Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/239/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212207068
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212207068.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK s.r.o., IČO: 44 703 015,
so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava, zastúpený: Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska
kancelária, so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti povinnej: M. K., nar. XX.
XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, K., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.599,31 eura s
príslušenstvom, trov konania v sume 77,52 eura, trov právneho zastúpenia v sume 189,07 eura a trov

exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 21. januára 2013
č. k. 10Er/531/2012-26, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 21. 01. 2013 č. k. 10Er/531/2012-26 zamietol

žiadosť súdneho exekútora JUDr. Denisy Uhríkovej, Exekútorský úrad Bratislava, Tomášikova č. 5/A,
zo dňa 02. 04. 2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 10Er/531/2012,
EX 1466/12. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 39 § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 12. 03. 2012 domáhal u súdneho exekútora JUDr.

Denisy Uhríkovej vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej vo výške 1.599,31
eura s príslušenstvom, trov konania, trov právneho zastúpenia a trov exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie
vedený pod sp. zn. II/2011-6907 zo dňa 23. 01. 2012, vydaný rozhodcom JUDr. Jozefom Humenským,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 02. 2012 a vykonateľnosť dňa 03. 03. 2012. Dňa 13. 04. 2012
doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s prílohami.

Súd vo svojom odôvodnení poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo 146/2011 zo
dňa 13. 10. 2011 a č. k. 6Cdo/146/2011 zo dňa 18. 01. 2012. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí
exekučný súd skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy,
ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Musí
mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak

je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Súd preskúmal Zmluvu o vydaní
a používaní platobnej karty zo dňa 04. 01. 2006, ako aj predložené všeobecné obchodné podmienky
Slovenskej sporiteľne, a. s., ktorá v Záverečnej časti v bode 18. a v bode 18. 1 obsahuje rozhodcovskú
doložku. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie platobnej karty povinnej k bežnému účtu, prostredníctvom
ktorej mohla povinná čerpať úver vo výške 663,88 eura (20.000,- Sk). Aj keď sa v tomto konkrétnom

prípade nejedná o spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ide o spotrebiteľský
vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka(tzv. Spotrebiteľské zmluvy). Súd mal za preukázané, že v danom prípade nie je možné formuláciu
rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku. Takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu
a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Zmluvu mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného

vzťahu, a takto formulovaná spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto je podľa občianskeho zákonníka neplatná. Podpis na zmluve o vydaní a používaní
bankovej platobnej karty nemožno považovať zároveň za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na
jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného
vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti
pričinenia vzdala vopred svojich práv čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd mal za preukázané, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy
alebo doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto
vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť
podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom
konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán,

ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho,
že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo bolo dôvodom na zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné zastavenie exekučného
konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
rozhodnutie zmenil tak, že rozhodne o udelení poverenia pre súdneho exekútora JUDr. Denisu Uhríkovú,
alebo aby zrušil rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia napadnutého
uznesenia žiada odvolací súd, aby v rozhodnutí pripustil dovolacie otázky. Uviedol, že v konaní došlo
k vadám, pretože postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, a

takto vydané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal tvrdenie súdu,
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Platným
právnym poriadkom nie je fixovaná neplatnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách.
Poukázal na rovnocennosť rozhodcovského rozsudku a rozsudku všeobecného súdu a judikatúru
Najvyššieho súdu SR upravujúcu túto problematiku (rozhodnutie zo dňa 09. 02. 2012 č. 3 Cdo 122/2011,

zo dňa 18. 01. 2012 č. 6 Cdo 143/2011 a zo dňa 13. 10. 2011 č. 3 Cdo 146/2011). Súd prvého stupňa
napadol charakter rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách a
dospel k záveru, že dojednanie je absolútne neplatné. Uviedol, že rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky a nemal právomoc vo veci rozhodnúť. Zároveň poukázal
na nesprávny preklad čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS spolu sprílohou Smernice bod 1

písm. q/, ktorý upravuje predmetnú problematiku a odvolaciemu súdu dal do pozornosti český, anglický,
nemecký a francúzsky preklad. Z prekladov jednotlivých krajín možno vyvodiť záver, že klauzula
v spotrebiteľskej zmluve nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne takým druhom
arbitráže, na ktorú by sa nevzťahovali ustanovenia právnych predpisov. Slovenské rozhodcovské
konanie je regulované ZoRK, v rámci ktorého je rozhodca priamo zo zákona povinný aplikovať platné

právo SR a ex offo je povinný aplikovať normy na ochranu spotrebiteľa, rozhodne nie je arbitrážou o
ktorej hovorí Smernica. Uviedol, že konaním pred rozhodcovským súdom sa spotrebiteľ nedostal do
nevýhodnejšieho postavenia ako v konaní pred všeobecným súdom. Rozhodcovské konanie rešpektuje
v plnej miere rovnosť účastníkov a Štatút a Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu obsahujú viaceré
zvýhodnenia pre spotrebiteľa. Okrem iného poukázal na povinnosť banky ponúknuť svojim klientom

uzatvoriťrozhodcovskúzmluvuvzmyslezákonaobankách.Nazákladevyššieuvedenéhosanestotožnil
s názorom súdu prvého stupňa, ktorý posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku už len
preto, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Citoval z publikácie JUDr. Jaroslava
Krajča, Spotrebiteľská zmluva v aplikačnej praxi SR a EÚ, Eurounion 2011, ktorá uvádza, že pod

výlučným riešením v rozhodcovskom konaní nie je možné rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi
dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami
uvedenými v zákone č. 244/2002 Z. z. Svoje tvrdenia odôvodnil aj s poukazom na judikatúru ESD, ato Eco Swiss C-126/97 bod 47 a 48, Kapferer C-234/04 bod 20, Fallimento Olimiclub C-2/08 bod 22,
Asturcom C-40/80 body 36 až 37 a Pohotovosť C-76/10. Z citácií rozsudkov ESD vyplýva, že tento
súd teoreticky pripúšťa aj preskúmanie právoplatného rozhodcovského rozsudku v štádiu exekučného

konania týkajúceho sa spotrebiteľského vzťahu z úradnej moci, avšak len ak bol rozsudok vydaný
bez účasti spotrebiteľa a z dôvodu zabezpečenia rovnocennosti. Právny poriadok SR neumožňuje
v štádiu exekučného konania skúmať, či právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu alebo rozsudok
rozhodcovského orgánu je inak vecne správny. Zákon o rozhodcovskom konaní za určitých okolností
pripúšťa kontrolu rozhodcovských rozsudkov všeobecnými súdmi prostredníctvom žaloby na zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Ak vnútroštátne súdy môžu vecne preskúmať právoplatný a vykonateľný
rozhodcovský rozsudok, právny inštitút žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku stráca zmysel.
Všeobecné súdy nie sú koncepčne postavené nad rozhodcovský súd a nie je možné súhlasiť s tým, že
rozhodcovský súd je súkromný subjekt a nemôže mať postavenie podobné štátnemu orgánu, a preto
majú nevyhnutne exekučné súdy právomoc vecne preskúmať právoplatné a vykonateľné rozhodcovské
rozsudky. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu,

je však oprávnený skúmať, či rozhodnutie vydal orgán s právomocou na jeho vydanie a či je rozhodnutie
vykonateľné z materiálnej a formálnej stránky. Exekučný súd v tejto fáze exekučného konania skúma
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súd je oprávnený skúmať len vlastnosti predložených dokumentov
a nie právny základ pre ich vydanie. Ďalej namietal tvrdenie, že takto vydaný rozhodcovský rozsudok

zaväzuje na právom nedovolené plnenie alebo plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor
s dobrými mravmi je však v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK viazaný na plnenie, a nie iba na
to, že samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Poznamenal, že pri uzatváraní
rozhodcovskej doložky bola dodržaná písomná forma, pretože bola uzatvorená odkazom hlavnej zmluvy
na Všeobecné obchodné podmienky. Na preukázanie svojich tvrdení uviedol gramatický výklad § 4

ZoRK, s ktorým sa stotožnil v plnom rozsahu a mal za to, že podpisom hlavnej zmluvy, ktorá odkazuje na
všeobecné obchodné podmienky, je platne dojednaná rozhodcovská doložka a je dodržaná jej písomná
forma. V praxi je v súlade s uvedeným ustanovením zaužívaný spôsob inkorporácie VOP do hlavnej
zmluvy. Podotkol, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona o bankách, bola banka v čase uzavretia úverovej
zmluvy povinná ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy.

Priamo zákon počíta so zriadením Rozhodcovského súdu, pričom hlavný dôvod bol, aby súd prejednával
a rozhodoval spory, ktoré vzniknú zo špecifických typov zmlúv uzatvorených medzi bankou a jej klientmi.
Obsadenie rozhodcovského súdu tvoria rozhodcovia so špecifickým zameraním na bankové a iné
zmluvy uzatváranými bankami a jej klientmi, čím sa zaručuje pri ich posúdení vysoká miera odbornosti. V
závere odvolania uviedol, že si neuplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Pre

prípad, že by Krajský súd rozhodnutie Okresného súdu Nitra potvrdil, žiada, aby v rozhodnutí pripustil
nasledovné dovolacie otázky, pretože má za to, že sa jedná o vec zásadného právneho významu.
Dovolacie otázky formuloval nasledovne:

1. „Je možné posudzovať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených do 31. 12.
2007nazákladeustanovenia§53ods.4písm.r/OZ,keďtotoustanovenienadobudloúčinnosťdňom01.

01. 2008 a v zmysle ustanovenia § 879j OZ sa na právne vzťahy, ich vznik a nároky vzťahuje doterajšia
právna úprava?“

2. „Je možné pod ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ OZ rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi
dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami
uvedenými v ZoRK?“

3. „Je dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, ak bola dojednaná v hlavnej zmluve odkazom
na všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli osobitne podpísané?“

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219

ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 12. 03. 2012 pred súdnym
exekútoromJUDr.DenisouUhríkovou,sosídlomExekútorskéhoúraduBratislavavneprospechpovinnej
ovymoženiepohľadávkyvovýške1.599,31euraspríslušenstvom.Exekučnýmtitulombolrozhodcovský

rozsudok č. k. II/2011-6907 zo dňa 23. 01. 2012, ktorý vydal rozhodcovský súd Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom v Bratislave, právoplatný dňa 29. 02. 2012 a vykonateľný dňa 03. 03. 2012.
Exekučným titulom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť sumu 1.599,31 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 621,63 eura od 27. 10. 2010 do 12. 04. 2011, úrokom z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 621,63 eura od 13. 04. 2011 až do zaplatenia, poplatok za

podanie návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku vo výške 57,60 eura a správne náklady vo výške
19,92 eura na účet žalobcu. Zároveň uložil povinnej povinnosť uhradiť trovy právneho zastúpenia vo
výške 189,07 eura do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk

uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj
povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje
rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje
predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom

prípade je úverová zmluva.

V zmysle ustanovenia § 4 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je
neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente popísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu

rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov
doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie
existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná
forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na základe
VOP bolo potrebné ustáliť, či možno považovať uvedené VOP za rozhodcovskú doložku k zmluve.

Odvolací súd má za to, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formyrozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka
písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z
pripojených VOP nie zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu

uvedených všeobecných obchodných podmienok spoločnosti obidvoma sporovými stranami, čím by
založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a VOP neboli ani len technicky spojené, avšak ani zo
samotného technického spojenia zmluvy a VOP nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle
účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VOP (Uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 19.03. 2013).

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný
súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)

je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z
aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia
subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové

a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponujeprávomocourušiťčimeniťrozhodnutie,ktoréjeexekučnýmtitulom;nemôženaprávaťchyby
a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku
rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného

poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto
rozsudok (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/225/2011 zo dňa 11. 12. 2012).

V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade iných
vykonateľnýchrozhodnutí,napr.napodkladerozsudkovrozhodcovskýchsúdov.Súdvzásadepostupom

podľa§44ods.2EPnepreskúmavavecnúsprávnosťexekučnýchtitulov,pretožebysatýmnezákonným
spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho
konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. S
prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v európskom priestore však dochádza, prostredníctvom
normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej činnosti zákonodarných orgánov jednotlivých

členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady „nepreskúmateľnosti“ vecnej správnosti niektorých
rozhodnutí - exekučných titulov, ktorá je úzko prepojená so samotnou právomocou vydať exekučný titul.
Tak tomu je aj v prípade predpisov na ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd, ale aj iný povolaný
orgán, ktorý rozhoduje právnu vec spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na
všetky aspekty nedovolenosti, resp. neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom

zmyslejepotrebnépovažovaťzatakútozákonnúúpravupríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníka,
ktoré okrem iného vymedzujú charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny
výpočet charakteristických neprijateľných zmluvných podmienok, na neprijateľnosť ktorých (neplatnosť)
prihliada súd z úradnej povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje. Zákonnou úpravou
umožňujúcou prehĺbenie uvedenej ochrany je aj činnosť súdu výkonu rozhodnutia alebo exekučného

súdu pri nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vydaného orgánmi a postupom podľa zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného súdu podľa § 44
ods. 2 EP, ustanovenie § 45 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní
umožňuje a zároveň súd v exekučnom konaní zaväzuje (ex offo), aby v prípade, ak rozhodcovský
rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom, aby toto konanie zastavil. Exekučný súd pritom nemôže byť obmedzený pri
posudzovaní uvedených nedostatkov izolovane iba čo do objektívne nemožného, právom nedovoleného
plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom, výroku rozhodnutia samotného, ale pre
naplnenie cieľov aproximačných právnych nástrojov Európskej únie (Smernica Rady č. 93/13/EHS zo

dňa 05. 04. 1993) a postupom v súlade so zákonom sa vyžaduje, aby toto posudzovanie prekročilo
rámec skúmania len formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodcovskéhorozsudku. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť zaplatiť peňažnú sumu,
pričom zo samotného výroku rozhodnutia (rozhodcovského rozsudku) nemožno bez ďalšieho vyčítať
„vnútornú stránku“ nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje

dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním len výroku) totiž nemožno ustáliť tento súlad ani v prípade,
ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle vysoká (nízka) suma - istina, alebo nezvykle vysoký (nízky)
úrok z omeškania (poprípade zmluvná pokuta), pretože len preskúmaním vnútornej, obsahovej stránky
plnenia možno záver o nemožnom, právom nedovolenom, alebo dobrým mravom odporujúcom plnení
vyvodiť. S plnením, ktoré možno označiť za exekučne nevykonateľné, sa totiž súd vo svojej praxi

nestretolataktoponímanýúčelnoriemumožňujúciibatakétopreskúmanierozhodcovskéhorozsudkuby
sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska legislatíva. Z preskúmavanej
pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená vecná správnosť rozhodcovského
rozsudku (vo veciach na ktoré musí príslušný orgán reagovať z úradnej povinnosti, pričom do skúmania
vecnejsprávnostipatríajposudzovanieexistencieprávomociorgánukonaťarozhodnúť),pretoželentak
môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov

v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktorému je
možné zjavne vyčítať nedôslednosť pri zákonnej ochrane spotrebiteľa.

Podľa názoru odvolacieho súdu bol právny vzťah medzi oprávneným a povinným správne posúdený
ako vzťah spotrebiteľský, ktorý požíva zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov
o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovský súd od počiatku nepristupoval pri svojom rozhodovaní vo

veci ako ku konaniu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Na základe uvedených skutočností odvolací
súd preskúmal exekučný titul z hľadiska všeobecného občianskeho práva alebo z hľadísk ochrany
spotrebiteľa podľa osobitných právnych predpisov.

Tento záver je napokon aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania. Exekučný súd je v
zmysletejtozásadypovinnývrámcisvojichmožnostídbaťoto,abytrovyexekúcietaknastranesúdneho

exekútora, ako aj na strane účastníkov (aj na strane súdu) boli čo najmenšie. Výklad, podľa ktorého by
mal súd vydať poverenie pre súdneho exekútora aj vtedy, ak je zjavné, že exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok odporuje ustanoveniu § 45 ZoRK, a následne by mal exekučné konanie zastaviť, je s touto
požiadavkou na exekučné konanie v priamom rozpore. Nemožno totiž strácať zo zreteľa, že vydaním
poverenia exekútorovi vzniká povinnosť postarať sa o vykonanie exekúcie (§ 46 ods. 1 Exekučného

poriadku), teda povinnosť vydať upovedomenie, na ktoré môže povinný reagovať námietkami. Vydanie
upovedomenia,akoajnámietkypovinnéhosúpritomprocesnéúkony,ktorésúnastraneexekútora,resp.
povinného spojené s trovami. Tieto povinnosti má exekútor aj v čase, keď už bolo vydané uznesenie o
zastavení exekúcie, no ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom proti uzneseniu o zastavení exekúcie
podľa § 45 ZoRK je odvolanie vždy prípustné (odsek 3 citovaného paragrafu). Navyše, tento postup

exekučného súdu by predstavoval i plytvanie časom, silami a v neposlednom rade i rozpočtovými
prostriedkami súdu na zbytočné vydávanie viacerých aktov (súdneho poverenia a uznesenia o zastavení
exekúcie), ich následné doručovanie a pod. Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti
akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred
orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel.

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od čl. 18 nazvaného „Rozhodcovská doložka“ body 18.1
- 18.8 všeobecných obchodných podmienok, ktoré majú vopred predtlačenú podobu pred podpísaním
zmluvy. Odvolací súd k veci ďalej uvádza, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a
z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred

naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť.
Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o
rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom
(porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Na základe
rozhodcovskej doložky konštatoval, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú v

budúcnosti budú riešené dohodou strán, resp. mediáciou. Ak by k dohode medzi účastníkmi konania
neprišlo, všetky spory budú rozhodované v rozhodcovskom konaní (pred rozhodcovským súdom
Slovenskej bankovej asociácie) alebo v prípade podania žaloby pred príslušným súdom SR. Takto
dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán,
v neprospech spotrebiteľa. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných podmienok

poskytnutia úveru k formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemala povinnáako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací
súd má za to, že nemožno založiť právomoc rozhodcovského súdu na základe neplatnej rozhodcovskej

doložky. Takto vydal rozhodnutie orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie
síce existuje kauzálne, je normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné, a teda súd prvého stupňa
pri zamietnutí poverenia na výkon exekúcie súdneho exekútora postupoval správne.

Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za cieľ nad
rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt servanda,

zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za
spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov
„obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov
pred„silnejšími“subjektmi.Dôvodytakejtopotrebymožnohľadaťvcharakterepriemernéhospotrebiteľa,

ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských
potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany -
nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým starať
o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že
nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo

spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu
až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je založená a rozsahom upravená zákonom, preto
možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou
podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,

potom stanovenie konkrétneho rozhodcovského orgánu, ktorý vec prejedná, patrí tiež do množiny
neprijateľnej praktiky, t. j. podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto rozhodnutia.

Odvolací súd nechce stanovovať všeobecný návod na prijateľnú rozhodcovskú doložku, dovolí si však
uviesť, že v prípade, ak rozhodcovská doložka bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v

čase a spôsobom (bez pridaných „motivačných“ podmienok) kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky
založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi
možnosť vec prejednať v súdnom konaní, pôjde o väčšmi prijateľnú podmienku v spotrebiteľskom
právnom vzťahu. Napokon možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá
byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k

priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

Odvolací súd ďalej k veci uvádza, že žiadosť oprávneného o pripustenie dovolacích otázok nie je
opodstatnená, pretože nevzhliadol dôvod na predloženie uvedených otázok v zmysle § 237 OSP
Najvyššiemu súdu SR ako súdu dovolaciemu. Má za to, že dovolacie otázky dotýkajúce sa problematiky
neprijateľnosti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľskej zmluve sú v dôsledku súčasne platnej

judikatúry dostatočne riešené.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich
náhradu úspešnej povinnej v tomto konaní nepriznal, pretože jej žiadne odvolacie trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.