Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/122/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113011681
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113011681.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa v trestnej veci proti odsúdenému W. M., nar. XX.XX.XXXX
v M., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. januára 2014
prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.10.2013, sp. zn.

8Pp/105/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného W. M. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

W. M. vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.
zn. 3T/34/2004 zo dňa 24.04.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp. zn. 29To/24/2006
zo dňa 28.09.2006 v trvaní 13 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia, pre spáchanie trestného činu vydierania podľa § 235 ods.
1 Tr. zák. a pokračujúceho trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 2 písm. c) Tr. zák. účinného
do 01.01.2006. Súčasne mu bolo uložené ochranné ambulantné psychiatrické a sexuologické liečenie.
Uvedený trest odsúdený nastúpil dňa 28.09.2006, pričom do trestu mu bol započítaný výkon väzby od
19.07.2004 do 28.09.2006.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému uplynula dňom 19.03.2013.

Dňa 02.09.2013 bol na Okresný súd Trenčín doručený návrh odsúdeného W. M. o jeho podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom
dňa 30.10.2013 po vypočutí odsúdeného napadnutým uznesením, sp. zn. 8Pp/105/2013 podľa § 415
ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietol návrh W. M. o jeho podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil skutočnosťou,
že u odsúdeného bola síce splnená formálna podmienka pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody a to vykonaním potrebnej časti uloženého trestu, avšak nebola splnená podmienka
materiálna spočívajúca v kumulácií podmienky preukázania polepšenia vo výkone trestu plnením
svojich povinností a podmienky očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život. Poukázal pritom
na skutočnosť, že z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyplýva, že riziko sociálneho

zlyhania je u odsúdeného hodnoteného ako stredné. Odsúdený začal páchať trestnú činnosť už ako
mladistvý, za čo mu bolo uložený podmienečný trest odňatia slobody, následne sa opätovne dopustil
ďalšejtrestnejčinnostiatotrestnéhočinuznásilnenia,začomuboluloženýnepodmienečnýtrestodňatia
slobody a sexuologické ochranné liečenie ústavnou formou, neskôr zmenené na formu ambulantnú.
Napriek uvedenému liečeniu sa opätovne dopustil trestného činu znásilnenia. Okresný súd poukázal na
správu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, kde odsúdený vykonával ďalšie ochranné

liečenie v období od 20.03.2007 do 13.02.2008 a aktuálny preliečovací pobyt vykonáva od 20.06.2012
doteraz,zktorejvyplýva,žeodsúdenýdoposiaľnezískaldostatočnýnáhľadnavlastnúsexuálnudeviáciua toho času nie je pripravený realizovať svoju sexualitu v medziach zákona. Tieto skutočnosti podľa
názoru okresného súdu nedávali dostatočnú záruku, že odsúdený povedie na slobode riadny život, a
zdrží sa ďalšieho protiprávneho konania. Aj keď podmienečné prepustenie odsúdeného odporúčal Ústav

na výkon trestu odňatia slobody, vyššie popísané skutočnosti viedli okresný súd k záveru, že tretia z
podmienok pre podmienečné prepustenie s prihliadnutím na závažnosť spáchanej trestnej činnosti, jej
rozsah, osobnostnú štruktúru odsúdeného a závery lekárskej správy z liečenia odsúdeného je u W. M.
príliš veľké riziko recidívy a preto jeho žiadosť zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po vyhlásení sťažnosť odsúdený W. M., ktorú bližšie písomne
odôvodnil prostredníctvom obhajcu, kde uviedol, že podľa jeho názoru spĺňa formálne i materiálne
podmienky na podmienečné prepustenie. Poukázal na dobré hodnotenie počas výkonu trestu odňatia
slobody a dĺžku vykonaného trestu. Naviac podľa jeho názoru súd nedostatočne prihliadol na tú
skutočnosť, že mu bolo v pôvodnom konaní uložené ochranné psychiatrické a sexuálne liečenie
ambulantnou formou, vo výkone ktorej môže pokračovať aj po prepustení na slobodu, čo napokon aj

sám chce a vyplýva to aj zo skutočnosti, že predložil súdu informačné letáky zdravotného strediska
so sídlom v Rajeckých Tepliciach zameriavajúce sa na sexuologickú a psychiatrickú starostlivosť a
tiež psychiatrické ambulancie MUDr. Čapkovej, ktoré obe zariadenia sa nachádzajú v blízkosti miesta
pobytu, kde sa po prepustení mieni zdržiavať. Súd taktiež nezvážil možnosť uloženia primeraných
obmedzení,ktorénavrhovalodsúdenýuložiťvprípade,žebysúdmalpochybnostionaplnenímateriálnej

podmienky podmienečného prepustenia. Naviac oznámenie ÚVTOS Košice-Šaca zo dňa 17.04.2013
pritom podľa jeho názoru nemožno považovať za dostatočný dôkaz o tom, že nemožno u neho očakávať
v budúcnosti vedenie riadneho života. V súvislosti s dĺžkou vykonaného trestu odňatia slobody poukázal
na to, že v súčasnosti je už neporovnateľne zrelší, vyspelejší a jeho rozumové vnímanie je na oveľa
vyššej úrovni ako v čase spáchania skutku, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Naviac vzhľadom

na ustanovenie § 74 ods. 1 Tr. zák. je zrejmé, že Okresný súd Liptovský Mikuláš už pred viac ako
9 rokmi považoval za dostatočné naplnenie účelu ochranného liečenia práve ambulantné liečenie, v
ktorom možno pokračovať na slobode. Keďže počas celej doby výkonu trestu odňatia slobody sa choval
riadne, ochrannému liečeniu sa podrobil, mieni pokračovať v jeho výkone aj na slobode, má za to, že
jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný a naplnenie účelu trestu v jeho prípade si

nevyžaduje jeho ďalší výkon. Preto navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a jeho návrhu na podmienečné
prepustenie vyhovieť, alternatívne po zrušení napadnutého uznesenia vec vrátiť okresnému súdu na
nové rozhodnutie.

Sťažnosť podanú prostredníctvom obhajcu doplnil aj odsúdený vlastnoručnými podaniami, doručenými

jednak okresnému súdu dňa 16.11.2013 a tiež krajskému súdu dňa 31.12.2013, kde uviedol, že počas
výkonu trestu sa zmenil, je iný ako pred 10 rokmi zamýšľal sa nad sebou. Spoznal novú priateľku, ktorá
na neho čaká. Vo výkone trestu prichádza do styku s rôznymi ženami a správa sa voči nim slušne. Nikdy
nebol podmienečne prepustený, chcel by šancu dokázať, že sa zmenil. Na slobode chce viesť slušný,
usporiadaný život, dodrží všetky obmedzenia, ktoré mu budú uložené. Poukázal na to, že liečba mu bola

uložená v ambulantnej forme, chce v nej pokračovať aj na slobode. Záverom uviedol, že ľutuje čoho sa
v minulosti dopustil a dal slovo, že v budúcnosti povedie riadny život.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť odsúdeného W.

M. nie je dôvodná.

Okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Aj podľa zistení krajského súdu u odsúdeného nie sú
splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zák. Citované ustanovenie podmieňuje

podmienečné prepustenie splnením troch podmienok - preukázaním polepšenia plnením svojich
povinností a svojím správaním vo výkone trestu, očakávaním, že v budúcnosti povedie riadny život a
vykonaním príslušnej časti uloženého trestu.

Z hodnotenia ústavu na výkon trestu zo dňa 11.09.2013 vyplynulo, že správanie a vystupovanie

odsúdeného počas výkonu trestu je na požadovanej úrovni, nedopúšťal sa priestupkov voči ústavnému
poriadku. Ústavný poriadok a denný režim dodržiava, k príslušníkom sa správa slušne, ich pokyny a
nariadenia plní. Pracovnú morálku má na veľmi dobrej úrovni, ochotne pracuje aj v čase osobného
voľna a za pozitívny prístup k pracovnej činnosti bol aj disciplinárne odmenený. Doposiaľ bol 7 krátdisciplinárne odmenený, potrestaný nebol. Udržiava písomný aj návštevný kontakt so svojou družkou.
Bola mu nariadená psychiatrická a sexuologická liečba ambulantnou formou, ktorú absolvoval v ÚVTOS
Košice. Stanovený program zaobchádzania priebežne plní, k spáchanej trestnej činnosti je odsúdený

dostatočne sebakritický. Riziko sociálneho zlyhania je hodnotené ako stredné a resocializačná prognóza
je u neho menej priaznivá, nakoľko mal problém stabilne a dlhodobejšie sa zamestnať, ako aj kvôli jeho
psychickému stavu, ktorý bol dôvodom jeho psychiatrického liečenia. V závere hodnotenia sa uvádza,
že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a toto je odporúčané.

V posudzovanej veci odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody a to vykonanie dvoch tretín uloženého trestu. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku,
týkajúcu sa polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, aj tu krajský
súd tak, ako aj okresný, dospel k názoru, že odsúdený si plní svoje povinnosti vo výkone trestu zatiaľ
riadne, jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni. Na druhej strane je v hodnotení
konštatované, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá a riziko jeho sociálneho

zlyhania je hodnotené ako stredné, najmä s poukazom na problémy so zamestnaním v minulosti, ale
aj kvôli jeho psychickému stavu, ktorý bol dôvodom jeho psychiatrického liečenia. Pritom zo správy
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, kde odsúdený začal vykonávať liečenie v
období od 20.03.2007 do 13.02.2008 a aktuálny preliečovací pobyt vykonáva od 20.06.2012 doteraz,
vyplynulo, že odsúdený doposiaľ nezískal dostatočný náhľad na vlastnú sexuálnu deviáciu a toho

času nie je pripravený realizovať svoju sexualitu v medziach zákona. Krajský súd si taktiež vyžiadal
lekársku správu z Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v
Trenčíne, kde obvinený toho času bol premiestnený. Z oznámenia ústavu vyplýva, že t.č. sú v ich ústave
schopný zabezpečiť ambulantnú psychiatrickú liečbu, avšak nie sexuologickú pre absenciu sexuológa.
Medikamentóznu liečbu má však podávanú podľa doporučení sexuologičky. Súčasne bola priložená

ďalšia lekárska správa z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca, z ktorej vyplýva, že na
základe rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/34/2004 zo dňa 24.04.2006 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp. zn. 29To/24/2006 zo dňa 28.09.2006 bol odsúdenému nariadený
výkon ochranného sexuologického liečenia ambulantnou formou a výkon ochranného psychiatrického
liečenia ambulantnou formou. Od 20.03.2007 do 17.03.2008 absolvoval prvý liečebný pobyt na Úseku

ochranných liečení zdravotníckeho zariadenia ÚVV a ÚVTOS Košice. Od 01.03.2012 sa zmenilo miesto
výkonu liečby na ÚVTOS Košice - Šaca. Aktuálny preliečovací pobyt vykonáva od 20.06.2012. Okrem
toho zo správy je zrejmé, že ochranná ambulantná sexuologická a psychiatrická liečba trvá naďalej a
vzhľadom k neukončenému terapeutickému procesu menovaný doposiaľ nezískal dostatočný náhľad na
vlastnú sexuálnu deviáciu a toho času nie je pripravený realizovať svoju sexualitu v medziach zákona.

Sebaregulácia vlastnej sexuality interferuje s osobnosťou odsúdeného, najmä črtou ľahkovážnosti
a problémom interiorizovať naučené informácie. Preto je realizácia deviantnej sexuality v medziach
zákona u menovaného otázna. Dlhodobejší pobyt na slobode môže priniesť aktiváciu deviantných
potrieb v takom rozsahu, že menovaný ich nebude vedieť zvládnuť. Zásadné je preto pokračovanie v
liečbe a dlhodobé sprevádzanie menovaného v ambulantnej liečbe.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti aj krajský súd dospel k záveru, že v súčasnosti u odsúdeného
nie je splnená podmienka materiálna, spočívajúca v kumulácií podmienky preukázania polepšenia vo
výkone trestu plnením svojich povinností a podmienky očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život.
W. M. vykonáva trest odňatia slobody za spáchanie závažnej trestnej činnosti, ktorú spáchal viacerými

útokmi, za ktoré bol odsúdený vyššie citovanými rozsudkami, pričom mu boli uložené aj ochranné
sexuologické a psychiatrické liečenie. Krajský súd musel vziať do úvahy pri posudzovaní otázky, či
možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život všetky skutočnosti v tomto smere
dôležité, okrem iného aj stav nariadeného liečenia. Na jednej strane je síce pravdou, že liečenia mu boli
uložené ambulantnou formou a teda by ich mohol vykonávať aj v mieste bydliska, avšak ako vyplýva z

lekárskych správ, je nutné pokračovať v započatej liečbe, nakoľko dlhodobejší pobyt na slobode môže u
neho priniesť aktiváciu deviantných potrieb v takom rozsahu, že ich nebude vedieť zvládnuť a zásadné je
aj dlhodobé sprevádzanie menovaného v liečbe. Vzhľadom k tomu je potom tiež dôležité skonštatovať,
že už v minulosti bol W. M. za rovnakú trestnú činnosť vo výkone trestu odňatia slobody, pričom uložené
sexuologické ústavné liečenie mu neskôr bolo zmenené na ambulantné a napriek tomu sa dopustil

opätovne (po štyroch rokoch) závažnej trestnej činnosti, za spáchanie ktorej momentálne vykonáva
trest odňatia slobody. Na základe toho potom aj krajský súd dospel k záveru, že u odsúdeného nie je
dostatočná záruka, že na slobode bude striktne dodržiavať režim liečenia a najmä v súčasnosti nie je
možné vysloviť záver o dôvodnom očakávaní vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení.Krajský súd uvádza, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v
tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí stanovenej

doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac
komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou takýchto úvah je
potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode
riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy, čo v prejednávanom prípade zistené nebolo.

Preto krajský súd sťažnosť odsúdeného W. M. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.