Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Borovská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/142/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407202104
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8407202104.24
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne M. C. D., spol.
s r. o., so sídlom Nitra, Piaristická 25, IČO: 36 543 322, zastúpenej Advokátska kancelária GOGA a
spol., s. r. o., so sídlom Košice, Žriedlová 3, IČO: 36 863 947, proti žalovanej v 1. rade X., žalovanej v 2.
rade C. a žalovanému v 3. rade K., zastúpeným JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom Poprad,
Štefánikova 8, o zaplatenie 33 193,92 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Konanie ohľadne 21 677,02 eur spolu s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 8. 5. 2007 do zaplatenia
zastavuje.
II. Schvaľuje zmier účastníkov v tomto znení:
Žalovaní v 1. až 3 rade sa zaväzujú zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 12 200 eur v mesačných
splátkach vo výške prvých 11 splátok 1 000 eur a 12. splátka vo výške 1 200 eur, splatných vždy do
5. dňa v mesiaci počnúc 1. aprílom 2014 tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.
III. Vracia žalobkyni súdny poplatok vo výške 1 300,67 eur a na jeho vrátenie upravuje Daňový úrad
Bratislava I.
IV. Uznesenie Okresného súdu Kežmarok z 14. 3. 2012 č. k. 4C 142/2007 - 243 mení tak, že povinnosť
žalobkyne zaplatiť súdny poplatok za odvolanie zrušuje v rozsahu prevyšujúcom sumu 995,82 eur.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd 16. 5. 2007 v jej konečnej úprave tak, ako bola vykonaná
uznesením z 25. 1. 2013 č. k. 4C 142/2007- 258, domáhala na žalovaných v 1. - 3. rade zaplatenia 33
193,92 eur spolu s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 8. 5. 2007 a náhrady trov konania.
Žalobu dôvodila tvrdeniami, že ako postupník na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 20. 9.
2006 prevzala od postupcu M-C-H, spol. s r. o., so sídlom Jelšava, Mníšanská 634, IČO: 31 697 101,
pohľadávku vo výške 1 000 000 Sk voči pôvodnému žalovanému S., miesto podnikania N.. Ide o
pohľadávku vyplývajúcu z nájomnej zmluvy z 31. 8. 1995 uzavretej medzi spoločnosťou M-C-H, spol. s
r. o. a pôvodným žalovaným. Podľa článku VII. nájomnej zmluvy označeného ako „Zmluvná pokuta“ si
účastníci zmluvy dohodli zmluvnú pokutu vo výške 1 000 000 Sk, ktorú je povinný zaplatiť nájomca vždy,
atovprípade,akdôjdekukončeniunájomnéhovzťahuzdôvodujehosubjektívnehozavinenia.Nájomný
vzťah bol ukončený výpoveďou z dôvodu, že žalovaný opakovane neplnil povinnosti vyplývajúce z
nájomnej zmluvy. K ukončeniu nájomného vzťahu došlo 18. 2. 2005, kedy došlo zo strany nájomcu k
uvoľneniu priestorov.Okresný súd Kežmarok o žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 4C 142/2007 - 212 z 15. 12. 2011 tak,
že žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Prvostupňový súd žalobu zamietol
na základe právneho záveru o absolútnej neplatnosti písomnej dohody o zmluvnej pokute ako súčasti
nájomnej zmluvy z 31. 8. 1995 z dôvodu jej rozporu so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), ako aj
z dôvodu neurčitosti jej obsahu (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd Prešov uznesením 31. 10. 2012 č. k. 12Co/34/2012 rozsudok
prvostupňového súdu z 15. 12. 2011 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia odvolací súd vyslovil právny názor, že v danej veci došlo k platnému dojednaniu zmluvnej
pokuty. Skonštatoval, že porušenie povinnosti, za ktorú je možné žiadať zmluvnú pokutu, účastníci
vymedzili v dohode dostatočne určito. Je však otázne, či dojednaná zmluvná pokutu vo výške 1 000 000
Sk „... zodpovedá hodnote zabezpečeného záväzku, v danom prípade neplateniu nájomného žalovaným
za 2 mesiace (september, október 2004)“. Ak zmluvný vzťah bol ukončený vyprataním nebytových
priestorov 18. 2. 2005 a nájomný pomer sa mal ukončiť pri riadnom plnení zmluvného vzťahu 31. 8.
2005, prenajímateľovi ušlo nájomné zhruba za 6,5 mesiaca. Je to asi 16.900 DM. Ak bol kurz nemeckej
marky v roku 2005 v priemere 20,530 Sk za 1 marku, nájomné pri riadnom ukončení nájmu k 31. 8. 2005
predstavovalo by čiastku 346 957 Sk. Platenie zmluvnej pokuty 1 000 000 Sk k výške nájomného, o ktoré
prišiel prenajímateľ vo výške 346 957 Sk , by predstavovalo určitý výrazný nepomer medzi hodnotou
zabezpečovaného záväzku nájomného a dohodnutou zmluvnou pokutou. Preto je otázne, či dojednanie
tak vysokej zmluvnej pokuty je možné chrániť z hľadiska dobrých mravov podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, že neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu , alebo ho
obchádza,alebosapriečidobrýmmravom.Vnadväznostinaúmrtiepôvodnéhožalovanéhooznačeného
žalobkyňou ako fyzická osoba - podnikateľ odvolací súd zdôraznil, že prevzatie živnosti je potrebné
odlišovať od zodpovednosti dedičov. Poukázal na § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom s tým, že pri posúdení
nárokov voči dedičom pôvodného žalovaného je možné riešiť zodpovednosť a platenie zmluvnej pokuty
podľa pomerov na majetku, ktorý dedičia dedia.
V priebehu ďalšieho konania žalobkyňa pred začatím pojednávania nariadeného na 21. marca 2014
zobrala žalobu ohľadne istiny vo výške 21 677,02 eur spolu s jej príslušenstvom 9 % úrokmi z omeškania
od 8. 5. 2007 do zaplatenia späť. Požiadala o zastavenie konania v tejto časti. Vo zvyšnej účastníci
uzavreli zmier tak, ako je obsahom výroku II. tohto uznesenia, vrátane dojednania o náhrade trov tohto
konania.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.
Podľa § 99 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť
konanie súdnym zmierom.
Podľa § 99 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak
je v rozpore s právnymi predpismi.
V danej veci žalobkyňa zobrala žalobu sčasti, a to ohľadne 21 677,02 eur s prísl. späť. Žalovaní v 1. - 3.
rade nemali voči späťvzatiu žaloby v tejto časti námietky. Preto súd konanie sčasti zastavil tak, ako je to
uvedenévovýrokuI.uznesenia.Predmetomkonanianaďalejostalaistinavovýške11516,90eur sprísl.
V tejto časti účastníci uzavreli zmier tak, ako je obsahom výroku II. tohto uznesenia.
Predmetom konania v danej veci je úprava práva a povinnosti vyplývajúcich z dvojstranného
záväzkového vzťahu žalobkyne a právneho predchodcu žalovaných založeného dohodou o zmluvnej
pokute. Takáto povaha veci nevylučuje, aby si účastníci medzi sebou upravili právne vzťahy
dispozitívnymi úkonmi, vrátane uzavretia zmieru.Súd zmier preskúmal z hľadiska jeho súladu s nasledovnými kogentnými predpismi upravujúcimi
predmetné právne vzťahy účastníkov:
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.
Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z
nich rovnakým dielom.
Zmierom uzavretým v danej veci zákonní dedičia pôvodného žalovaného prevzali na seba povinnosť
zaplatiť žalobkyni titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej poručiteľom v nájomnej
zmluve z 31. 8. 1995 sumu 12 200 eur v splátkach za súčasného dojednania, že účastníci nemajú právo
na náhradu trov tohto konania. Súd zastáva názor, že takýto zmier nie je v rozpore s citovanou právnou
úpravou. Preto súd zmier schválil.
Podľa § 11 ods. 7 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po
začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov.
Podľa § 11 ods. 6 Zákona o súdnych poplatkoch ak sa má vrátiť poplatok, súd zašle odpis právoplatného
rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý
poplatok vráti.
V danej veci účastníci uzavreli zmier po začatí pojednávania. Preto súd súčasne so schválením zmieru
rozhodol aj o vrátení 50 % súdneho poplatku zaplateného žalobkyňou za podanú žalobu a na vrátenie
poplatku upravil príslušný daňový úrad. Súd tiež zrušil uznesenie o uložení povinnosti žalobkyni za
odvolanie proti rozsudku z 15. 12. 2011 v rozsahu zodpovedajúcom poplatku, ktorý je súd povinný vrátiť
žalobkyni v dôsledku uzavretia zmieru.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 99 ods. 3 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku má zmier účinky právoplatného rozsudku.
Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva
neplatný. Návrh možno podať do 3 rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Proti výroku I., III. a IV. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.