Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113011201
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3113011201.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci odsúdeného P. F. na neverejnom zasadnutí dňa 11.
decembra 2013 prejednal sťažnosť odsúdeného P. F. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín
zo dňa 8. novembra 2013, sp.zn. 2Nt/96/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného P. F. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 8. novembra 2013, sp.zn. 2Nt/96/2013, podľa § 399 ods. 2
Tr. por. v spojení s § 394 ods. 1 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného P. F. na povolenie obnovy konania
v trestnej veci, v ktorej bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.2.2010, sp.
zn. 8T/109/2009 uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a zo zločinu nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a odsúdený podľa § 172
ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr.
zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou - asperačná zásada a za súčasného použitia ustanovenia
§ 39 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov so zaradením na jeho výkon
podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a pri súčasnom

uložení ochranného dohľadu na dobu 3 rokov podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. Svoje
rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nezistil dôvody pre povolenie obnovy konania v
zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., pretože nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli
sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o
treste odsúdeného. Nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. PL ÚS 106/2011, ktorý bol
vyhlásený dňa 21. decembra 2012 v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 a ktorým v § 41 ods. 2 Tr.zák.

časť prvej vety za bodkočiarkou („súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej
sadzby odňatia slobody“) bola vyhlásená za protiústavnú, nepovažoval totiž za obligatórnu podmienku
obnovy konania s poukazom na to, že účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom
pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, boli negované práve použitím ustanovenia
§ 39 ods. 1 Tr. zák. tým, že sprísnená trestná sadzba v posudzovanom prípade nebola použitá, a to pre
jej neprimeranú prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa a odsúdenému uložený

súhrnný trest nie je preto v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa ani v zrejmom
rozpore s účelom trestu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej trojdňovej lehote sťažnosť odsúdený P. F.. V jej písomnom
odôvodneníprostredníctvomobhajcunamietalsprávnosťnapadnutéhouznesenia,ktorénepovažovalza
správne a zákonné z dôvodu, že podľa jeho názoru sú dané podmienky pre povolenie obnovy konania.

Podľa názoru odsúdeného je nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. PL ÚS 106/2011
novou skutočnosťou v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., pričom strata účinnosti časti ustanovenia § 41 ods.2 Tr. zák. mala podľa neho za následok uloženie pôvodného trestu, ktorý je v zrejmom nepomere k
závažnosti činu a znamenala porušenie jeho práv na spravodlivý proces. Podľa názoru odsúdeného je
nepochybné, že súd v pôvodnom konaní dospel k záveru o nutnosti mimoriadne znížiť trest vzhľadom

na okolnosti prípadu a pomery páchateľa a že k rovnakým záverom by prišiel aj za predpokladu, ak by
rozhodoval o treste neberúc do úvahy neústavnú vetu za bodkočiarkou. V takom prípade by podľa jeho
názoru pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. rozhodoval o treste v rozmedzí 10 až 20 rokov,
teda s dolnou hranicou 10 rokov, pričom s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák.
by mohol mimoriadne znížiť trest o 1 až 5 rokov. Vzhľadom na to, že neústavná veta za bodkočiarkou

nútila súd rozhodovať o aplikácii inštitútu mimoriadneho zníženia trestu začínajúc od hranice 15 rokov, je
podľa názoru obhajcu odsúdeného nepochybné, že bol ukladaný trest odňatia slobody v trestnej sadzbe,
ktorej najnižšia hranica bola v rozpore s ústavou zvýšená o 5 rokov. Rovnako podľa neho niet žiadnych
dôvodov sa domnievať, že súd, pokiaľ už raz dospel k tomu, že sú splnené podmienky k mimoriadnemu
zníženiu trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby 15 rokov, by nedospel k rovnakému záveru i pri dolnej
hranici trestnej sadzby 10 rokov. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnuté

uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že podľa § 394 ods. 1
Tr. por. povolí navrhovanú obnovu konania v predmetnej trestnej veci vo výroku o treste.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín v písomnom vyjadrení zo dňa 29.11.2013 k dôvodom
sťažnosti odsúdeného považovala napadnuté uznesenie za zákonné s poukazom na to, že napriek

aplikácii asperačnej zásady pri ukladaní trestu súd v pôvodnom konaní využil mimoriadne zníženie trestu
podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a odsúdenému uložil trest v základnej zákonom stanovenej trestnej sadzbe
na jej dolnej hranici. Navrhla preto sťažnosť odsúdeného P. F. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm.
c/ Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 28.
novembra 2013, preskúmal na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného P. F. nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie
obnovy konania, pretože v konaní o obnove nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v
zmysle § 394 ods.1 Tr. por. mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. V napadnutom
uznesení podrobne, vecne správne a presvedčivo vyložil dôvody, pre ktoré nepovažoval odsúdeným
podaný návrh za opodstatnený a dôvodne ho neakceptoval.

Ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov
skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych,
ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných
podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny

predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou
skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy
konania, ale ak bol z toho dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex
lege“, t. j. na základe § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Ak je podaný

návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím a ktorý vychádza
len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Súd preto
už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Tr. por., ale obnovu konania
povolí podľa § 394 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení

neskorších predpisov.

Avšak v prípade, ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až c/ alebo písm.
e/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia
slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie §

41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v spojitosti s nálezom Ústavného súdu
SR z 28. novembra 2012, sp.zn. PL ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
pod číslom 428/2012 dňa 21. decembra 2012, sa nepoužije. Účinky použitia ustanovenia § 41 ods.2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, by totiž boli
negované práve použitím ustanovenia § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) až c) alebo písm. e) Tr. zák.
Sprísnená trestná sadzba by totiž v takom prípade nebola použitá, a to pre jej neprimeranú prísnosť

vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, alebo by nebola použitá z iného zákonom
určeného dôvodu. Súd by v týchto prípadoch mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod
dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti Trestného zákona,
teda zníženie by sa neodvíjalo od dolnej hranice určenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení
účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou. Súd by teda mohol využiť celú

časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť ( s príslušným obmedzením) ešte aj
nižší trest (k tomu pozri Stanovisko trestno-právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 i
rozhodnutie 13. publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdu súdov Slovenskej
republiky čiastka 1/2013). V takom prípade by sa ustanovenie § 41b zákona č. 38/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS
106/2011, nepoužilo, nakoľko ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona

v znení účinnom pred 21. decembrom 2012 , časti prvej vety za bodkočiarkou, by na dotknutý prípad
nedopadli.

Tak je tomu aj v posudzovanom prípade, v ktorom bol odsúdenému P. F. vyššie uvedeným právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.2.2010, sp. zn. 8T/109/2009 uložený súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 10 rokov podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím nielen § 36 písm. l/ Tr. zák.,
§ 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., ale aj za použitia ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41
ods. 2 Tr. zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou - asperačná zásada a za súčasného použitia
ustanovenia § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu
k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21.

decembra 2012. Účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom
2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, boli teda negované práve použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.
zák.,pretožesprísnenátrestnásadzbavposudzovanomprípadenebolapoužitá,atoprejejneprimeranú
prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa, pričom súd v pôvodnom konaní mohol v
zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody

ustanovenú v osobitnej časti Tr. zák. v § 172 ods. 2, t. j. pod 10 rokov. Zníženie trestu sa teda neodvíjalo
oddolnejhraniceurčenejpodľa§41ods.2T.zák.vzneníúčinnompred21.decembrom2012,častiprvej
vety za bodkočiarkou, súd v pôvodnom konaní mohol využiť celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou
spodnou hranicou a uložiť ( s príslušným obmedzením) ešte aj nižší trest. Vzhľadom na uvedené dôvody
odsúdenému v pôvodnom konaní uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov podľa § 172

ods. 2 Tr. zák. s použitím nielen § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., ale aj za
použitia ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou -
asperačná zásada a za súčasného použitia ustanovenia § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. o mimoriadnom
znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa §
41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, nie je v zrejmom nepomere k závažnosti

činu, k pomerom páchateľa ani v zrejmom rozpore s účelom trestu, preto ústavne nesúladné účinky
ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom pred 21. decembrom 2012 , časti prvej vety
za bodkočiarkou, sa na trest uložený v pôvodnom konaní nevzťahujú. V posudzovanom prípade preto
ustanovenie § 41b zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného
súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, neprichádzalo do úvahy a súd prvého stupňa

postupoval vecne správne, keď návrh odsúdeného P. F. na povolenie obnovy konania ako nedôvodný
zamietol. Napadnuté uznesenie je vecne správne, preto krajský súd nepovažoval námietky odsúdeného
uvedené v jeho sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného P. F. za dôvodnú, preto

ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.