Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/200/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209156
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812209156.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: W. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v V., J.
5, zastúpeného spoločnosťou Z. M., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v V., J. X proti povinnému: U.
Y., nar. XX.X.XXXX, bytom v Y., B. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.442,86 eura s prísl. a trov
exekúcie vedenej u súdneho exekútora L.. E. M., K. XX, V., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.2.2013, č.k. 12Er/1065/2012-20, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 13.2.2013, č.k.
12Er/1065/2012-20 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania

exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/XXXX-XXXX
zo dňa 22.5.2012 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa
§ 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní
(ďalej len „ZoRK“), § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky

zákonník“) a § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) a § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Súd uviedol,
že medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinným
bola dňa 4.2.2005 uzatvorená zmluva o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej bol povinnému
poskytnutý úver vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 eura). Súd prvého stupňa posúdil túto zmluvu ako

spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko právny predchodca oprávneného bol bankou a mal v predmete činnosti
poskytovanie úverov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Povinný vystupoval v zmluve ako fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý nekonal v rámci predmetu
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že rozhodcovský súd
založil svoju právomoc rozhodnúť o spore na základe rozhodcovskej doložky v bode II. 5 zmluvy.
Rozhodcovská doložka znela: „Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté

z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom
Asociácie bánk v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom
banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom.“ Táto dohoda bola bližšie špecifikovaná vo
Všeobecných obchodných podmienkach X. a.s. tak, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory,
ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z úverovej zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní
v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom R. bánkpodľa zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Súd prvého stupňa preskúmal vyššie uvedenú
rozhodcovskú doložku a uviedol, že táto nebola medzi dodávateľom a spotrebiteľom individuálne
dojednaná. Povinný ako spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah Všeobecných

obchodných podmienok, nakoľko tieto boli spísané na predtlačenom formulári. Vzhľadom na splynutie
rozhodcovskej doložky s ostatnými podmienkami, mohol povinný zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej
doložke je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.
Preto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky, a preto je absolútne neplatná. V

závere uznesenia súd prvého stupňa skonštatoval, že nakoľko rozhodnutie vydané na základe takejto
rozhodcovskej doložky nemá legitimitu a nie je spôsobilým exekučným titulom, návrh na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že

exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok, pretože ako vyplýva z § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoRK“) a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) právoplatný
rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR. Teda je
spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie

veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom
pre výkon exekúcie. Uviedol, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný
súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak
by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, pôsobil by
exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom.

Ustanovenie § 45 ZoRK nezveruje právomoc exekučnému súdu konať vo vzťahu k rozhodcovskému
rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda napríklad nemá právomoc vykonať vo
veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Vyššie uvedené
ustanovenie neumožňuje exekučnému súdu vykonávať meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného
titulu, ale len skúmať vlastnosti uloženej povinnosti, teda nie rozhodnutie samotné. Ďalej uviedol, že

podľa rozhodnutia Súdneho dvora C - 40/08 zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby
vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná
svoje práva a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred
rozhodcami. Oprávnený zároveň poukázal na to, že v období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až 54
Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8.

časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka a zmluva o úvere
bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
v dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom
ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008
bola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto

zmluvy posudzovať podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Oprávnený zastával názor, že postupom
a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na
súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne
uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného
exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Oprávnený dal

do pozornosti dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že
ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba
v rozhodcovskom konaní a zákon považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, nemá to za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Uviedol, že spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva
možnosťriešiťsporvzmysledojednanejrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskomkonaní,alespotrebiteľ

môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nielen v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale
ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluva, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. V závere oprávnený poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 3 M N. XX/XXXX zo dňa 26.9.2011.Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak,
že mu nemieni vyhovieť, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom,
ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok; že zmluva o poskytnutí

flexipôžičky zo dňa 4.2.2005 nie je spotrebiteľskou zmluvou riadiacou sa ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a že rozpor rozhodcovskej doložky s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nemá za
následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného

odvolací súd uvádza:

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych
alebo občianskoprávnych vzťahov vydaný rozhodcom U.. U. B. dňa 22.5.2012, sp. zn. II/XXXX-XXXX.
Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.6.2012 a vykonateľnosť dňa 10.6.2012.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje
osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,

ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať rozhodcovský rozsudok
tak, ako keby právoplatný nebol. Dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 ZoRK,
a to, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah

výrokurozhodnutia,jehoodôvodneniaazmluvy,nazákladektorejrozhodcovskýsúdnárokoprávneného
posudzoval.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z § 44 Exekučného poriadku,
v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúciepovinnýpreskúmaťtútožiadosť,exekučnýtitulanávrhnavykonanieexekúcieaposúdiť,čitieto

nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či
oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že právny vzťah medzi právnym predchodcom
oprávneného (X. a.s.) a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa

4.2.2005, je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Európska únia
venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev
vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia
chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo
veci R. Z. SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe

ktorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorýrozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto
posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

V súvislosti so skúmaním, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný
súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní
je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. V nadväznosti na to

je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.2.2011, sp.
zn. IV. ÚS XX/XXXX-XX, v ktorom uviedol, že „vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v
rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už
so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), podľa
názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných
hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.“

Exekučnýsúdotázku,čiplnenieuloženévovýrokovejčastijedovolenéresp.činiejevrozporesdobrými
mravmi posudzuje ako otázku predbežnú, t.j. predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
splnené podmienky na zastavenie exekúcie, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa názoru
odvolacieho súdu by bolo nelogické, aby exekučný súd najprv vydal poverenie a až následne exekúciu

zastavil.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a ZoRK.

Čo sa týka druhej odvolacej námietky oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom
súdu prvého stupňa, že zmluva o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 4.2.2005 je spotrebiteľskou zmluvou v

zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, a to
bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe
alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len
vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov

v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. To znamená, že primárne sa
použije lex specialis, ktorým je v danom prípade zákon č. 258/2001 Z.z. a iba ak ten určitú otázku
neupravuje, resp. nie úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle
a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková právna úprava, ale
aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená, že

Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje Občiansky zákonník a
vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú
poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov -
spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách,
čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ -

povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej
zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že
právny predchodca oprávneného je právnickou osobou, ktorá mala v predmete činnosti od 8.7.2002
poskytovanie úverov, teda bol oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 1 ods. 2 písm. e)

zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľským úverom je úver od 200,- eur (6 000,- Sk) do 20 000,- eur
(600 000,- Sk), čo znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno
poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru
v zmysle §§ 1, 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože právny predchodca oprávnenéhopredmetnou zmluvou o pôžičke poskytol povinnému peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených
splátok úveru, povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splatiť a uhradiť celkové náklady
spojené s úverom.

Zmluva o poskytnutí flexipôžičky uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je
teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve
ju označili iba ako „Zmluva o poskytnutí flexipôžičky“, pretože podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak
právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a
ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy

podľa § 52 Občianskeho zákonníka a § 2 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého
stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo
VšeobecnýchobchodnýchpodmienkachX.,a.s.naposkytovaniespotrebnýchúverovfyzickýmosobám-
občanom za rozpornú s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, čo oprávnený namietal s poukazom
na túto právnu úpravu, ktorá sa stala účinnou až po uzavretí zmluvy o poskytnutí flexipôžičky (zo dňa

4.2.2005).

Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. VIII bod 3 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len
„VOP“), ktoré boli súčasťou zmluvy poskytnutí flexipôžičky zo dňa 4.2.2005.

Podľa čl. VIII bod 3 VOP sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi
nimi vznikli z tejto zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle ZoRK Stálym

rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Občiansky zákonník síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil

aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie
§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na

ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z VOP predložených oprávneným,
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že
táto nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného X., a.s. akoprávnym predchodcom oprávneného. Povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale mal možnosť
iba zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných
vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené vo všeobecných podmienkach, ktoré sú

rozsiahle a predtlačené malým písmom, takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne
oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú
výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam.

Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v
ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie a

spotrebiteľovi ako „slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre
nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami.
Ako vyplynulo z obsahu spisu, VOP úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli

podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť
ako platne dohodnutú v zmluve o pôžičke. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o
úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna
podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. XCdo XXX/XXXX).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie
uvedené vo VOP bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka účinného od 1.1.2008. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..
Oprávnenýnemalúspechvodvolacomkonaníatakmunáhradatrovnepatrí.Ostatnýmúčastníkomtrovy
odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu
trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.