Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Hajdínová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213234083
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213234083.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. B. M. O. Á. Ň. , narodený
dňa X.X.XXXX, trvale bytom K. Č.. X, B., t.č. v náhradnej osobnej starostlivosti L. B. R. Z. L. I. M. E.
T. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom K. Č.. X, B., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnychvecíarodinyB.,V.Č..X/A,B.,dieťarodičov:otecJ.B.M.O.Á.Ň.,narodenýdňaX.XX.XXXX,
trvale bytom H. Č.. XXXX/XX, X., matka P. B. R. Z. L. I. M. E. H. V. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale
bytom K.Á. Č.. X, B., t. č. Q. Č.. XX, B., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie
otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 21. novembra 2013, č.
k. 61 P 61/2013-21, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 21. novembra 2013, č. k. 61 P 61/2013-21,
v napadnutej časti, v ktorej súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, p o t v r d
z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 21.11.2013, č. k. 61 P 61/2013-21, zamietol návrh L.
B. a matky maloletého P. B. na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali umiestnenia
maloletého do diagnostického centra a súčasne zamietol aj návrh otca maloletého J. B. na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým žiadal zveriť maloletého do svojej výchovy.
Svoje rozhodnutie súd odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 102 ods. 1 a § 75 ods. 2 O.s.p. a po
vecnej stránke tým, že matka maloletého dieťaťa nepreukázala bezprostredne hroziacu ujmu v prípade,
že maloletému nebude nariadený pobyt v diagnostickom centre, keď práve naopak L. B. (jej bývalý
manžel), ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti predbežným opatrením, sa v rámci šetrenia v jeho
rodine dňa 13.11.2013 vyjadril tak, že v poslednej dobe je u maloletého badateľná zmena správania, zo
školy nenosí poznámky a má aj dobré známky, a teda v prípade, ak by sa takto správal, nevidí dôvod na
jeho umiestnenie do diagnostického ústavu. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí priklonil aj k
názoru kolízneho opatrovníka, že umiestnenie dieťaťa v reedukačnom centre je veľmi prísne vzhľadom
k psychickému stavu dieťaťa. Vo vzťahu k návrhu otca mal súd prvého stupňa za to, že otec neosvedčil
takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu, keď nepreukázal, že by okamžité
vyňatie maloletého z terajšieho rodinného prostredia bolo v jeho prospech.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa v časti
výroku, ktorým bol zamietnutý jeho návrhu dôvodiac, že jednoznačná potreba zmeny pomerov u
maloletého J. vyplýva z vykonaného dokazovania, ako aj zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
61 P 160/2012, keď z uvedených konaní vyplynulo, že správanie a výsledky v škole sa u maloletého
zhoršujú a nedochádza k žiadnemu zlepšeniu. Pokiaľ sa aj kolízny opatrovník vyjadril, že v posledných
dňoch je badateľná zmena správania u dieťaťa, tak z obsahu podanej správy nevyplýva, či sa nejedná
len o dočasné, chvíľkové zmeny u dieťaťa pod vplyvom toho, že by malo nastúpiť do reedukačného
ústavu, čím ho buď matka alebo jej bývalý manžel postrašili. Otec má záujem o zverenie maloletéhodo svojej výchovy, o čom však zatiaľ nemohlo byť rozhodnuté pre odpor zo strany matky, resp. neskôr
zo strany L. B.. Dočasné zverenie dieťaťa do svojej výchovy a opatery otec považoval za opodstatnené
práve tým, že doterajšia starostlivosť o maloletého J. neviedla k jeho riadnej výchove, pričom návrh
na ústavnú starostlivosť podľa jeho názoru len potvrdzoval jeho tvrdenia o nezvládaní jeho výchovy zo
strany matky, resp. L. B..
Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali, k odvolaniu otca sa nevyjadrili, keď im súlade s
ustanovením § 76 ods. 8 veta tretia O.s.p. súd prvého stupňa odvolanie otca ani nedoručoval.
Výrok uznesenia o zamietnutí návrhu na dočasné zverenie maloletého do starostlivosti diagnostického
centra nebol napadnutý odvolaním, stal sa právoplatným (§ 206 ods. 2 O.s.p.), preto v tejto časti
rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.
Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého dieťaťa nemožno priznať úspech.
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov,
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 76 ods. l písm. b/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti.
Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a
aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť za výsledok
konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len ten účastník, ktorý návrh na nariadenie predbežného
opatrenia podal. Účelom predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred
začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, resp. dovtedy, kým nie sú dané
podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov, nároky
navrhovateľa predbežného opatrenia, záujmy účastníkov, má dočasný charakter, ktorého hranice sú
dané ustanovením § 77 O.s.p.; stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo
porušenému právu definitívnu ochranu.
Ako nepochybne vyplýva z obsahu spisu na súde prvého stupňa sa vedie konanie o návrhu L. B. na
zverenie maloletého do jeho náhradnej osobnej starostlivosti. Uznesením č.k. 61 P 160/2012-15 zo
dňa 6.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2013, bol maloletý J. B., narodený 8.4.1999,
predbežne zverený do náhradnej osobnej starostlivosti L. B.. Maloletý bol pred predbežným zverením
do náhradnej osobnej starostlivosti otčima vypočutý súdom dňa 5.12.2012, pričom uviedol, že chce
u neho bývať, je mu tam dobre a otčim sa o neho stará. V priebehu konania otec maloletého, ktorý
nesúhlasí so zverením dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, navrhol maloletého zveriť do svojej
starostlivosti. V predmetnej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru psychológie, odvetvie
klinická psychológia detí a dospelých, pričom doposiaľ nebol vyhotovený znalecký posudok. Zo záveru
prepúštacej správy A. L. X. L. G. Z. Q. X. V. B., kde bol maloletý hospitalizovaný od 31.1.2013 do
8.2.2013, vyplýva predpoklad, že nestabilné prostredie a neistota týkajúca sa rodinného prostredia môže
maloletého výrazne frustrovať a podieľa sa na fixovaní problémového správania sa. Z anamnézy okrem
inéhovyplynulo,ževýraznejšieproblémynastaliporozvodematkysL.B.,poktoromnajskôržilsostarou
matkou zo strany matky. Až neskôr vysvitlo, že chcel bývať s otčimom, ale nepovedal to. Matku odmietol,
pretože si našla iného partnera. Počas leta bol s nevlastným otcom, ktorého rešpektuje a neboli s ním
výrazné ťažkosti. V septembri 2012 nastúpil do školy v X. a začal navštevovať biologického otca a jehomatku. Zo strany starej matky z otcovej strany údajne dochádzalo ku komentovaniu a osočovaniu matky
maloletého a jej vulgárnemu označovaniu. Údajne maloletého podporovala aj v nežiaducich činnostiach,
napr. že nemusí ísť do školy, či k lekárovi. Vtedy začali problémy, maloletý odvrával, agresívne sa
choval voči starej matke, a aj ju fyzicky napadol. Stará matka maloletého nezvládala, nešiel do školy,
stupňovala sa jeho agresivita. Preto po maloletého prišla matka s nevlastným otcom, na čo sa maloletý
vyjadril, že chce bývať s otčimom. Výsledky vyšetrení v epikríze odôvodňovali odborné odporučenie,
aby maloletý zostal v starostlivosti nevlastného otca, kde má známe a najmä stabilné prostredie (v
spoločnej starostlivosti matky a jej manžela bol od 6 rokov veku). Taktiež bolo odporučené zachovanie
kontaktu s biologickou matkou, a súčasne zváženie dohľadu nad kontaktovaním sa s biologickým otcom
a prešetrenie zámerov starej matky z jeho strany, vzhľadom na jej možný údajný nevhodný vplyv na
maloletého.
Po podaní návrhu matky a jej bývalého manžela na nariadenie predbežného opatrenia v dôsledku
pretrvávajúcich výchovných problémov súvisiacich s problematickou adaptáciou maloletého na
zmenené pomery po rozpade vzťahu jeho matky a otčima, kolízny opatrovník na žiadosť súdu prvého
stupňa vykonal dňa 13.11.2013 šetrenie v rodine L. B. a pohovor s maloletým. Maloletý potvrdil,
že ťažko zvládal rozchod matky s otčimom a zatiaľ nedokáže prijať jej nového partnera, z ktorého
dôvodu ani nechce s matkou komunikovať, pričom sa vyhýba aj telefonickému kontaktu. Odkedy vie,
že svojim správaním (agresivita voči matke, nerešpektovanie otčima, neplnenie si školských povinností,
neprospievanie v škole a laxný prístup k učiteľom) prekročil istú hranicu, chce sa zmeniť. Veľmi sa snaží
zmeniť správanie a aj prospech v škole. Nevie si predstaviť, že by bol umiestnený v nejakom ústave.
Svoje skratové správanie robil preto, že chcel ukázať, že si ho nikto nevšíma. Mal pocit, že všetci okolo
neho nemajú o neho záujem, predovšetkým matka, ktorá si našla nového partnera. Maloletý výslovne
uviedol, že by veľmi rád naďalej býval s L. B.. Býva s nimi aj jeho 21-ročný syn, s ktorým si maloletý
veľmi rozumie. Taktiež prejavil vôľu spolupracovať so psychológom, k čomu sa priklonil aj jeho otčim.
V danom prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so (správnym) záverom súdu prvého
stupňa, že otec neosvedčil takú naliehavosť situácie, ktorá by odôvodňovala okamžitú potrebu zásahu
vo forme predbežnej úpravy ním navrhovanej. Výchovné problémy maloletého sú vzhľadom na jeho
citlivé vývinové obdobie dlhodobejšieho rázu, pričom súvisia práve s neistotou týkajúcou sa rodinného
prostredia. Výchovné prostredie u otčima, v starostlivosti ktorého zatiaľ neboli signalizované žiadne
nedostatky, je pre dieťa známe a stabilné, a teda je v ňom aj najväčší predpoklad zvládnutia
jeho problematického správania, k čomu napokon aj maloletý smeruje, hoci pod výchovným tlakom
pre neho neprijateľných možných následkov vo forme potenciálneho umiestnenia v diagnostickom
centre v prípade pretrvávania nevhodného správania z jeho strany. Vo vzťahu k eventuálnej príčinnej
súvislosti medzi problematickým správaním maloletého a vplyvom výchovného prostredia u jeho otčima,
namietanej otcom maloletého v jeho odvolaní, avšak aj k vhodnosti výchovného vplyvu otca a starej
matky z jeho strany, bude vzhľadom na závažné pochybnosti v tomto smere, vyplývajúce z obsahu
spisu, potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje možnosti konania o predbežnom opatrení.
V danom štádiu konania sa totiž nedá vylúčiť, či by, vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti, práve
zmena zverenia nezasiahla ešte negatívnejšie do života maloletého a nemala za následok zhoršenie
jeho výchovných problémov. Je teda taktiež potrebné prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, že otec
nepreukázal, že by okamžité vyňatie maloletého z jeho terajšieho rodinného prostredia bolo na prospech
dieťaťa. Rovnako bolo potrebné s prihliadnutím na ust. § 100 ods. 3 O.s.p. vziať do úvahy aj názor
maloletého, ktorý výslovne vyjadril svoju vôľu aktuálne zostať v starostlivosti otčima, z ktorého dôvodu
sa aj veľmi snaží o zlepšenie svojho správania. Vychádzajúc z ustanovení § 211 ods. 2, § 154 ods. l, §
167 ods. 2 O.s.p., podľa ktorých pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania, a
z vyššie uvedených skutočností, potom odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
ako vecne a právne správne potvrdil (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Takéto rozhodnutie za žiadnych okolností
neprejudikuje právo, nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Až v konečnom rozhodnutí vo veci (vedenej
na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 61P 61/2013) po vykonanom dokazovaní na preverenie
skutočností tvrdených účastníkmi konania súd prvého stupňa rozhodne o ďalšej výchove maloletého.
Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.