Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. január 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10Er/258/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911203176
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tímea Takáčová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7911203176.2

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany, IČO: 36234176 proti povinnému: M. A., G.. XX.X.XXXX, Š. XX/XX, XXX XX G. Ž. o
vymoženie 1.080,61 Eur s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j e exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad
Košice pod č. EX 2150/2009.

II. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený na základe právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku vydaného
rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom v Holíči pod sp. zn. MVS 50/2009 zo dňa 27.7.2010, podal návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnému dňa 21.2.2011.

Okresný súd v Trebišove poverením č. 5811 070087 * zo dňa 4.3.2011 poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, Exekútorský úrad Košice.

Podaním doručeným súdu dňa 27.11.2013, podal súdny exekútor podnet na preskúmanie exekučného
titulu, prípadné čiastočné zastavenie exekúcie a rozhodnutie o prípadnom povolení odkladu exekúcie.
Svoj podnet odôvodnil tým, že v priebehu exekučného konania nadobudol pochybnosti o oprávnenosti
vymáhania pohľadávky v celom rozsahu uvedenom v exekučnom titule a keďže, ako verejnému
činiteľovi, mu vyplýva povinnosť pri vykonávaní exekučnej činnosti postupovať zákonným spôsobom
a zároveň vykonávať exekúciu tak, aby v rámci tohto výkonu nedochádzalo ku škodám na majetku,

požiadal súd o preskúmanie exekučného titulu.

Podľa § 36 ods. 1 a 2 z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Ex. por.),
exekučné konanie sa začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa § 38 ods. 2. Ex por. oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 57 ods. 1 a 2 EP Exekúciu súd zastaví, aka) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku môže súd zastaviť exekúciu aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení

Exekučného poriadku alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

Hoci podľa ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť neznamená nemožnosť jeho

preskúmania v exekučnom konaní. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvuje
osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu. Účelom tohto ustanovenia je
umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským
rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný
súd je teda oprávnený na rozhodcovský rozsudok hľadieť tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie

je ním teda viazaný a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu zastaví výkon rozhodnutia alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Znenie ustanovenia § 35 zákona o rozhodcovskom konaní obmedzuje účinky rozhodcovského rozsudku
iba na účastníkov rozhodcovského konania. Zámerom zákonodarcu teda nebolo bezvýhradne viazať
všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné i s ohľadom na to, žerozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.
Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené
plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou.

Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to
prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť
exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú
z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný
súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu

preto posudzovať, či rozhodcovský nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah
výrokurozhodnutia,jehoodôvodneniaazmluvy,nazákladektorejrozhodcovskýsúdnárokoprávneného
posudzoval.

Celý doterajší výklad bol urobený s cieľom vysvetliť oprávnenosť súdu preskúmať exekučný titul,
ktorým je právoplatný rozhodcovský rozsudok. V predmetnom exekučnom konaní sa súd oboznámil

s obsahom spisu a zistil, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok č. k. MVS
50/2009 zo dňa 27.7.2010, ktorý v rozhodcovskom konaní vydal rozhodca JUDr. Radim Kuchta. Súd
zistil, že pohľadávka oprávneného vznikla z úverovej zmluvy číslo: SUA08/000729, ktorú oprávnený s
povinným uzavrel dňa 13.11.2009. Na základe tejto zmluvy poskytol oprávnený povinnému úver vo
výške176.000,-Sk.Poskytnutýúverspolusďalšíminákladmisapovinnýzaviazalsplatiťv48mesačných

splátkach vo výške 6.503,-Sk. Celková výška úveru predstavovala sumu 29.184,-Sk. Keďže povinný
neplnilriadnesvojepovinnostivyplývajúcezúverovejzmluvypodaloprávnenýurozhodcuJUDr.Radima
Kuchtu návrh na začatie rozhodcovského konania. Rozhodca JUDr. Radim Kuchta odvodil právomoc na
rozhodovanie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy.

Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v Hlave 17. Záverečné ustanovenia § 17.19 Úverových zmluvných

podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere. Podľa tejto: „Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové
spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný
rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, nar. 17.2.1962, so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč,
a to zo Zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname tiež uvedený, a
je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba.“

Táto rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strán delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,
nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V
zmysle ust. §53ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

Súd posúdil uvedenú doložku ako neprijateľnú podmienku, pretože praktickým dôsledkom takto
formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je faktický

odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
pre súkromným rozhodcovským súdom, ktorý si oprávnený predformuloval v zmluve a na výbere
ktorého spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie subjektu na
rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces

založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú
plne na mieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný

titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovaniu sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu, ako celok, odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ, ako prvý.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami (Smernica Rady 93/13/EHS), a to v neprospech spotrebiteľa
(dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva
na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou.

Súd považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s
normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky - rozhodcovskej doložky, ak sa má podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať
na návrh dodávateľa, je dôvodné zastavenie exekúcie, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej
doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú. Na rozdiel od

iných zmluvných podmienok (napr. neprimeraná sankcia za porušenie povinnosti zo zmluvy) nekalá
povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Ak teda
exekučnýmtitulomjerozhodcovskýrozsudokrozhodcu,ktorýsvojuprávomocodvodzovalzneprijateľnej
rozhodcovskej zmluvy, súd musí zastaviť exekúciu v celom rozsahu. Preto súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia

na tunajší súd.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku).