Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/112/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108209190
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5108209190.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Karasom, so sídlom Exekútorského úradu N. X, XXX XX E., vo veci oprávneného: Slovenská
republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti
povinnému: Y. V., bytom O. Y. XXX/XXX, XXX XX L.-Y., o vymoženie 33,32 Eur, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 18Er/777/20208-13 zo dňa 31.01.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným sudcom prvostupňový súd podľa § 57 ods. 1 písm. b/ zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
iba „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil. Zároveň uložil povinnému povinnosť nahradiť súdnemu

exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,46 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný titul v konaní predstavuje blok na pokutu
nezaplatenú na mieste vydaný OR PZ, ODI Košice č. AA 1202867 zo dňa 27.08.2006 (uloženú za
spáchanie priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch), ktorým bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému 1 000 Sk v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, vykonateľný
dňa 14.09.2006.

Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom

do 31.08.2008, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody
a o náhrade trov konania možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Vyššie uvedená trojročná lehota je tzv. prekluzívna (prepadná) lehota čo znamená, že po jej uplynutí
právo na nútený výkon rozhodnutia zaniká; predmetné rozhodnutie po uplynutí tejto lehoty už nemôže
byť spôsobilým podkladom pre exekúciu pre účely výkonu práva priznaného týmto rozhodnutím. V
predmetnej veci trojročná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné vykonať dané rozhodnutie, uplynula

dňom 14.09.2009. Na základe uvedeného, súd teda konštatoval, že po tomto dátume (t.j. 14.09.2009)
exekučný titul stratil účinnosť, a preto je potrebné exekúciu zastaviť.

O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom k ich náhrade
zaviazal v zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinného.

Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal účinkami zákona č. 298/2008 Z.z., ktorým bol zákon
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch s účinnosťou od 01.09.2008 zmenený tak, že ustanovenie § 88 ods.

1 bolo vypustené, na vplyv lehôt na výkon rozhodnutia, ktoré začali plynúť podľa zákona č. 372/1990
Zb. v znení účinnom do 31.8.2008 a v deň účinnosti zákona č. 298/2008 Z.z. ešte neuplynuli. Okresnýsúd uviedol, že zákon č. 298/2008 Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenia na takýto prípad. V súlade
so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a
zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného

(účinného) v čase, v ktorom ku vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Pre oblasť práva
verejného,osobitnepreoblasťsprávnehotrestaniaplatí,ženovšiaprávnaúprava,ktorejúčinkysúprejej
adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna
úprava posudzovala prísnejšie. Ak však novšia právna úprava je pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v
tomto prípade všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má

za následok, že orgán štátu musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia
adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v
ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym
predpisom, ak je tento pre adresáta nevýhodnejší.

Porušenie zákona sankcionované ukladaním pokuty patrí do oblasti správneho trestania, v dôsledku
čoho treba podľa zásad platných pre správne trestanie posudzovať aj plynutie lehôt, ktoré treba počítať

podľa právneho stavu účinného v čase, kedy došlo ku konaniu odôvodňujúcemu sankčný postih. Lehoty
na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok začínajú plynúť a až do ich skončenia bežia
podľa práva účinného v čase, kedy tieto lehoty začali plynúť. Ak sa právna úprava stanovujúca lehoty na
výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok zmení v čase, kedy už táto lehota začala plynúť, môže
sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje,

alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal
by všeobecne platnej zásade trestania upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v
zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol
čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu je
potrebné aplikovať, podľa názoru odvolacieho súdu, aj na prípady správneho trestania.

Aplikácia ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku (ktoré sa aplikuje na výkon rozhodnutia o uložení pokuty
za priestupok po prijatí zákona č. 298/2008 Z.z. účinného od 01.09.2008) je pre účastníka, ktorý porušil
právnu povinnosť, nevýhodnejšia, pretože umožňuje vykonať pokutu za priestupok v dlhších lehotách,
ako to bolo upravené v predchádzajúcej právnej úprave účinnej do 31.8.2008, resp. nestanovuje žiadnu
lehotu na vykonanie. S poukazom na vyššie uvedené úvahy a právne závery potom zákon č. 71/1967

Zb. nemožno použiť v tých prípadoch, kedy tieto lehoty začali plynúť podľa predchádzajúceho právneho
predpisu (v spornej veci podľa ust. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008).
Povedané inak, lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov, sa musia podľa
nich aj skončiť.

Proti uzneseniu okresného súdu v časti výroku I. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

oprávnený. V tejto súvislosti oprávnený uviedol, že s účinnosťou od 01.09.2008 sa vypustilo znenie § 88
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a doterajšie odseky sa
prečíslovali na 1 a 2. Keďže v čase rozhodovania súdu, t.j. 31.01.2013, zákon o priestupkoch po novele
zákonom č. 298/2002 Z.z. neobsahuje ustanovenie o prekluzívnej lehote, súd rozhodol o námietkach
povinného vo veci prekludovania nároku oprávneného na základe už zrušenej právnej normy. Z

dôvodu, že prechodné a záverečné ustanovenia zákona o priestupkoch účinného v čase rozhodovania
neupravujú právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 298/2008 Z.z., je
potrebné, aby súd postupoval podľa znenia zákona v čase rozhodovania. Podľa názoru oprávneného
súd môže aplikovať preklúziu nároku len vtedy, ak trojročná lehota určená na vymáhanie končí pred
nadobudnutím účinnosti zákona č. 298/2008 Z.z., t.j. do 31.08.2008, čo nie je tento prípad, keďže

trojročná lehota na vymáhanie priestupku by podľa odôvodnenia rozhodnutia uplynula až 14.09.2009.
Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto
uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Odvolací súdsa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením napadnutého rozhodnutia a
len na zdôraznenie jeho správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa ďalšie dôvody.

Krajský súd zdôrazňuje, že prvostupňový súd postupoval správne, keď ohľadom plynutia a počítania

lehôt na výkon individuálneho správneho aktu (blok na pokutu) aplikoval zásady správneho trestania a
všeobecný zákaz retroaktivity právnej normy.

Ak v predmetnej veci vznikla povinnému povinnosť zaplatiť pokutu za priestupok do 14.09.2006,
t.j. za účinnosti zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, bolo potrebné aplikovať na
plynutie lehôt ustanovenie pre páchateľa priestupku výhodnejšie, t.j. ustanovenie § 88 ods. 1 zákona
o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Ak v zmysle označeného ustanovenia bolo možné

exekučný titul v prejednávanej veci vykonať najneskôr do 14.09.2009, potom súd prvého stupňa
správnenapadnutýmuznesenímzastavilexekúciu,keďžerozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanie
exekúcie, sa po začatí exekúcie stalo neúčinným.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p., keď zistil, že oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne

trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd
účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.