Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. marec 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112227360
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112227360.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnej: J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o vymoženie sumy 170,00 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 7Er/1013/2012-12
zo dňa 05.06.2013, takto

r o z h o d o l :

OdvolacísúduznesenieOkresnéhosúduNitrač.k.7Er/1013/2012-12zodňa05.06.2013potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 13.07.2012.

Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, § 2 písm. a), b)
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej

rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 2, § 4 ods. 3, 6
zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka,
§ 45 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 48 ods. 1 zákona č.
191/1950 Zb., § 1 ods. 1 nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z..

V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,
so sídlom v Bratislave, vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, dňa 17.06.2011 pod sp. zn.

SR 04731/11. V exekučnom titule bola povinnej uložená povinnosť na zaplatenie sumy 230,00 eur
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z uvedenej sumy od 27.01.2011 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 230,00 eur od 12.04.2011 do zaplatenia a nahradiť
trovy rozhodcovského konania vo výške 130,27 eura. Za preukázané považoval, že právny vzťah medzi
účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere, ktorú povinná riadne a včas neplnila, čím sa stal dlh
v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 27.01.2011. Zmluvné strany si svoj záväzkový

vzťah v zmysle Dohody o vyplnení zmenky zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou) s dátumom
začiatku úročenia odo dňa splatnosti úveru. Uvedenú blankozmenku vyplnil oprávnený v zmysle
dohody o vyplnení zmenky dňa 07.04.2011 a povinnej bola predložená na zaplatenie dňa 12.04.2011.
Preskúmaním predmetnej zmluvy zistil, že v čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru si v
rozhodcovskej doložke zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosti, budú riešené a) pred rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde a b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak zmluvná strana podá žalobu na príslušnom súde podľa
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V tomto smere mal súd prvého stupňa za preukázané, že
sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, v rámci ktorej oprávnený vystupuje ako dodávateľ a povinná akospotrebiteľ, a preto predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú. Ďalej poukázal na rozhodcovskú
doložku, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého

počtu. Zdôraznil, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor oprel o to, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o možnosť
ovplyvniť zmluvné podmienky, ale aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich

obsah. Súčasťou úverovej zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, kde obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, dlžník mohol len zmluvu prijať ako celok
alebo odmietnuť. Ťažko možno predpokladať, že si dlžník - spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov,
ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie, konkrétne na ktorý súd - rozhodcovský alebo
prvostupňový -veriteľ podá žalobu v prípade neplatenia záväzku. Dojednanie rozhodcovskej doložky a
následnékonaniepredrozhodcovskýmsúdomviedlivosvojichdôsledkochktomu,žespotrebiteľovibola

odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/
EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore s
príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami
smernice 93/13/EHS. Zároveň rozhodcovský súd v predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal

neprijateľné zmluvné podmienky, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to
zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne (0,25 % denne x 365 dní v roku =
91,25 % úrok). Na základe týchto skutočností, súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom dôvodil tým, že právne

posúdenie súdom je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá,
alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/70/2003). Mal za to, že exekučný súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a
v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem

ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. na zistený skutkový stav aplikoval aj ust. § 45 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní
síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský
rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za to, že citované ustanovenie

súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd preskúmava a posudzuje exekučný titul z formálnej stránky
a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje len na dodržiavanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) tak
ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť

a rozpor s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci exekučného konania súd nemôže
zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku)
a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných
dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Svoje záver oprel aj o nález
Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona

o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania, o žalobách, o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Záverom dodal, že súd neposudzoval danosť existencie podmienok
spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy a nezaoberal sa splnením
podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu. Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 11.07.2012, kedy
bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská, a.s., pod sp. zn. SR 04731/11 zo dňa 17.06.2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 18.07.2011 a vykonateľnosť dňa 21.07.2011. Následne súd prvého stupňa
obsadený vyššou súdnou úradníčkou vydal napadnuté uznesenie.

Rozhodcovským rozsudkom pod sp. zn. SR 04731/11, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., dňa 17.06.2011 bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť

sumu vo výške 230,00 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 230,00 eur od
27.01.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 230,00 eur od 12.04.2011 do
zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 130,27 eura do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ust. §
219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti má za potrebné predovšetkým poukázať na to, že právna
úprava spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku obsiahnutá v ust. § 52 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je

skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je
to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Charakteristickým znakom
týchto zmlúv je to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný

právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

V tomto smere je potrebné poukázať aj na ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní v
spojení s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení, v prípade, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade

so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil, musí exekúciu
zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia podľa ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko by bolo nelogické vydať poverenie a následne exekúciu

zastaviť.

Súd prvého stupňa preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v súlade s ustanoveniami,
ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva o úvere môže obsahovať viaceré

neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez ohľaduna jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola

individuálnedojednaná.Takátorozhodcovskádoložkajepretopodľa§53ods.5Občianskehozákonníka
neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená aj tým,
že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ - povinný si ju nemohol osobitne vyjednať
a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.

Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok za
prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom

zaobstará ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy, pričom výkon práv
oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, považuje
odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Preto odvolací
súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona

o rozhodcovskom konaní, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného
titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť
vydaný. S poukazom na charakter predmetnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani
právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto taktiež správne zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

Odvolací súd sa tak nestotožňuje ani s jedným z odvolateľových tvrdení, a preto napadnuté rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.