Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoE/180/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213212175
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213212175.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO:
35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti
povinnému H. Š.J., X.. XX.X.XXXX, L. Y. F., J. P. Č.. XXXX/X, o vykonanie exekúcie pre vymoženie
5.843,24 € istiny s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu č. k. 48Er/1492/2013, EX 8857/2013
z 24.7.2013 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

SúdprvéhostupňauznesenímžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhososídlomvBratislave,
záhradnícka 60 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 8857/13 zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 31.5.2013 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného 5.843,24 € istiny s prísl., na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
rozhodcovskej a.s., sp. zn. SR 07402/12, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu
5.843,24 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % p. a. zo sumy 5466,08 € od 9.12.2008 do
zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 350,59 €, trovy právneho zastúpenia vo výške

750,54 € a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, vychádzajúc z ust. § 41 ods. 2 písm. d), 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), § 52 až 54 OZ,
§ 45 ods. 1, 2, 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), čl. 2, 3, 6 smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súd prvého stupňa bol toho
názoru, že vzhľadom na rozhodcovskú doložku, ktorá je obsahom formulárovej zmluvy , ktorú oprávnený

v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv je potrebné konštatovať,
že takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4
OZ neplatná. Z doložky vplýva, že spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere bude prejednávať rozhodcovský
súd, strany sa jeho rozhodnutiu podriadia a bude pre nich záväzné. Podľa názoru súdu takáto zmluvná
podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Tým,
že vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu,

aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť vykonateľným exekučným titulom. Súd
považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej doložky za nezlučiteľný s normami na ochranu
spotrebiteľa, žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, odôvodniac ho tým, že súd prvého

stupňa vec nesprávne právne posúdil a v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučnýporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“). Citujúc znenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“) a § 159 O.s.p. tvrdil, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre

opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je
spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. Citujúc znenie § 45 ods. 1, 2 a ZRK uviedol, že súd,
ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd
nie je príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd skúmal meritórne súlad
plnenia, na ktoré zaviazal rozhodcovský rozsudok s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o

opravnom prostriedku. Pokiaľ ide o dôvody podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZRK, tieto sa týkajú zastavenia
exekúcie, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, pričom pri výklade významu
tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekúcie nie je príslušný na
meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti,
nie rozhodnutie samotné a cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade

s právom, toto ustanovenie chráni povinného pred mocenským prinútením k určitému plneniu, ktoré je
právom zakázané, preto dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo,
ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom
(napr. účastníkovi by sa ukladala povinnosť spáchať trestný čin alebo by ho zaväzovalo na iné výslovne
právnym predpisom zakázané konanie), pričom existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre

zastavenie exekúcie je priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2675/2007 z 30.10.2009, týkajúci sa
výkladu rovnakej normatívnej konštrukcie českého práva (citoval právny názor z jeho odôvodnenia).

Oprávnený v odvolaní poukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 40/08

zo 6.10.2009, ktorý sa zaoberá právomocou vnútroštátneho súdu rozhodujúceho o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, či má vnútroštátny súd
právomoc ex offo rozhodnúť o nekalej povahe rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, ako aj vyhlásiť
rozhodcovský rozsudok za neplatný, pričom súdny dvor v bode 37 uvedeného rozhodnutia poukazuje
na fakt, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je

dôležité,abysanemohlinapadnúťsúdnerozhodnutia,ktorésastalikonečnýmipovyčerpanídostupných
opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov
(rozsudky z 30.9.2003 Köbler, C-224/01, Zb. I-10239, bod 38; zo 16.3.2006 Kapferer, C-234/04, Zb. S.
I-2585, bod 20; ako aj rozsudok z 3.9.2009, Fallimento Olimpiclub, C-2/08, bod 22).

Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať aby vnútroštátny súd
kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ... a
taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa
spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského
rozsudku (bod 47 rozhodnutia C - 40/08). Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno vyvodzovať z

európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť
preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach,
no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu
exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku,
okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Podľa názoru oprávneného pokiaľ bola

zmluva uzavretá pred dňom 1.1.2008 nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa
§ 52 až 54 OZ. Oprávnený poukázal aj na dôvodovú správu k § 53 os. 4 písm. r) OZ, z ktorej vyplýva,
že ak rozhodcovská doložka zakladá výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní ,
navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie
platnosticelejrozhodcovskejdoložky.Nazákladevyššieuvedenéhonavrholnapadnutéuzneseniezrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Skutočnosti uvedené v odvolaní oprávneného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že rozhodcovský
rozsudok pre rozpor so zákonom nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo
možné viesť exekúciu proti povinnému. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil

podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne
aplikoval, preto odvolanie oprávneného z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať
za opodstatnené.

Námietku oprávneného, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemal právomoc na posudzovanie materiálnej stránky

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a prekročil rozsah svojej preskúmavacej činnosti, ktorú
mu zveril zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení
neskorších predpisov, nemožno akceptovať.

Platná právna úprava dáva exekučnému súdu právo v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a teda

aj pred prípadným vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský
rozsudok aj z toho hľadiska, či plnenie ním uložené je právom dovolené a či súčasne nie je v rozpore
s dobrými mravmi, a preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a tiež
exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom, a tým preveriť splnenie zákonných podmienok
pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 EP. Toto oprávnenie vyplýva

exekučnému súdu z ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom
znení, z ktorého súd pri rozhodovaní v posudzovanej veci správne vychádzal. Ust. § 45 ods. 1 a
2 ZRK je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, ktoré zahŕňa v
sebe prieskumný inštitút a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku
priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 ods.

1 ZRK. V zmysle tohto zákonného ustanovenia exekučný súd je oprávnený a súčasne aj povinný
posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v tomto
ustanovení, teda posúdiť ho aj čo do jeho vecnej správnosti a určitosti uloženej povinnosti, a nie je
ním preto v zmysle § 159 O.s.p. viazaný. Táto výnimka vyplýva z osobitnej povahy tohto rozsudku,
špecifickosti rozhodcovského konania, ktoré mu predchádzalo a z povahy opravného prostriedku proti

nemu, ktorým je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd môže teda v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania skúmať, či sú dôvody na zastavenie exekúcie (alebo aj na zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku), či sú tu nedostatky
uvedené v § 40 písm. a), b) ZRK alebo či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Ak rozhodcovský

rozsudok má nedostatky, ktoré zakladajú jeho zmätočnosť podľa § 40 písm. a) a b), rovnako ak súd
zistí, že plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka, je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, je to dôvod na zastavenie exekučného konania súdom
alebo zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak totiž sú splnené podmienky
pre zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 2 ZRK už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, tak potom by nemalo žiadny zmysel, aby súd najprv vydal poverenie a až
následne by exekúciu zastavil. Písomné poverenie exekútora preto neprichádza do úvahy ani vtedy, ak
exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia zistí existenciu takých (hmotnoprávnych,
príp. procesnoprávnych) skutočností, pre ktoré je nevyhnutné exekúciu (exekučné konanie) zastaviť.
Nie je pritom podstatné, že z týchto dôvodov nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku súdom v

konaní podľa § 40 ZRK.

So zreteľom na uvedené, ak súd prvého stupňa v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z
hľadísk uvedených v § 45 ods. 1 ZRK a podrobil osobitnej súdnej kontrole rozhodcovskú doložku
zakotvenú v úverovej (spotrebiteľskej) zmluve z 31.3.2005, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je inštitút

neprijateľnej zmluvnej podmienky založený (ktoré sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého
rozsudku), treba mať za to, že nekonal nad rámec zákona. Dospel k správnemu právnemu záveru
o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve, ktorá je ako celok neplatná pre rozpor s
ust. § 53 a nasl. OZ a čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady ES 93/13/EHS z 5.4.1993, a nemohla pretozaložiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie majetkových sporov vyplývajúcich
z úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia
zo strany zmluvných strán (na základe neplatnej rozhodcovskej doložky), pre jeho nesúlad so zákonom
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a ním uložené plnenie nemožno
považovaťzaprávomdovolené,apretoztohtodôvodu(prechýbajúcimateriálnypredpokladprípustnosti
exekúcie) v súlade s § 44 ods. 2 EP bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie správne zamietnutá.

Z uvedených dôvodov bolo napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdené.

Otrováchodvolaciehokonanianebolorozhodnuté,nakoľkoonichúčastnícikonanianežiadalirozhodnúť

(§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. )

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1.5.2011.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.