Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/343/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710208812
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1710208812.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: ZEPTER SLOVAKIA spol. s.r.o., Karadžičova
7610/16, 821 08 Bratislava, IČO: 31 323 570, zast. JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, advokátom, M.R.
Štefánika 1, 902 01 Pezinok proti odporcovi: M. F., G. XX, XXX XX Š., o zaplatenie 986 Eur s prísl., o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.04.2012 č. k. 26Cb/280/2010-69
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.04.2012 č. k. 26Cb/280/2010-69 v napadnutej
častináhradytrovkonania mení tak,ženavrhovateľjepovinnýzaplatiťodporcovináhradutrovkonania
vo výške 6,70 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi

náhradu trov konania vo výške 350,95 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny 986 Eur
s príslušenstvom z titulu pohľadávky vzniknutej na základe zmluvy o nájme hnuteľnej veci č.
XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom. Z
dôvodu, že odporca dňa 13.09.2010 vrátil predmet nájmu - kufor, navrhovateľ podaním zo dňa
18.10.2010 vzal svoj návrh v časti istiny späť a žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 9% ročne od 29.04.2010 do 12.09.2010 zo sumy 986 Eur a trov konania. Po zastavení konania

v časti istiny uznesením zo dňa 07.12.2010 č. k. 26Cb/280/2010-30 zostal predmetom konania len
uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré navrhovateľ žiadal priznať z hodnoty predmetu
nájmu, t.j. kufra.

Súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa v zostávajúcej časti príslušenstva uplatnenej
pohľadávky zamietol, a uviedol, že predmet konania pred zastavením konania v časti zaplatenia istiny
bol skutkovo vymedzený ako povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu, o ktorú sa

zmenšil majetok navrhovateľa tým, že nevrátil navrhovateľovi predmet nájmu. Vrátením predmetu nájmu
- kufra došlo k zániku tohto zmenšenia majetku, navrhovateľ preto vzal návrh späť. Podľa ust. § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje. Navrhovateľ žiadal zaplatenie peňažnej sumy ako hodnoty kufra, pričom však na zaplatenie
tejto peňažnej sumy má nárok len ak dôjde k trvalému zmenšeniu jeho majetku v dôsledku nevrátenia

jeho veci. Nemôže sa vlastník domáhať zaplatenie hodnoty neoprávnene zadržiavanej veci, ak sa
nepreukáže nemožnosť vrátenia tejto veci, keďže žiadne zákonné ustanovenie nezakladá takýto nárokvlastníka veci. Len v prípade nemožnosti vrátenia veci pri splnení ostatných zákonných podmienok by
bolo možné úspešne si uplatniť náhradu škody vlastníkom veci (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka
v obchodno-právnych vzťahoch ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka). Navrhovateľ si uplatnil

nárok na zaplatenie peňažnej sumy ako hodnoty nevrátenej veci spolu s úrokom z omeškania. Keďže
navrhovateľ nemal nárok na zaplatenie peňažnej sumy, čo sa preukázalo vrátením veci, nemal ani nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania, keď úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka) má veriteľ právo požadovať od dlžníka len ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu (§ 517 Občianskeho zákonníka). S omeškaním vrátenia veci následok vzniku povinnosti

zaplatiť úroky omeškania spojený nie je a to ani v zmysle ust. § 723 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka, keď tento určuje právo na poplatok z omeškania avšak nie z hodnoty veci ale zo splátok
nájomného. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrh navarhovateľa zamaietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 147 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi alebo
jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím
zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. Svoje rozhodnutie o trovách

konania súd odôvodnil tým, že návrh bol síce zamietnutý, avšak k podaniu návrhu došlo výlučne z
dôvodu nevrátenia predmetu nájmu odporcom navrhovateľovi, pričom odporca uzatváral zmluvu ako
fyzická osoba - podnikateľ a v čase podania návrhu dňa 02.08.2010 bol v omeškaní viac ako rok, a
to od doručenia listu navrhovateľa zo dňa 29.09.2009. Odporca tak zavinil vznik trov konania. Súd
preto napriek neúspechu navrhovateľa v konaní, keď jeho návrh bol zamietnutý, priznal navrhovateľovi

náhradu trov súdneho konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
6,63 Eur, v ktorej časti nebude poplatok vrátený, z 5 úkonov právnej služby po 51,45 Eur, z režijného
paušálu za tieto úkony a z náhrady DPH, všetko spolu vo výške 350,95 Eur.

Proti tomuto rozsudku v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol
rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušiť. Uviedol, že navrhovateľ nemal nárok na zaplatenie

žalovanej sumy, pretože odporca predmetný kufor vrátil, a teda nevidí dôvod, prečo by mal odporca
zaplatiť navrhovateľovi jeho trovy.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.,) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
212 ods. 1 O.s.p., v napadnutej časti náhrady trov konania, prejednal odvolanie podľa ust. § 214 ods. 2
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné

a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zmeniť.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V prípade zastaveného konania súd nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu, ale podľa
zásady procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Citované ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p.,
vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie
konania s tým, že otázka zavinenia sa tu posudzuje výlučne z procesného hľadiska, podľa procesného

výsledku. Ak teda navrhovateľ vzal návrh späť a nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.,
(kedy sa dôvodne podaný návrh vezme späť pre správanie odporcu), z procesného hľadiska zásadne
platí, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy, ktoré odporca na
bránenie svojho práva v konaní účelne vynaložil. V časti uplatnenej istiny síce bolo konanie zastavené
po tom, ako odporca dňa 13.09.2010, t.j. po podaní návrhu, vrátil predmet nájmu - kufor, avšak z

uvedeného nie je možné dospieť k záveru o dôvodnosti podaného návrhu, keď právny titul, z ktorého
si navrhovateľ pohľadávku a to nárok na zaplatenie hodnoty prenajatej veci, uplatňoval. Navrhovateľ sa
domáhal zaplatenia hodnoty prenajatej veci - kufra, odporca však hodnotu veci nezaplatil, vrátil však
prenajatú vec, preto späťvzatie návrhu v časti istiny (hodnoty veci) nezavinil odporca.Z dôvodu zavinenia zastavenia konania v časti istiny je preto navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi
trovy konania podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.

V časti príslušenstva uplatnenej pohľadávky bol odporca v dôsledku právoplatného zamietnutia návrhu

navrhovateľa v tejto časti v plnom rozsahu úspešný, a teda mu vzniklo právo na náhradu trov konania
podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Nemožno preto súhlasiť so záverom súdu, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania
podľa ust. § 147 ods. 1 O.s.p., z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pretože
práve odporcovi v tomto konaní vzniklo právo na náhradu jeho trov, ktoré na bránenie svojho práva v
konaní účelne vynaložil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov
konania zmenil podľa ust. § 220 O.s.p., a odporcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú
z krátenej časti súdneho poplatku zaplateného za odpor vo výške 6,70 Eur, nad ktorú výšku bude
odporcovi súdny poplatok vrátený z dôvodu, že pred začatím pojednávania vo veci bol vzatý späť návrh
na začatie konania v časti istiny ako ceny predmetu konania, ktorá bola rozhodujúca pre určenie výšky

tohto súdneho poplatku (§ 11 ods. 3, 4, 9 zák. č. 71/1992 Zb.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu žiadne
trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.