Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. január 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/133/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812213030
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7812213030.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: X., s.r.o., so sídlom v B., X. XX, IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865
141, proti povinnej: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., A. XXXX/XX, vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 23244/12, o vymoženie
436,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa

15.11.2012, č. k. 10Er/1268/2012-10, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

SúdprvéhostupňanapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,
Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu voči povinnej na základe exekučného

titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu (spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,
Karloveské rameno 8, Bratislava - poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 01.08.2011, č. SR 07082/11.
Súd prvého stupňa citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a ust. § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní a z predložených dôkazov zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa
13.05.2010 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej

úver vo výške 200,- eur a povinná sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver v sume 396,- eur. Zmluva o
úvere v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahovala rozhodcovskú doložku, v
zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na súde. Túto zmluvu posúdil súd prvého stupňa ako zmluvu spotrebiteľskú podľa
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Medzi takéto podmienky patrí aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní

(§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka). Praktickým dôsledkom rozhodcovskej doložky tak, ako
bola formulovaná v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu narozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákona, avšak
svojimi dôsledkami sleduje tento cieľ, teda zákon obchádza. Na základe uvedeného mal súd prvého
stupňa za to, že ustanovenie bodu 15 Zmluvy o úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r/

Občianskeho zákonníka, čo má za následok jeho absolútnu neplatnosť, na čo musí súd prihliadať z
úradnej moci. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená
na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k
záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, preto podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh
na vykonanie exekúcie zamietol. V závere zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok bol navyše vydaný na

základe zmenky predloženej oprávneným, ktorá bola vystavená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), nakoľko exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej

preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie §
45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné
konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale
má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia

posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný
súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný

súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať
účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí
mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také

dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať
o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS
5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského
súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného
súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k

pozbaveniuprávaúčastníkanaprejednanieveci.Exekučnýsúdrozhodovalootázke,ktorájekvalitatívne
náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok
poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom

konaní. Ďalej oprávnený uviedol, že rozhodnutie má aj procesnú vadu, ktorá spočíva v nedostatočnom
odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré musí byť v zmysle zákonnej úpravy tak dostatočné a
zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovalo dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. Súd sa v
napadnutom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským
bez toho, aby prihliadol a náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym predpisom na

jeho vznik. V odôvodnení rozhodnutia absentuje postup, na základe ktorého súd dospel k aplikácii
zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd vôbec neposudzoval okolnosti rozhodné pre uzatvorenie
zmluvy a podľa názoru oprávneného na takéto posudzovanie v exekučnom konaní ani nemá priestor.
Podľa vyjadrenia oprávneného rozhodnutie súdu je tak založené na konštatovaní, ktoré nie je možné
preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Oprávnený tiež namietal postup súdu, ktorý

zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu v rozpore so zásadou pacta sunt servanda. V prípade, ak
súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky, mohol a mal posudzovať aj to, do akej
miery a v akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonať
dokazovanie. Nie každý rozpor so zákonom vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu, pretože vcivilnom práve existuje princíp tzv. delenej neplatnosti podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Súd
má pri rozhodovaní postupovať tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplývajúcej
zásady vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Ak súd prvého stupňa konštatoval

neplatnosť právneho úkonu a exekučné konanie zastavil, pozbavil oprávneného práva domáhať sa
plnenia, nakoľko existuje prekážka rozhodnutej veci (res iudicata).

Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca vo veci o odvolaní oprávneného proti
rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni
vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav
nesprávne aplikoval právny predpis, a to ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní, že neodôvodnil prečo úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania považuje za
spotrebiteľskú a že nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v časti, v ktorej je exekučný titul súladný
so zákonom.

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený

výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z
dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v
§ 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje

osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatnýnebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a

posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým
zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie

platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského

konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

V posudzovanom prípade rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci od rozhodcovskej
doložky nachádzajúcej sa v čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorú súd prvého stupňa
vyhodnotil za rozpornú s ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keďže právny vzťah medzi
oprávneným a povinnou založený Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.05.2010 považoval za
spotrebiteľský.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý
možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému
subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajúposkytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov -
spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách,
čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ

nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere (spotrebiteľskej zmluvy),
nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie, alebo neprijatie návrhu.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z
výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený

je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinná predmetnou zmluvou o
úvere síce vyhlásila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon povolania, čo však bez ďalšieho
nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Totižto v prípade, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje

lenvšeobecnýúdajouzavretítejtozmluvynaúčelpovolania,ktorývšakneposkytujeodpoveďnaotázku,
aké povolanie spotrebiteľ vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním uzavretie zmluvy má,
nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie ustanovení na ochranu spotrebiteľa. V prípade pochybností, či
ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybností treba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie.

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je teda zmluvou spotrebiteľskou, aj keď
ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili „Zmluva o úvere uzavretá
doleuvedeného dňa v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka“, pretože podľa § 41a Občianskeho
zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá
vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti

spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka, preto ju súd prvého stupňa správne
posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (neprijateľné podmienky). Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, nakoľko

praktickým dôsledkom rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť. Týmto spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana nemohol dosiahnuť prejednanie sporu pred

všeobecným súdom. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53
vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo
zákona, musí na ňu súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre

nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami.
Ako vyplynulo z obsahu spisu, všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská
doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto všeobecné obchodné podmienky nie je
možné považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve - Zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v

zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti
extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná rozhodcovská
doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci
rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom

konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.