Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. december 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/892/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6197896683
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.PhDr. Anna Muchová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6197896683.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava IČO: 30 807 484 ( pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27), proti
povinnému: t.č. neexistujúcemu právnemu subjektu KRÁĽ, spol. s r.o. "v likvidácii", so sídlom Zvolenská
cesta 8, 974 00 Banská Bystrica, IČO: 31 584 578, na vymoženie pohľadávky vo výške 5986,87 Eur, o
podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom Exekútorského
úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 549/97, na základe návrhu
oprávneného zo dňa 17.04.1997, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 25.04.1997 a poverenia
Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 000811 zo dňa 14.05.1997 vyhlasuje za n e p r í p u s t
n ú a z a s t a v u j e j u.

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
42,79 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
5986,87 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu, vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne
so sídlom v Bratislave, vydaného pobočkou Banská Bystrica, Kapitulská 27, pod číslom konania

508/95/2 zo dňa 21.12.1995.

Poverením č. 5601 000811 zo dňa 14.05.1997 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, so sídlom Exekútorského úradu Mičinská cesta 35,
974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 549/97.

Dňa 25.09.2013 poverený exekútor oznámil tunajšiemu súdu relevantné skutočnosti pre ďalší priebeh
exekúcie a to výmaz povinného z obchodného registra dňom 16.10.2002.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a
pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek
v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o
zastavení exekúcie.

Súd, z podnetu súdneho exekútora a z aktuálneho výpisu z obchodného registra povinného má
preukázané, že Krajský súd v Banskej Bystrici, uznesením pod číslom konania 36-24 K 120/01 zodňa 29.4.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2002 zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na
majetok dlžníka KRÁĽ, spol. s r.o. " v likvidácii ", Zvolenská cesta 8, Banská Bystrica pre nedostatok
majetku. Na základe vyššie uvedeného v zmysle § 68, odst. 4 Obchod. zák. bola obchodná spoločnosť

KRÁĽ, spol. s r.o. " v likvidácii ", IČO:1584578, so sídlom Banská Bystrica, Zvolenská cesta 8 z
obchodného registra ku dňu 16.10.2002 vymazaná.

V danej veci je zrejmé, že povinný v priebehu konania zanikol výmazom z obchodného registra bez
likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného

zákonníka. Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení Obchodného
zákonníka je nedostatok majetku dlžníka (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka). Zániku povinného a jeho
strate spôsobilosti na právne úkony teda predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný
a preto práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom ( viď rozhodnutie NS
SR 2 M Cdo 11/2012).

Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu
zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Existencia nedostatku majetku povinného
musí byť podložená šetrením exekútora, pričom sa jedná o objektívnu skutočnosť. Vzhľadom na to,
že exekučný poriadok v znení do 31.01.2002 neupravoval osobitne ako dôvod zastavenia exekúcie
nemajetnosť povinného ( ktorý bol do Exekučného poriadku doplnený novelou č. 32/2002 Z.z. s

účinnosťou od 01.02.2002), súd na daný prípad aplikuje ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ( s účinnosťou do 31.01.2002), exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd exekúciu podľa 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
( účinného do 31.01.2002) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Poverený exekútor si v písomnom podaní zo dňa 24.09.2013 uplatnil trovy exekúcie vo výške 66,67
Eur ( odmenu vo výške 46,48 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške10,92 Eur a 20 % DPH z trov
exekúcie vo výške 9,30 Eur).

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1) Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196).

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
účinnej do 30.04.2008 (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie,
alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je
6,64eurzakaždúajzačatúhodinu.Súdnyexekútorjepovinnývyhotoviťčasovúšpecifikáciujednotlivých
úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa

poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 23 ods. 1 vyhl. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhl. náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 203 ods. 2, prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203
ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté
trovy exekúcie, nie však vo výške, v akej si ich uplatnil súdny exekútor.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej

činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch
exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur
za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14
ods. 1 písm. a) vyhlášky. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou
3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.

Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1
písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul úkon odmeňovaný paušálnou náhradou, za ktorý mu súd priznal
paušálnu náhradu. Jedná sa o úkon prevzatie návrhu a založenie spisu v trvaní 1 h, ktorý je nevyhnutne
zahrnutývúkonepodľa§15ods.1písm.a)vyhl.získaniepovereniaNebolpretodôvodpriznaťsúdnemu
exekútorovi za uvedený úkon odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné.

Súd neuznal súdnemu exekútorovi ani čas, ktorý si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania
uplatnil v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, resp. za úkony,
ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie, za
budúce úkony: ukončenie spisu po rozhodnutí v trvaní 60 min. ( á 6,6,4 Eur) a práca so spisom -

urgencia, vyúčtovanie v trvaní 60 min. ( á 6,6,4 Eur). Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva
už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Z
tohto dôvodu súd exekútorovi nepriznal budúce úkony v trvaní celkom 120 min. ( 2 x 6,64 Eur).

Po vykonanej úprave, súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a

Exekučným poriadkom trovy exekúcie vo výške 42,79 Eur / z toho časovú odmenu 19,92 Eur za 3 h
exekučnej činnosti á 6,64 Eur ( postúpenie námietok, správa o stave konania, podnet na zastavenie
exekúcie ), ďalej odmenu 6,64 Eur za 2 jednotlivé úkony exekučnej činnosti á 3,32 Eur (získanie
poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie), náhradu hotových výdavkov ( poštovné 7
zásielok) vo výške 9,10 Eur a 20 % DPH z trov exekúcie vo výške 7,13 Eur/.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie
dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré

vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutiesa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.