Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Er/731/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111222168
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6111222168.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29.
augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26
Banská Bystrica, proti povinnému: BRIK SLOVAKIA s.r.o. "v likvidácii", so sídlom Horná 67, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 625 060, na vymoženie pohľadávky vo výške 796,92 eura s príslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou, Exekútorský úrad Lučenec, so sídlom T.

Vansovej 2, 984 01 Lučenec, pod spis. zn. EX 730/2011, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Povinný je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 66,83 eura, a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
796,92 eura s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka
Banská Bystrica, č.k. 700-2111592411-GC04/11 zo dňa 11. 07. 2011.

Poverením č. 5601 074324 * zo dňa 06. 10. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Janu Debnárovú, Exekútorský úrad Lučenec, so sídlom T. Vansovej

2, 984 01 Lučenec, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 730/2011.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 08. 12. 2011, súdny exekútor podal podnet na
zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že dňa 10. 11. 2011 mu bolo oprávneným oznámené, že povinný
dňa 13. 10. 2011 uhradil celú dlžnú sumu.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 20. 12. 2012, oprávnený potvrdil, že povinný po
začatí exekučného konania dňa 13. 10. 2011 uhradil sumu 796,92 eura. Oprávnený zároveň poukázal
na to, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku až po začatí exekučného konania, a preto bol návrh na
vykonanie exekúcie podaný opodstatnene. Vzhľadom na túto skutočnosť oprávnený navrhol, aby súd
na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora zaviazal povinného.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Najčastejším dôvodom na zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia je splnenie dlhu. Je
potrebné uviesť, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahybez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku
práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu.
Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie

od vykonania exekúcie (z rozhodnutia NS SR, sp. zn. 5 Cdo 199/2009).

Súd z oznámenia oprávneného a výpisu zo systému oprávneného mal preukázané, že povinný dňa 13.
10. 2011 uhradil oprávnenému sumu vo výške 796,92 eura.

Podľa § 36 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku dňa 13.
10. 2011, t.j. po začatí exekučného konania, ktoré v súlade s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku
začalo dňa 23. 09. 2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie

exekúcie proti povinnému.

S ohľadom na vyššie uvedené súd exekúciu vychádzajúc z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku zastavil z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a to splnením.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 79,83 eura /z toho odmena 33,19 eura, náhrada
hotových výdavkov 40,- eur (poštovné 27,- eur, kancelárske výdavky 7,- eur, telekomunikačné výdavky

6,- eur), 20 % DPH z odmeny, t.j. 6,64 eura/.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej

hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného,
ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by
spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnení pri náležitej
opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Nakoľko v danom prípade nie je možné konštatovať, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením
oprávneného (k úhrade vymáhanej pohľadávky došlo až po začatí exekučného konania, a teda návrh
na vykonanie exekúcie bol podaný oprávnene), je v danom prípade namieste aplikácia citovaného
ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil povinnému uhradiť súdnemu

exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony

exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne

vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu v

minimálnej výške 33,19 Eur (súdny exekútor preukázateľne vykonal minimálne jeden úkon, za ktorý mu
patrí odmena a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie).

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie. Nepriznal súdnemu exekútorovi hotové
výdavky vyúčtované sumou 13,- eur - predstavujúce náklady na kancelárske potreby a telekomunikačné
výdavky. Totiž tieto položky musia byť hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho

exekútorského spisu verifikované tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie.
Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať,
pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal (resp. ich
nespochybniteľnú výšku). Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho
exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou

sa odmeňovania súdnych exekútorov. V súvislosti s materiálovými výdavkami súd poukazuje tiež na
to, že tieto sú zahrnuté v jeho odmene, nakoľko v súlade s ust. § 25 vyhlášky náhrada nákladov
administratívnych prác, ktoré súdny exekútor vykonáva v súvislosti s exekučnou činnosťou, je už
zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už
reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Povykonanýchúpraváchsúdzuplatnenýchtrovuložilpovinnémuuhradiťsúdnemuexekútorovivsúlade
s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 66,83 eura /z toho odmena 33,19 eura, náhrada hotových
výdavkov 27,- eur (poštovné), 20 % DPH z odmeny, t.j. 6,64 eura/.

Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
"OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods.
3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia

bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania
už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri

odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.