťaťa, vyžaduje spravidla spoluprácu súdu s odborníkmi z iných vedných odborov, preto súd
pred rozhodnutím vo veci samej zabezpečí lekárske správy o zdravotnom stave dieťaťa alebo nariadi
znalecké dokazovanie z odboru pedopsychológie. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci
v tomto štádiu konania nebola osvedčená potreba predbežnej úpravy styku, resp. rozšírenia styku v
súlade s návrhom otca, pretože sa styk otca s maloletým A. realizuje podľa rozhodnutia Okresného

súdu Košice II z 2.12.2013 č.k. 45P 114/2013-154 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
z 27.1.2014 č.k. 8CoP 10/2014-187 a doposiaľ vykonaným dokazovaním nebola potvrdená obava otca,
že tento rozsah styku nie je dostatočný na prehlbovanie vzájomnej citovej väzby medzi ním a dieťaťom
resp., žeby ohrozoval zdravý psychický vývoj dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom predbežného
opatrenia je úprava styku dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti resp., ktorý sa o dieťa osobne nestará, len v nevyhnutnej miere, pričom v danom prípade
je styk otca s maloletým A. rozhodnutím súdu v tomto rozsahu realizovaný. Skutočnosť, že rozsah
a frekvencia styku nie je podľa predstáv otca, nemôže byť dôvodom pre rozšírenie už nariadeného
predbežného opatrenia. Predbežným opatrením súd upraví len tie pomery dieťaťa, kde hrozí, že bez
okamžitého zásahu súdu by bol ohrozený život, zdravie alebo iný dôležitý záujem maloletého dieťaťa.

Odvolací súd nespochybňuje právo otca na pravidelný styk so svojim dieťaťom, ani právo dieťaťa na
zachovanie vzťahu k biologickej rodine, v tomto prípade k otcovi, ale v tomto štádiu konania, keď nie
sú k dispozícií výsledky dokazovania, konkrétne znalecký posudok z odboru detskej psychológie, z
ktorého by mohol súd získať najobjektívnejšie poznatky, dovoľuje záver, že otec nepreukázal dôvody
pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia (rozšírenie styku), nota bene, ak je

styk otca s maloletým A. už upravený súdom v rozsahu zodpovedajúcom účelu predbežného opatrenia.
Odvolací súd tiež poznamenáva, že je na rodičoch, aby svojim správaním, najmä vzájomnou úctou
a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pri realizácii styku a snažili sa ujednotniť výchovný
postup rešpektujúc pokyny matky v bežnej starostlivosti o dieťa súvisiacich s oblečením, stravovaním
a hygienickými návykmi, pretože práve matka, ktorá sa osobne stará o maloletá dieťa, je najbližšie k

dieťaťu a najlepšie pozná jeho duševné a fyzické dispozície, ale na strane matky je potrebné zdôrazniť
zo zákona vyplývajúcu povinnosť informovať otca o veciach týkajúcich sa dieťaťa. Eventuálna eskalácia
napätia medzi rodičmi by mohla ohroziť zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého, najmä z dôvodu
prežitých stresových situácií vyvolaných zjavne konfrontáciou rodičov, čo rozhodne nie je v súlade so
záväzkami, ktoré pre všetky štátne orgány vyplývajú z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Práve preto,

že ide iba o dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôslednesa zaoberať odvolacími námietkami otca a skutočnosťami tvrdenými otcom v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, pretože tieto sa prakticky týkajú veci samej a majú význam pre konečné
rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať konajúci súd vrámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre

rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. vedeného na Okresnom
súde Košice II pod sp. zn. 45P 114/2013. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak by v priebehu konania
vznikli okolnosti odôvodňujúce predbežnú úpravu pomerov účastníkov konania, konajúci súd je povinný
nariadiť predbežné opatrenie z úradnej povinnosti aj bez návrhu účastníkov. K ostatným odvolacím
námietkam otca odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové

náležitosti predbežného opatrenia, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť je logickým a právnym
vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, preto neodôvodňuje záver, že otcovi ako
účastníkovi konania bola odňatá možnosť riadne sa brániť v súdnom konaní, ktoré bolo vedené v
súlade s procesnými pravidlami vzťahujúcimi sa na konanie o nariadení predbežného opatrenia. Z týchto
dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods.
1 O.s.p..

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.