Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. január 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6Er/316/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111211974
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna XXXValjentová
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:2111211974.1

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, proti povinnému: L. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX K. XX, t.č. E. na výkon trestu
odňatia slobody V. nad L., o vymoženie X XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn.

EX 5517/11u:

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo
dňa 17.5.2011, doručenú tunajšiemu súdu dňa 26.3.2012, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 17.5.2011 požiadal súdny exekútor
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. SR 00088/11 zo dňa 3.3.2011 (ďalej len exekučný titul), ktorým
bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 1781,72 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1781,72 eur od 26.4.2007 do zaplatenia, trovy rozhodcovského
konania vo výške 106,01 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 316,08 eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadku,možnovykonaťexekúciuajnapodkladevykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku), ktoré je tak exekučným titulom. Takýmto

exekučným titulom je aj rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní podľa zákona č.
244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade podania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, je súd povinný preskúmať súlad tejto žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu so zákonom. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, má súd povinnosť
skúmať aj obsah rozhodcovského rozsudku (podľa hľadísk uvedených v § 45 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní), napr. či plnenie, na ktoré zaväzuje, nie je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Exekučným titulom v tejto veci je rozhodcovský rozsudok,
preto súd, aby ho mohol preskúmať podľa uvedených hľadísk, vyzval oprávneného na predloženiezmluvy o úvere, na základe ktorej vznikol medzi účastníkmi záväzkovo-právny vzťah a ďalších dokladov
potrebných na preskúmanie rozsudku.

Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

Z predloženej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č.005020101010704 zo dňa 2.7.2004 vyplýva, že
rozhodcovským súdom priznaná pohľadávka má základ v spotrebiteľskom úvere, ktorý oprávnený
poskytol v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinný úver prijal ako fyzická osoba - nepodnikateľ.
Vzhľadom na uvedenú povahu účastníkov bol ich právny vzťah spotrebiteľskou zmluvou, na právne

posúdenie ktorej sa prednostne aplikujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 Občianskeho
zákonníka).

Ustanovením o spotrebiteľských zmluvách je aj § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho

zákonníka v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov(ďalej len ako "zákon o spotrebiteľských úveroch") Na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 Spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.
2 uvedeného ustanovenia ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľačl.6ods.1.smerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých

na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Keďže zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať nemožnosť,
nedovolenosť a nemravnosť plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom, je nevyhnutné, aby takéto
posúdenie bolo možné. Možnosť preskúmania nemožnosti, nedovolenosti a nemravnosti plnenia

priznaného rozhodcovským rozsudkom súd vzhľadom na vyššie uvedené považuje za osobitnú
podmienku exekučného konania, v ktorom je vykonávaný rozhodcovský rozsudok. Bez splnenia tejto
podmienky je vylúčený postup podľa citovaného ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní,
preto súd nemôže vo veci konať. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd skúma i bez
návrhu aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania sa plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok
Súdneho dvora vo veci C-40/80, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrígues Nogueira zo
dňa 06.10.2009. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď
potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať

ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a
spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie
vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pre posúdenie práve materiálnej stránky exekučného titulu súd sa musel oboznámiť s listinami, o ktoré

sa opiera exekučný titul a to hlavne: Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky a Všeobecnými obchodnými
podmienkami VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, Dohodou o
úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi oprávneným o povinným zo dňa 16.4.2007.

Zo zmluvy o úvere vyplýva, že bol poskytnutý úver v sume 75 000 Sk (2489,54 eur), ktorý sa povinný

zaviazal splatiť v 60-ich mesačných splátkach po 1900,43 Sk (63,08 eur) počnúc dňom 2.8.2004
do 2.7.2009. v zmluve bola dohodnutá aj ročná percentuálny miera nákladov vo výške 9,33 %, t.j.
výška úrokov s poplatkami bola 42 175,8 Sk (1399,98 eur), a celková hodnota spotrebného úveru 117
175,8 Sk (3889,52 eur). Dohodou o úhrade pohľadávky v splátkach, uzatvorenej medzi povinným aoprávneným ako právnym nástupcom pôvodného veriteľa - VÚB, a.s. zo dňa 11.4.2007, povinný uznal
svoj záväzok vo výške 63 878,48 Sk (2 120,38 eur, z toho istina 46 893,48 Sk/1556,58 eur a úrok z
omeškania ku dňu uzatvorenia dohody vo výške 16 985 Sk/563,80 eur). Súčasťou tejto dohody je aj

splátkový kalendár, podľa ktorého sa povinný zaviazal splatiť pohľadávku v 23 mesačných splátkach
po 3 200 Sk/106,22 eur a jednu splátku v sume 2689,94 Sk/89,29 eur, a to v období od 25.4.2007
do 25.3.2009. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že povinný z dlžnej sumy uhradil
sumu 338,66 eur. V tejto Dohode si strany zároveň v bode 10 dohodli, že všetky spory z tejto zmluvy
budú riešené buď Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. alebo

pred príslušným štátnym súdom, pričom voľba je na žalujúcej strane. Rozhodcovský súd v odôvodnení
rozsudku konštatoval, že predmetnú dohodu o uznaní dlhu považuje za neplatnú z dôvodu jej neurčitosti
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto neobsahuje presné uznanie dlhu čo do dôvodu
vzniku. Zároveň však rozhodcovský súd uviedol, že neplatnosť uznania dlhu nespôsobuje neplatnosť
celej dohody o úhrade pohľadávky v splátkach, a z tohto dôvodu posúdil túto dohodu ako spôsobilý
právny titul na uplatnenie nároku žalobcom, záväzok povinného podľa splátkového kalendára považoval

rozhodcovský súd za dostatočne určitý a zrozumiteľný a absencia právneho dôvodu vzniku záväzku
bráni platnému vzniku záväzku len v prípade vzniku sporu o tejto otázke. Žalovaný však spornosť
dôvodu záväzku nenamietal.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. (absolútna neplatnosť).

Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a ,
140 , § 145

ods. 1 , § 479
, § 589 , § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 , považuje sa právny úkon za

platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40 ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti dovolá. (relatívna neplatnosť)

Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ustanovenia § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod,
na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou
cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené,
že veriteľ túto povinnosť nemá.

Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu (§ 39 OZ) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex
lege) a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným
schválením(ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky. (R39/1998).

Prípady relatívnej neplatnosti právnych úkonov sú taxatívne vypočítané v ustanovení § 40 a OZ a tento
výpočet nemožno ani analogicky rozširovať ešte na ďalšie prípady. (R 50/1985)Ustanovenie § 495 OZ upravuje obsah záväzkov, avšak ustanovenie § 558 OZ rieši uznanie dlhu ako
jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku, a ustanovenia § 495 OZ je všeobecným, a teda subsidiárnym
ustanovením k ustanoveniu § 558 OZ. Dôvod dlhu nemusí byť v uznávanom prejave uvedený výslovne,

stačí, ak je určený poukazom na upomienku na zaplatenie dlhu, v ktorej je dôvod dlhu obsiahnutý
(R 123/1953). Uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní
námietky týkajúce sa dôvodu alebo výška (rozsahu) nároku veriteľa (R13/1988).

V dohode o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 16.4.2007, uzatvorenej medzi oprávneným ako

veriteľom a povinným ako dlžníkom, je uvedené: „Dlžník týmto uznáva čo do dôvodu a výšky svoj
záväzok voči veriteľovi v celkovej výške ...“ . V dohode nie je nikde ďalšia zmienka o dôvode vzniku
záväzku, ani odkaz na pôvodný záväzok, na základe ktorého došlo k uznaniu dlhu, t.j. nie je zrejmé, aký
právny záväzok je uznaním dlhu zabezpečený. Z tohto dôvodu je dohoda neurčitým právnym úkonom
a z tohto dôvodu je neplatný.

Na základe uvedeného má súd za to, že rozhodcovský súd nesprávne posúdil platnosť dohody o
uznaní dlhu aj napriek absencii uznania právneho dôvodu vzniku záväzku. Podľa názoru súdu, ak v
uznaní dlhu chýba uznanie čo do dôvodu vzniku, pričom z dikcie ustanovenia § 558 OZ vyplýva, že dlh
musí byť uznaný čo do dôvodu a výšky, absenciou určitosti uznania jednej tejto zložky, nemôže byť v
druhej časti uznanie platné. V danom prípade nakoľko dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa

16.4.2007neobsahujedostatočneuvedenýdôvoduznaniazáväzkupovinným,vzhľadomnaakcesorickú
povahu právneho úkonu uznania dlhu, absencia uznania dôvodu, resp. jeho nezameniteľného určenia,
spôsobuje aj neplatnosť uznania čo sa týka výšky pohľadávky. Samotné uznanie pohľadávky v určitej
sume bez súčasného určitého uznania aj dôvodu vzniku takto uznanej výšky pohľadávky, nemôže
vyvolávať právne účinky. Nakoľko nejde v danom prípade o taxatívne vymedzenú relatívnu neplatnosť,

je takéto uznanie dlhu absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ..

Z tohto dôvodu bol rozhodcovský rozsudok rozhodcovským súdom vydaný na základe neplatného
právneho úkonu, t.j. nemohol zaviazať povinného za plnenie podľa žalobcom - oprávneným predloženej
dohody o úhrade pohľadávky - podľa neplatného právneho úkonu.

Ďalším dôvodom, pre ktorý nie je možné vydať poverenie je rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou
dohody o uznaní dlhu. Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah
do práv a povinnosti účastníkov zmluvy, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Rozhodcovská doložka nenapĺňa

záujem na ochrane spotrebiteľa. Povinný nemal možnosť si rozhodcovskú doložku vyjednať, nakoľko ju
oprávnený vložil do dohody, a to už i s výberom rozhodcovského súdu. Takáto zmluvná podmienka je
neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia

zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolaniejepotrebnépodaťvpočtetrochrovnopisov,akpotrebnýpočetrovnopisovúčastníknepredloží,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 ).