Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoE/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212219587
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212219587.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného K. I. O., O..U..L.., S., M. X, IČO: XX XXX XXX, proti
povinnému U. M., I., D. XXXX/XX, o vykonanie exekúcie pre 3.034,15 € s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu 48Er/2114/2012-19 zo 7.8.2012 Okresného súdu Košice II v spojení s opravným
uznesením 48Er/2114/12-43 z 10.12.2012 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, povinnému a exekútorovi sa ich náhrada
nepriznáva .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal nariadenia exekúcie na
vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného vo výške 3.034,15 € s prísl., na základe exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v
Bratislave, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodno-právnych alebo občianskoprávnych
vzťahov sp. zn. II/2011-3403 zo 17.2.2012.

Citujúc znenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 EP, § 40 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, § 52 ods1, 2 a 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čl. 2 písm.
a/, písm. b/, čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 uviedol, že podkladom
pre vydanie tohto exekučného titulu bola Zmluva o splátkovom úvere č. 0476542403 z 20.9.2005 (ďalej
len „zmluva o úvere“), uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, na základe

ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1.659,70 €, ktorý sa zaviazal splatiť v pravidelných
mesačných splátkach po 43,48 €. Úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa
zák. č. 258/2001 Z.z. a § 52 a nasl Občianskeho zákonníka, keďže oprávnený konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti a zaviazal sa poskytnúť povinnému úver v dohodnutej výške, ktorý nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Po preskúmaní bodu 18 Všeobecných obchodných podmienok, v ktorom je upravená rozhodcovská
doložka ( jej znenie citoval) uzavrel, že takýto dojednaný spôsob riešenia sporov považoval za
neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy,ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému

konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Uzavrel, že doložka
nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu, preto takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a je

v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietal, že súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu, že dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, má za to, že v prejednávanej veci prekročil rámec

svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu EP. Citujúc znenie § 35,§ 45 ods.1,2 zák. o rozhodcovskom
konaní a § 159 O. s. p. zdôraznil, z uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou
pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný,
teda je spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie a, že z uvedenej zákonnej úpravy (§ 45

ods.1 zák. o rozhodcovskom konaní) vyplýva, že ak sú splnené podmienky podľa tohto ust. exekučný
súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Zdôraznil, že účelom
exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané
v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný
konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej

inštancie, že ak by meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je
v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu,
ktoré je titulom, čiže ako súd tretej inštancie, že takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že
platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc
konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej a teda napr.

nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť
jeho výrok, že práve absencia takejto právomoci súdu v kombinácii s príp. rozhodnutím o zastavení
konania predstavuje bezprostredný zásah do jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu, že vznikla
by situácia kedy oprávnený, ako aj povinný by boli viazaní právoplatným rozhodnutím, bez možnosti
vec znovu prejednať, bez jeho možnosti priznané právo nútene vymôcť, že takýto stav by bol zjavne v

rozpore s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) i Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej ÚS), ktoré konštantne judikujú, že ústava, resp. dohovor chránia „nie teoretické a
iluzórne práva, ale práva konkrétne a účinné“ (I.ÚS5/02 ÚS SR), resp. práva, ktoré sú „praktické a
efektívne“, t.j. práva, ktorých sa dá reálne domáhať, nie práva, ktoré majú v praxi iba iluzórnu povahu
a iluzórne účinky (mutatis mutandis, rozsudok ESĽP vo veci Hutten - Czapska proti Poľsku,§ 168).

Pokiaľ ide o dôvody podľa § 45 ods.1 písm. c) zák. o rozhodcovskom konaní uviedol, že tieto sa
týkajú zastavenia exekučného konania, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť
uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým
mravom, že pri výklade významu tohto ust. treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení
exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum titulu, a preto skúma len

vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné, že cieľom tohto prieskumu je zistiť či povaha
samotného plnenia je v súlade s právom, že samotné ust. chráni povinného pred mocenským prinútením
k určitému plneniu, ktoré je právom zakázané, že dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle
uvedeného ust. by bolo, ak by rozhodcovský súd ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s
právnym poriadkom (napr. účastníkovi by sa ukladala povinnosť spáchať tr. čin alebo by ho zaväzovalo

na iné výslovne právnym predpisom zakázané konanie), že existencia, resp. neexistencia takéhoto
dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského
rozsudku a, že uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie 33Cdo/2657/2007 z 30.10.2009 Najvyššieho súdu
Českej republiky, týkajúce sa výkladu rovnakej normatívnej konštrukcii českého práva (časť jeho
odôvodnenia citoval). Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08 (voľne reprodukoval obsah

jeho bodov 37 a 47) a uviedol, že Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa
ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym
právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí (pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravnýprostriedok), že rovnaký argument musí de facto potom platiť, ak by sa posudzovala garancia práv
garantovaných spotrebiteľovi v rámci exekučného konania na základe právoplatného rozsudku, že
ak je odvolanie voči súdnemu rozhodnutiu porovnateľné so žalobou voči rozhodcovskému rozsudku,

potom musí byť v oboch prípadoch zabezpečená rovnocenná ochrana práv spotrebiteľa garantovaná
smernicou aj v exekučnom konaní, z toho vyplýva, že ak by sa § 45 ods.1 písm. c) v spojitosti s §
45 ods.2 zák. o rozhodcovskom konaní vykladal tak, že ukladá exekučnému súdu ex offo skúmať, či
rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky bez toho, aby bol tento rozsudok napadnutý
žalobou, musí byť podľa zásady rovnocennosti uložená rovnaká povinnosť exekučnému súdu aj v

rámci prvostupňového právoplatného rozsudku, či platobného rozkazu. Komunitárne právo neukladá
vnútroštátnemu exekučnému súdu právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku,
okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti a dal do pozornosti, že v období do
31.12.2007 sa vzťahovali § 52-54 O. z. len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v
8. časti O. z., ako aj na zmluvu podľa § 55 O. z. a zmluva o úvere bola upravená len v Obch. zák. a v
zák.č.258/01 Z. z., v dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená

v prechodnom § 879f ods.3 O. z., že novelizovaným § 52 ods.1 O. z. sa nespravujú nároky vzniknuté
pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (§ 879 O.
z.), tzn. že pokiaľ pred 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie je
možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52-54 O. z. že
právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa podľa § 261 ods.1 písm. b) Obch. zák.

spravujú Obch. zák. bez ohľadu na povahu účastníkov, že ak je účastníkom spotrebiteľ, je potrebné
aplikovať ust. zák. o spotrebiteľských úveroch (lex specialis), práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto
zák., tak Obch. zák. a podľa § 1 ods.2 Obch. zák. O. z., že právna dovolenosť, či rozpor s dobrými
mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy, že má v
zmysle čl.46 ods.1 Ústavy SR a čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby

vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zák.
Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného
práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je mu znemožňované efektívne
uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného titulu
a že takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Záverom dal do pozornosti dôvodovú

správu k § 53 ods.4 písm. r) O. z., z ktorej vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je správny, lebo cieľom
tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom sa rozhodnúť, kde uplatnia svoje nároky, že ak by niektoré z
ust. doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná
úprava považuje takéto ust. za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej doložky,
že spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej doložky v

rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle
dojednanej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá
by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ust. považovaná za neprijateľnú a preto uvedené ust.
v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej doložky. Záverom poukázal na to, že on, resp. jeho
právny predchodca, predložením rozhodcovskej zmluvy plnil len svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z §

93b zák.č.483/01 Z. z o bankách, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pričom sa jedná o špeciálny
predpis. Zastával názor, že ho nemožno sankcionovať za to, že postupoval tak, ako mu to ukladal v tom
čase účinný zák. Tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3MCdo11/2010
z 26.9.2011 (priložil ho v prílohe), z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy,
treba uviesť, že preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné,

len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods.1 písm. c) zák.č.244/02 Z. z. (jeho znenie citoval), že z
uvedeného zákonného ust. vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či
samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, že nie každá skutočnosť hodnotená
ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi, rozhodujúcim bude len, či
plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom a len takýto zákonný dôvod

umožňuje zastaviť exekučné konanie, navrhol preto uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a
uplatnil trovy právneho zast. v odvolacom konaní 81,86 €.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal

odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2
O. s. p. , lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací
súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani
skutočnosti uvedené v odvolaní.Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia je potrebné dodať, že materiálna stránka
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zák. ustanovených

dôvodov,znejexistujúvýnimkyatakoutovýnimkouje§45zák.orozhodcovskomkonaní,ktoréobsahuje
osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu, ktorá mu umožňuje zastaviť
exekučnékonanieonárokupriznanéhorozhodcovskýmrozsudkom,aktenmániektorúzváduvedených
v cit. ust.. Exekučný súd je oprávnený a povinný posúdiť, či rozhodcovský rozsudok účastníka
rozhodcovského konania nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené

alebo odporuje dobrým mravom.

V prejednávanej veci nemožno opomenúť skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným,
ktorý vznikol na základe uzavretej Zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským podľa cit. zák.č.258/01
Z. z., čo nenamietal ani oprávnený.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je, ako to vyplýva už zo samotného jej označenia, zmluvou
spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem ust. zák. o spotrebiteľských úveroch aj príslušnými ust. O. z., aj keď
ten v čase jej uzavretia za spotrebiteľské zmluvy považoval len kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zák. a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Povahu predmetnej zmluvy nemožno
posudzovať len podľa predpisov slovenského právneho poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie,
nakoľko v čase jej uzatvorenia Slovenská republika už bola jej členským štátom. Z tohto členstva jej,
o. i. vzniká povinnosť rešpektovať všetky právne akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení
Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii, a to aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu

Slovenskej republiky do Európskej únie. Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej únie
č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica). Pri
jej výklade Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že je v rozpore s jej cieľmi, ak
vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa (napr. v rozsudku vo veci C-473/00
Cofidis). Zároveň podľa smernice súd členského štátu, ako vnútroštátny súd, ex offo musí posúdiť, či

zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak alebo zmluvné
strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napr. O. z. Je nepochybné, že právny vzťah
medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ust.
chrániace práva spotrebiteľa, teda smernicu a § 52 a n. O. z., aj keď to z týchto ust. priamo nevyplýva.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť vnútroštátneho súdu
aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany
extenzívnym spôsobom, napr. aj v rozsudku zo 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať doložku, na základe ktorej bol vydaný titul a

uviedol, že smernica sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy a ak je to tak, vnútroštátny súd má právomoc vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať doložku vyplýva aj z § 44 EP, pričom v rámci tohto prieskumu

predovšetkým zisťuje, či titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je
prekludované.

Pri skúmaní, či titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť

uzavretej doložky, ak titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto doložky, čo
vyplýva aj z cit. rozsudku Súdneho dvora vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL.Súdna prax sa zjednotila v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd, o. i. zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul)
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či

z hľadísk upravených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné, tak
po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný posúdiť otázku, či
rozhodcovské konanie sa uskutočnilo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie NS SR l
3Cdo122/2011 z 9.2.2012 ).

K námietke oprávneného ohľadne právnej úpravy, účinnej až po uzavretí Zmluvy o úvere 20.9.2005,
je potrebné uviesť, že O. z., účinný do 31.12.2007 len demonštratívne vymenoval niektoré neprijateľné
podmienky a povahu neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a, že O. z. s takýmito
neprijateľnými podmienkami, spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa v § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti a so zreteľom na to, že cit. ust.
nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a O. z.), išlo o neplatnosť absolútnu,
pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zák., na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho

konania nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že oprávnený
nemá právo na náhradu trov konania a povinnému ani súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.