Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lea Mária Stovičková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/195/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209212176
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2209212176.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky D. C., bytom F. B., Q. XXX, zastúpenej JUDr. Tiborom
Szakálom, advokátom, Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, proti odporkyni F. K. C., bytom M.
F., P. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Pongráczom, advokátom, Dunajská Streda, Alžbetínske
námestie 1203, o zaplatenie 1.264,23 eur, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda z 12. januára 2012 č. k. 7C/140/2009-237, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh a navrhovateľke uložil povinnosť
zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 565,53 eur.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a nárokom na bezdôvodné
obohatenie, ktorý nárok je od 1.2.2006 do 25.8.2007 premlčaným v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka vzhľadom k podaniu návrhu na začatie konania 25.8.2009. Zvyšok návrhu považoval
nedôvodným v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania
nevyplynula skutočnosť, že navrhovateľka plnila za odporkyňu to, čo podľa práva mala plniť sama. Niet
žiadneho právneho dôvodu uložiť odporkyni povinnosť uhradiť podiel zo spotrebovanej vody, teplej vody,
dodávke tepla, správy domu, údržby a opráv, ktoré spotrebovala výlučne navrhovateľka. Vychádzal z
toho, že vlastníctvo odporkyne v podiely 1/4 k bytu bolo iba formálne, bez jeho výkonu, zmluvu o výkone

správy so Spoločenstvom vlastníkov bytov na Q. ulici so súpisným číslom XXX v F. B. uzavrela len
navrhovateľka 1.4.2001, na základe ktorej boli výlučne navrhovateľke poskytované služby spojené s
užívaním bytu a odporkyňa nemala z týchto služieb žiaden prospech.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka, ktorá ho navrhla zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. odvolanie odôvodnil
neúplným a nesprávnym skutkovým zistením, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvého

stupňa nezohľadnil jednotlivé položky nároku, nakoľko niektoré náklady zaťažujú vlastníka, resp.
spoluvlastníkov bytu bez ohľadu na to, či v byte bývajú alebo nie. Náklady, ktoré vznikli len s bývaním
navrhovateľky neboli predmetom žaloby. Poukázala na to, že Občiansky zákonník nepozná formálne
vlastníctvo bytu (§ 123 Občianskeho zákonníka) a všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti (§
124 Občianskeho zákonníka), vrátane uzatvorenia zmluvy o správe bytu so spoločenstvom vlastníkov
bytov. Aj keď odporkyňa neuzatvorila uvedenú zmluvu, v zmysle § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.

bola povinná tieto náklady v 1/4 uhrádzať.

Odporkyňa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec v medziach odvolania, bez
pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby
prejednania veci na pojednávaní (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľky je dôvodné.

Predmetom konania je zaplatenie pomernej časti poplatkov za správu, údržbu a opravu spoločných
častí a zariadení a za zabezpečenie služieb súvisiacich s udržiavaním bytu (dodávka tepla, teplej
úžitkovej vody, studenej vody, odvoz odpadových vôd, dodávka elektrickej energie do spoločných častí
domu, odvoz smetí a pod.) za obdobie od 26.10.2000 do 28.10.2008 v podiely 1/4 podľa veľkosti

spoluvlastníckeho podielu odporkyne k bytu, s ktorým sú spojené.

V konaní nebolo sporným, že v rozhodnom období od 26.10.2000 do 28.10.2008 boli účastníčky konania
podielovými spoluvlastníčkami bytu č. 61 nachádzajúceho sa v obytnom dome s. č. 205 a podielu z
pozemkov, zapísanom na LV č. XXXX v k. ú. F. B., navrhovateľka v podiely 3/4 a odporkyňa v podiely
1/4. Sporným je právo navrhovateľky na zaplatenie 1/4 ňou zaplatených úhrad za obdobie od 1.2.2006
do 30.11.2008 Spoločenstvu vlastníkov bytov na ul. Q. pod súp. číslom XXX v F. B., ktoré si uplatnila

titulom bezdôvodného obohatenie v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka , nakoľko plnila za odporkyňu
to, čo mala plniť sama.

Navrhovateľka si návrhom uplatnila (pravdepodobne) preddavky za obdobie od 1.2.2006 do 30.11.2008,
bez vyúčtovania skutočných nákladov jednotlivých položiek. Súd prvého stupňa neoddelil jednotlivé
položkynároku,nakoľkonetrvalnaichoddeleníašpecifikáciivkonanínavrhovateľkou,pričomzhľadiska

rozhodnutia o návrhu je ich rozdelenie nutným na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a
úhrady do fondu opráv a údržby, nakoľko ich režim je odlišný.

Spoluvlastníctvo veci vyvoláva dve skupiny právnych vzťahov, jednak medzi spoluvlastníkmi a osobami
tretími, jednak medzi spoluvlastníkmi samotnými. Z právnych úkonov voči tretím osobám týkajúcich
sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 ods.

1 Občianskeho zákonníka). Pri výkone spoluvlastníckeho práva však vznikajú aj právne vzťahy
medzi samotnými spoluvlastníkmi, v rámci týchto vzťahov je možné vymedziť a obmedziť užívanie
veci jednotlivými spoluvlastníkmi. Podiel vyjadruje právne postavenie spoluvlastníka k ostatným
spoluvlastníkom, určuje, ako sa spoluvlastníci podieľajú na úžitkoch veci a aké nesú náklady a pod.
Samotné spoluvlastnícke právo nie je právnym dôvodom užívania veci v akomkoľvek rozsahu; je

len dôvodom k užívaniu veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu. To, že spoluvlastník je (v rámci
svojho podielu) oprávnený užívať celú vec, neznamená, že ju môže bez ďalšieho užívať nad rámec
podielu na úkor ostatných spoluvlastníkov. Majetkový prospech dosiahnutý týmto užívaním považuje
judikatúra tradične za obohatenie získané bez právneho dôvodu. Preto, ak užíva spoluvlastník bez
právneho dôvodu (bez dohody spoluvlastníkov alebo bez rozhodnutia súdu) spoločnú vec nad rámec

svojho spoluvlastníckeho podielu, je povinný vydať to, o čo sa takýmto užívaním obohatil ostatným
spoluvlastníkom podľa pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Uvedeným spôsobom súd prvého stupňa vec neposudzoval, preto nevyvodil dôsledky
vo vzťahu k užívaniu bytu navrhovateľkou nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu (3/4), keď
pravdepodobne k dohode spoluvlastníkov neprišlo (doposiaľ nevyplýva z vykonaného dokazovania) a

nevyhodnotil z tohto pohľadu navrhovateľkou zaplatené úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu za
odvoz smetí, osvetlenie spoločných priestorov a dodávku tepla na vykurovanie, dodávku studenej a
teplej vody a pod., ktoré plnenie výlučne spotrebovala navrhovateľka.

Pokiaľideoplatbydofonduoprávaúdržby,jepotrebnékonštatovať,žeideoprostriedky,ktorýchpoužitie
jeviazanénadlhodobéinvestíciedonehnuteľnostiajepriamospojenésvlastníctvombytu.Zuvedeného

potom vyplýva, že účastníčky konania, ktoré boli v rozhodnom čase podielovými spoluvlastníčkami, boli
povinné platiť do fondu údržby a opráv spojeného so zhodnocovaním nehnuteľnosti, stanovené platby
podľa veľkosti ich podielu, bez ohľadu na skutočnosť, či byt jednotlivé spoluvlastníčky užívali alebo
nie, nakoľko uvedené platby, ako už bolo uvedené, slúžia na zhodnocovanie a udržiavanie bytu, nie sú
spojené s užívaním bytu.Podľa § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky,
údržby a opráv a úhrady za plnenia. Spoločenstvo zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy, až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do
výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov
voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o spoločenstve, nesie
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami
preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločenstvu.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú
povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky
mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho
po vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky,
údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred
tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu,

spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako
aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu;
ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu
sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.

Podľa§10ods.4zákonač.182/1993Z.z.spoločenstvoasprávcavedieprostriedkyvofondeprevádzky,
údržby a opráv oddelene od prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome na úhrady za plnenia, pričom sa musí zachovať účel použitia týchto prostriedkov. Ak spoločenstvo
tvorí viac domov, zriaďuje sa fond prevádzky, údržby a opráv osobitne pre každý dom.

Podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového

priestoru nemá doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome právo na vrátenie alikvotnej
časti zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv od spoločenstva alebo správcu.

V danej veci zo Zmluvy o výkone správy z 1.4.2001 uzavretej medzi Spoločenstvom vlastníkov bytov na
ul. Q. pod súpisným číslom XXX v F. B. a navrhovateľkou vyplýva, že výška preddavkov na úhradu za
poskytované služby je: za odvoz smeti, osvetlenie spoločných priestorov a dodávku tepla na vykurovanie

podľa veľkosti podlahovej plochy bytov a dodávku studenej a teplej úžitkovej vody podľa skutočnej
spotreby, na poistenie a na revízie technických zariadení 100 Sk mesačne, preddavok na úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 2 234 Sk a do fondu opráv a údržby (GO fond) 350 Sk
mesačne.Zozmluvytiežvyplývazáväzoksprávcuvždydo31.májavyúčtovaťrozdielmedzizaplatenými
zálohami a skutočnými nákladmi.

Z uvedeného vyplýva, že za súčasného stavu veci, súd prvého stupňa nerozhodol správne.
Predovšetkým bolo potrebným rozdeliť nárok navrhovateľky na nárok vyplývajúci z úhrad za plnenia
spojené s užívaním bytu a na nárok vyplývajúci z úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv. Následne
je potrebným vykonať dokazovanie k jednotlivým nárokom s tým, že prvý z nárokov je spojený s
užívaním bytu, v danom prípade výlučne navrhovateľkou nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu 3/4

pravdepodobne bez právneho dôvodu - dohody podielových spoluvlastníčok a následne vyhodnotiť, či
odporkyni mohlo vôbec vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Druhý z nárokov je spojený s vlastníctvom
bytu, v ktorom prípade povinnosť platiť finančné prostriedky do fondu je spojená s vlastníctvom, resp.
spoluvlastníctvom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.Pokiaľ súd prvého stupňa nepostupoval uvedeným spôsobom, postupoval nesprávne. Svojim
nesprávnym procesným postupom, predchádzajúcim vydaniu rozsudku v otázke spresnenia návrhu o
jednotlivých nárokoch, odňal účastníčkam možnosť konať pred súdom. Pri posudzovaní otázky, či v

danom prípade došlo v konaní súdu prvého stupňa k odňatiu možnosti účastníčkam konať, vzal odvolací
súd zreteľ na to, že vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.
je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,
ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46
a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (OznámenieMinisterstvazahraničnýchvecíČSFRčíslo209/1992Zb.).Právonasúdnuochranu,
ako súčasť práva na spravodlivý proces, zahŕňa aj právo na rozhodnutie, ktorému predchádza faktická
činnosť súdu v súlade so zákonom, konkrétne procesným predpisov upravujúcim postup súdu, ktorým
je Občiansky súdny poriadok. Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie súdu, ktorému
nepredchádzalo spresnenie nároku uplatneného návrhom na začatie konania a rozhodnutie o takomto
nešpecifikovanom nároku.

Odvolací súd postupujúc podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa pre
jeho rozpor so zákonom, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.