Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713219167
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713219167.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. B. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov H.
N. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Y. č. X zastúpenej JUDr. Mariánom Jurkovcom advokátom so sídlom v
Dolnom Kubíne na ul. M. R. Štefánika č. 1822 a U. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v B. na I. ul. č. X
zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom advokátom so sídlom v Michalovciach na ul. kpt. Nálepku č. 8 v

konaní o nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku matky s maloletým o odvolaní matky proti
uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo 14.11.2013 č.k. 15P 310/2013-10 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením upravil styk matky s mal. U. B. tak, že je oprávnená stýkať
sa s maloletým každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. v byte, kde otec s

maloletým býva za prítomnosti otca do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka a navrhla, aby odvolací súd uznesenie
súduprvéhostupňazmenilapredbežneupraviljejstretávaniesmal.U.každýprvýtýždeňvkalendárnom
mesiaci v čase od nedele od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele do 16.00 hod. s tým, že otec bude
povinný v určenom čase maloletého riadne pripraveného odovzdať matke v mieste svojho trvalého
bydliska a matka bude povinná v určenom čase na tom istom mieste maloletého otcovi odovzdať. V

prípade, ak sa styk z vážnych príčin nebude môcť realizovať, obaja rodičia sú povinní oznámiť túto
skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku s tým, že sú povinní dohodnúť
si náhradný termín stretávania. Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa hrubým spôsobom zasiahol
do jej rodičovských práv a povinností v zmysle ust. § 28 ods. 1 Zákona o rodine a v rozpore s
Dohovorom o právach dieťaťa, podľa ktorého je hlavným právom dieťaťa právo na oboch rodičov. V

zmysle napadnutého uznesenia je oprávnená stretávať sa s maloletým v rozsahu 12 dní za rok a to
v rozsahu len 8 hodín. Z uvedeného je zjavné, že je výrazne obmedzená, pokiaľ ide o jej rodičovské
práva a povinnosti a nie je rešpektované ani právo maloletého na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov v zmysle ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Spôsob, akým súd upravil jej stretávanie
s maloletým ju hlboko zasiahlo naviac v situácii, kedy medzi ňou a otcom maloletého je komunikačný
problém. Domnieva sa, že otec zneužíva skutočnosť, že predbežným opatrením bol maloletý zverený do

jehoosobnejstarostlivosti.Otecmaloletéhojejdokoncavyhradilčas,kedysamôžesosynomtelefonicky
spojiť a to vždy v stredu a v nedeľu od 17.00 hod. do 18.00 hod.. S maloletým sa od nariadenia
predbežného opatrenia z 25.7.2013 č.k. 2P 198/2013 stretla len po pojednávaní na Okresnom súde
Michalovce 9.10.2013 (15P 196/2013), kedy mala syna u seba v Y. 4 dni. Odvtedy sa so synom nestretla,
nakoľko jej otec maloletého povedal, že styk nie je upravený súdnym rozhodnutím, teda syna jej nedá. S
maloletým sa kontaktuje len telefonicky v čase určenom otcom maloletého. Táto situácia na ňu pôsobíveľmi negatívne a ubíjajúco. Rovnako sa domnieva, že ani pre maloletého nie je táto situácia dobrá,
pretože keď mu volá, často sa maloletý pýta, kedy za ním príde, resp. či sa na neho hnevá, keď nie je pri
ňom. Skutočnosť, že syn je na ňu naviazaný, vyplýva aj z jeho správania po stretnutí s ňou v dňoch od

9.10. do 13.10.2013 po pojednávaní Okresného súdu Michalovce, kedy jej otec maloletého telefonoval
14.10.2013, že syn za ňou stále plače, že ho nevie utíšiť a dožaduje sa jej prítomnosti. Skutočnosť, že
maloletý je na ňu naviazaný, vyplýva aj z napadnutého uznesenia, kde súd uviedol, že maloletému hrozí
predovšetkým psychická ujma na zdraví, na matku je hlboko naviazaný, má k nej vytvorený dobrý vzťah
a dlhodobé odlúčenie od matky by mohlo ohroziť jeho ďalší psychický vývoj a mohlo by dôjsť k narušeniu

vzťahu dieťaťa k matke. Napriek tomu ale súd jej styk s maloletým upravil v minimálnom rozsahu.
Domnievasa,žesúdtaktoneprihliadolnazáujemmaloletéhodieťaťatak,akomutoukladáust.§24ods.
4 Zákona o rodine. Poukázala na nález Ústavného súdu ČR zo 7.11.2006 I. ÚS 618/2005. Domnieva sa,
že je v rozpore so spoločnosťou preferovanými názormi, ktoré zdôrazňujú, aby deti vyrastali v prostredí,
kedy majú milujúcich rodičov, ktorí sa o ne zaujímajú, venujú im dostatok svojho času, majú o ne záujem,
deti by mali cítiť lásku a záujem svojich rodičov. Pokiaľ súd v napadnutom uznesení uviedol, že by bolo

predčasnéupraviťpredbežnejejstyksmaloletýmvtakširokomrozsahu,akotonavrhla,pretoževkonaní
o úpravu rodičovských práv a povinností súd nariadi znalecké dokazovanie za účelom zistenia, ktorý
z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletého, s takýmto
názorom sa nestotožňuje, nakoľko rodičovské práva a povinnosti a právo dieťaťa na obidvoch rodičov
nie je možné podmieňovať tým, že v konaní bude nariadené znalecké dokazovanie. Inštitút predbežného

opatrenia je zákonný prostriedok, ktorý využila v záujme dočasnej úpravy styku s jej maloletým synom,
nakoľko s otcom dieťaťa nie je možná dohoda. Aj pri rozhodovaní o vydaní predbežného opatrenia je
potrebné vychádzať z danosti a existencie rodičovských práv a povinností a z práva dieťaťa na obidvoch
rodičov, t.j. upraviť styk tak, aby boli tieto práva rešpektované.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne a dôvodné potvrdiť, nakoľko za súčasných podmienok je úprava styku matky s maloletým v
takomto rozsahu primeraná.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Uviedol, že s odvolacími dôvodmi matky nesúhlasí, nakoľko vznik situácie, v rámci ktorej bolo potrebné
riešiť otázku úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je následkom správania sa matky

maloletého počas ich spoločného spolužitia a prístupu matky k potrebám dieťaťa a rodiny. Pre spôsob
života a konanie matky maloletého došlo k prerušeniu spolužitia rodičov, čo následne vyvolalo aj
potrebu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Vyjadril názor, že súdy doposiaľ vo
viacerých konaniach vedených na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 15P 196/2013, 2P 198/2013,
2P 248/2013 skúmali v záujme maloletého predpoklady oboch rodičov a vytvorenie podmienok na

výchovu dieťaťa u jedného z rodičov, nakoľko rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a o výchove dieťaťa
sa nevedeli dohodnúť. V tejto súvislosti poukazuje na správu ÚPSVaR Michalovce zo 7.10.2013, ktorá
bola podaná pre Okresný súd Michalovce v konaní 15P 196/2013, z ktorej je zrejmé, že na výchovu
maloletého syna má vytvorené dobré podmienky, ďalej na správu Obce Istebné z 10.12.2013 pre
Okresný súd Michalovce v konaní 15P 196/2013, z ktorej je zrejmé, že matka maloletého býva v byte v

obci Y. č. X, kde býva spolu so svojou matkou X. N. a bratom U. N. (jedná sa o 2-izbový byt vo veľmi zlom
stave - poznámka otca), pričom z tejto správy je zrejmé, že vlastníkom bytu je matka matky maloletého,
pričom na obecný úrad bolo predsedom spoločenstva bytového domu č. 4 viackrát oznamované rušenie
nočného pokoja s privolaním polície, čo vyplýva aj z iných listinných dôkazov - čestných prehlásení osôb
bývajúcich v bytovom dome Y. č. X, kde matka býva. Poukázal na to, že počas spoločného bývania

mala matka maloletého sklony k nadmernému požívaniu alkoholických nápojov, prípadne aj iných
návykových látok, následkom užívania ktorých opúšťala spoločnú domácnosť bez toho, aby sa starala,
akým spôsobom je zabezpečená výchova a starostlivosť o dieťa. Táto skutočnosť vyplýva z potvrdenia
ORPZMichalovcez9.3.2013,kedyoznámilnezvestnosťsvojejdružky-matkymaloletého.Opravdivosti
týchto tvrdení svedčí aj skutočnosť, že matka maloletého bola pred cca dvoma rokmi priestupkovo

riešená za jazdu motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu ako účastníčka dopravnej nehody, v rámci
priestupkového konania jej bol odňatý vodičský preukaz a túto skutočnosť je možné zistiť vyžiadaním si
správy OR PZ ODI Michalovce. Vychádzajúc z prehlásení nachádzajúcich sa v spise OS Michalovce
sp.zn. 15P 196/2013 a to z 2.4.2013 uskutočneného R. B. nar. XX.X.XXXX, ktorý je jeho bratom, taktiež zčestnéhoprehláseniastaréhootcamaloletéhoatoR.B.nar.X.X.XXXX,ktorébolovyhotovené4.4.2013,
ako aj čestného prehlásenia W. W. nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola susedou matky maloletého a ktoré
vyhotovila 12.7.2013, sú dôvodné pochybnosti o tom, ako si matka maloletého svoje rodičovské práva

a povinnosti uplatňovala v čase, keď žila s ním v spoločnej domácnosti. Pokiaľ matka cituje Dohovor o
právach dieťaťa, podotýka, že toto ustanovenie svojou formuláciou nepriamo predpokladá aj možnosť
existencie určitých okolností, za trvania ktorých nie je v prospech maloletého dieťaťa plne realizovať
uvedené ustanovenie Dohovoru o právach dieťaťa. Vyjadril názor, že úprava styku matky s maloletým
má iba dočasnú povahu, pričom súd vychádzal z reálneho stavu, nakoľko aj matka vo svojom odvolaní

na str. 2 odvolania uvádza, že reálne sa s maloletým osobne stretla 25.7.2013, následne 9.10.2013,
kedy ho mala 4 dni v Y. a je teda zrejmé, že matka sa s maloletým stretávala v menšom rozsahu, ako
to predbežným opatrením upravil súd. On svojím konaním doposiaľ nijako nebránil výkonu príslušných
úradných rozhodnutí v danej veci a k realizácii telefonického, ako aj osobného kontaktu došlo s ohľadom
na časové, priestorové a technické možnosti s prioritným rešpektovaním záujmov maloletého dieťaťa.
Vyjadril názor, že rozhodnutím súdu prvého stupňa nedošlo k nerešpektovaniu práva maloletého na

výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, pretože ak dôjde k zrušeniu spoločného spolužitia
rodičov, nie je možné zabezpečiť zo strany súdu rovnocenný a rovnoprávny styk rodičov s maloletým,
ak nie sú zabezpečené podmienky rodičov na striedavú starostlivosť. Súd pri svojom rozhodovaní
rešpektoval a prihliadal na právo dieťaťa v rozsahu, ktorý je reálny a možný aj s ohľadom na vzdialenosť
miesta súčasného bydliska oboch rodičov. S poukazom na citovaný nález Ústavného súdu ČR I. ÚS

618/05 považuje za nevyhnutné zhodnotiť zo strany súdu výchovný vplyv matky na maloleté dieťa
vzhľadom na jej sklony k požívaniu alkoholických a omamných látok, ako to vyplýva z uvedených
čestných vyhlásení, ako aj zo správania sa matky v čase spolužitia v jednej domácnosti. Nepopiera
existenciu a pravdivosť spoločensky preferovaných názorov o výchove detí v harmonickom prostredí,
v rámci ktorého budú deťom poskytnuté príslušné možnosti na zdravý rast, vývoj a rozvoj ich ako

duševných, tak aj fyzických schopností, znalostí a zručností, pričom budú obklopení milujúcimi rodičmi.
Naproti tomu však berúc do úvahy skutkový stav daného prípadu, ako aj s ohľadom na preukázateľné
excesy zo strany matky má za to, že predbežné opatrenie je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa.
Poprel tvrdenia matky, že jej bráni v styku s maloletým dieťaťom, naopak, matka neprejavila záujem
o väčší rozsah styku s maloletým. Napriek tomu, že žiadnym spôsobom nebol upravený styk matky s

dieťaťom, matke nebránil ani v možnosti telefonického kontaktu a na základe jej požiadavky jej umožnil
styk s maloletým, čo je preukázané aj tvrdením samotnej matky. Okrem toho sa matka s maloletým
stretla aj 11.1.2014 v sobotu v čase od 11.00 hod. do 21.00 hod. v mieste jeho bydliska. K vyjadreniu
pripojil správu ÚPSVaR a Michalovce zo 7.10.2013, správu Obce Istebné z 10.12.2013, z ktorej vyplýva,
že matka maloletého je v obci prihlásená na trvalý pobyt spolu so svojou matkou X. N. a bratom U. N..

Vlastníčkou bytu je jej matka X. N.. Viackrát bolo na obecný úrad oznámené predsedom spoločenstva
bytového domu č. 4 rušenie nočného pokoja, bola privolaná polícia susedmi bývajúcimi v bytovom
dome na riešenie vzniknutého problému. V období od 10.6.2013 mala od obce prenajatú miestnosť
na živnostenské podnikanie, ktoré však k 30.9.2013 bolo ukončené, nakoľko prenajatý priestor nebol
využívaný na vykonávanie predmetu podnikania v zmysle jej živnostenského oprávnenia. Ďalej pripojil

potvrdenie OR PZ v Michalovciach odboru poriadkovej polície o oznámení nezvestnosti družky 9.3.2013.
Ďalej pripojil čestné prehlásenia R. B. nar. XX.X.XXXX a R. B. nar. X.X.XXXX obaja bytom B., I. č. X,
ako aj čestné prehlásenie W. W. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v Y. č. X.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre

nariadenie predbežného opatrenia vzhľadom na to, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej
domácnosti, mal. U. bol predbežným opatrením zverený do osobnej starostlivosti otca a matke bolo
predbežne určené výživné pre maloletého vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa a to uznesením Okresného súdu Michalovce z 25.7.2013 č.k. 2P 198/2013-23, ktorébolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach z 21.10.2013 č.k. 8CoP 433/2013-48, pričom
rodičia sa na styku matky s dieťaťom nevedia dohodnúť. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z tvrdení
oboch rodičov, ktoré sú protichodné, keď na jednej strane matka tvrdí, že otec ju obmedzuje v styku

s maloletým dieťaťom a naopak, otec tvrdí, že matke styk s dieťaťom umožňuje, avšak matka o väčší
rozsah styku s dieťaťom záujem neprejavuje. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozsahom a frekvenciou
stretnutí matky s maloletým dieťaťom a zdôrazňuje, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom
rodičom, obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu a to aj pokiaľ
ide o pravidelný a rovnocenný styk dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, avšak

v záujme dieťaťa je možné rozhodnutím súdu výkon týchto rodičovských práv obmedziť a to aj pokiaľ
ide o styk rodiča s dieťaťom, pričom záujmom dieťaťa je zdravý psychický a fyzický vývoj a nie je
možné ho zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia.
Pre obmedzenie styku predbežným opatrením postačuje existencia dôvodnej obavy, že by mohlo dôjsť
k ohrozeniu záujmov maloletého dieťaťa. V tomto prejednávanom prípade otec osvedčil nevyhnutnú
ingerenciu súdu do pomerov účastníkov konania, teda maloletého dieťaťa a jeho rodičov v dôsledku

možného ohrozenia života, zdravia a výchovy maloletého dieťaťa v dôsledku závažných pochybností o
dostatočnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, z ktorého dôvodu súd zveril maloleté dieťa predbežne
do osobnej starostlivosti otca. Tvrdenia otca o spôsobe zabezpečovania starostlivosti o maloletého
matkou podporené tiež listinnými dôkazmi, ktoré k vyjadreniu k odvolaniu matky pripojil sú natoľko
závažné (požívanie alkoholu a iných omamných látok, jazda pod ich vplyvom a podobne), že bez ich

vyvrátenia nie je možné urobiť záver o vhodnosti čo i len predbežnej úpravy styku matky s maloletým
dieťaťom v rozsahu, aký sama navrhuje. Za uvedenej situácie je najvhodnejším riešením zabezpečenie
pravidelného styku matky s dieťaťom v prostredí otca, kde bolo dieťa vychovávané aj počas spolužitia
rodičov a na ktoré je dieťa zvyknuté a to za prítomnosti otca dieťaťa. Odvolací súd je toho presvedčenia,
že nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku matky s dieťaťom v rozsahu, ako určil súd prvého

stupňa, je v záujme maloletého dieťaťa a je nepochybné, že ujma na právach účastníkov, ktorá môže
vzniknúť v prípade, ak sa ukáže, že predmetné tvrdenia otca o výchovnej nespôsobilosti matky a
možnom ohrození záujmov maloletého dieťaťa nie sú pravdivé, bude menšia ako ujma, ktorá by vznikla,
ak by súd uvedeným spôsobom pomery dieťaťa neupravil. V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru detskej psychológie, zo záverov ktorého

vyplynúďalšieskutočnostipotrebnéprerozhodnutiesúduvovecisamej,prípadnezobjektivizujútvrdenia
rodičov maloletého, na základe ktorého v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi môže súd prvého
stupňa z úradnej povinnosti zrušiť nariadené predbežné opatrenia, ak zistí, že dôvody pre ich nariadenie
zanikli (§ 77 ods. 2 O.s.p.), prípadne môže nariadiť iné predbežné opatrenie v záujme maloletého dieťaťa
(§ 102 ods. 1, 2 O.s.p.). Rovnako je potrebné zdôrazniť, že predbežné opatrenie neznamená konečnú a

definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a nariadením predbežného opatrenia nezískava ani jeden
z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa
ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Na základe uvedeného odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa ods.
2 citovaného ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.