Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Elena Ondrišová
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/271/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210220071
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210220071.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: U.I.S. Sk s.r.o., Matúškova 1982, Dolný Kubín, IČO:
44 127 812, práv. zast. advokátkou JUDr. Editou Lehockou, Štúrova 1267, Šaštín - Stráže, proti
žalovanému: AVANTO, a.s., Hraničná 18, Bratislava, IČO: 43 831 231, o zaplatenie 77.772,73 EUR
s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 42Cb
310/2010 - 261 zo dňa 27.03.2012, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 42Cb/310/2010 - 261
zo dňa 27.03.2012 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š
u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 73.767,72 EUR spolu so
14,25% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 529,43 eur od 29.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 963,98
eur od 29.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 4.443,84 eur od 21.03.2009 do zaplatenia, zo sumy 2.666,30
eur od 21.03.2009 do zaplatenia, zo sumy 35.493,43 eur od 09.12.2008 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.313,94 eur od 28.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 23.650,79
eur od 13.07.2009 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v časti týkajúcej
sa zaplatenia sumy 4.005,- eur a vo zvyšku úroku z omeškania konanie zastavil a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 9.673,83 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.Súdprvéhostupňarozhodolnazákladevykonanéhodokazovania,ktorýmmalzapreukázané,
že účastníci uzatvorili dňa 14. apríla 2008 zmluvu o dielo Č.. XXX - XX - XX - A. R. U. Q. A. K. - P. a
27. októbra 2008 zmluvu o dielo Č.. XXX - XX - XX - A. R. U. Q. A. V. G. Z.. Žalobca dielo zrealizoval
a za vykonanie diela vystavil žalovanému jednotlivé faktúry, ktoré žalovaný nerozporoval a čiastočne
zaplatil. Za nedôvodnú považoval námietku žalovaného, že do dnešného dňa nedošlo k riadnemu
protokolárnemu odovzdaniu diela na vzorovom formulári, nakoľko pri oboch dielach preukázal žalobca
ich vykonanie súpisom vykonaných prác a dodávok a zisťovacím protokolom o vykonaných prácach a
dodávkach, ktoré za žalovaného podpísal T.. I., ktorý túto skutočnosť potvrdil na pojednávaní a bol v
zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo oprávnený konať v technických veciach za žalovaného. Súd síce
konštatoval, že vzorový formulár, uvedený vo všeobecných zmluvných podmienkach, a to v preambule
bod 4, písm. f - zápis o odovzdaní a prevzatí diela, podpísaný nebol, avšak uviedol, že formulár nebol
súčasťou zmluvy a nebol uvedený ani v prílohách, ktoré tvoria súčasť zmluvy a ani samotný žalovaný
nenamietal, že by dielo nebolo zrealizované a navyše bolo ním odovzdané jeho investorovi. Vyvodenie
záveru o neodovzdaní diela z nepodpísania vzorového formulára označil za príliš formalitické, a to aj s
poukazom na uznanie dlhu z 31. júla 2009 čo do dôvodu a výšky v rozsahu 73.767,72 EUR, zaslané
žalobcovi mailom napriek tomu, že nebolo podpísané a to v spojení s čiastočnými platbami žalovaného.
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že žalobca má právo na zaplatenie prvej pozastavenej časti ceny
diela, nakoľko žalovaného riadne vyzval, a to pri zmluve Rača, výzvou danou na prepravu dňa 12.
septembra 2008, doručenou žalovanému dňa 13. septembra 2008 a pri zmluve Dubnica danou na
prepravu dňa 2. februára 2009 a doručenou 3. februára 2009. Za nedôvodnú označil ďalej námietkužalovaného týkajúcu sa zmluvnej pokuty za omeškanie s odovzdaním diela Dubnica v sume 4.033,06
EUR, keďže žalovaný nepreukázal, že omeškanie bolo spôsobené z dôvodov na strane žalobcu a aj
v protokole o odovzdaní a prevzatí diela bolo T.. I. za žalovaného uvedené, že omeškanie diela bolo
spôsobené požiadavkami žalovaného na práce naviac, teda omeškanie s odovzdaním diela nenastalo
z dôvodov na strane žalobcu. Za odporujúce zásadám poctivého obchodného styku a dobrým mravom
označilsúdprvéhostupňazapočítanienávrhužalovanéhonazmluvnúpokutu vsume23.390,13EURza
opätovné nevystavenie konečných faktúr (znejúcich hoci aj na sumu 0,- EUR), nakoľko žalobca vystavil
faktúry za objednané práce z obidvoch zmlúv, žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že týmito faktúrami
došlo k vyúčtovaniu ceny za dielo. Za nedôvodnú označil aj ďalšiu kompenzačnú námietku žalovaného
týkajúcu sa nároku na náhradu škody v sume 394.035,73 EUR, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu,
ktorú si u neho uplatnil investor spoločnosť QUEEN INVESTMENT s.r.o. za oneskorené dodanie diela,
nakoľko žalovaný nepreukázal, že by mu vznikla škoda, a že by sa uložená pokuta týkala prác, ktoré
vykonával konkrétne žalobca. Konštatoval, že sa zmluvná pokuta mohla týkať prác iných zhotoviteľov,
ktorí sa na predmetných dielach podieľali. Pokiaľ ide o nárok žalovaného týkajúci sa vád na diele Rača,
súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný nepreukázal, že žalobcovi doručil výzvy na odstránenie vád a
tiež nepreukázal, že by z jeho strany došlo k zaplateniu faktúry investorovi, ktorej refundáciu požaduje
od žalobcu. Žalovaným uplatnené právo na zaplatenie sumy 652,35 EUR z titulu zodpovednosti za vady
nepovažoval za dôvodné, nakoľko postup žalovaného nezodpovedal § 436 a § 437 Obch. zák., nakoľko
žalovaný mohol požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru, opravou tovaru, zľavou z
kúpnejcenyaleboodstúpiťodzmluvy,nebolvšakoprávnenýodstrániťvaduprostredníctvomtretíchosôb
a následne požadovať náhradu týchto nákladov od žalobcu. Výrok týkajúci sa náhrady trov odôvodnil
odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a vznikom trov na súdnom poplatku za žalobu v sume 4.666,- EUR a
právnom zastúpení v sume 5.007,83 EUR.
Proti vyhovujúcej časti rozsudku a súvisiacom výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie
žalovaný, navrhujúc ho zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že došlo
k omeškaniu so zhotovením diela Dubnica nad Váhom. Namietal, že je nelogické, aby žalovaný
produkoval dôkazy k tomu, že žalobca sa dostal do omeškania nie vlastnou vinou, žalovaný podrobne
zdôvodnil, prečo konštatovanie, uvedené v protokole o odovzdaní diela, podľa ktorého malo byť
spôsobené omeškanie prácami naviac, nie je právne relevantné, súd sa však touto argumentáciou
vôbecnezaoberalažiadnymspôsobomjunevyhodnotil.Namietal,žežalovanýnepredložilžiadnydôkaz,
ktorýmbypreukázal,žedošloknaviacprácam,ažetietomalizanásledokposunutietermínuodovzdania
diela. Samotné konštatovanie v protokole o odovzdaní o tom, že k omeškaniu s termínom plnenia došlo
z dôvodu naviac prác, nie je zmenou zmluvy ohľadom termínu plnenia a žalobca bol s odovzdaním
diela Kaufland Dubnica nad Váhom v omeškaní o 35 dní, na základe čoho mu žalovaný oprávnene
vyúčtoval zmluvnú pokutu 4.033,06 EUR. Rozsudok ďalej označil za vadný a nepreskúmateľný z toho
dôvodu, že žalobcovi priznal na zaplatenie 73.762,72 EUR po tom, čo zastavil konanie v sume 4.005,-
EUR (77.772,73 - 4.005,- EUR, keďže však akceptoval kompenzačnú námietku v sume 3.381,15 EUR,
mal priznať žalobcovi len sumu 70.386,57 EUR). Poukázal na list zo dňa 29. februára 2012, ktorým
žalobca zobral návrh späť aj v časti 3.381,15 EUR, v rozsudku sa však táto skutočnosť neprejavila.
Ďalej namietal, že z dôvodov ním už uvádzaných nemá za preukázané doručenie výzvy na uvoľnenie
I. časti pozastávky. Ďalej namietal, že si neuplatňoval refakturáciu ceny 652,35 EUR, preto mu nie je
zrejmé, z akého dôvodu sa súd jej oprávnenosťou zaoberal, predloženými listinami len preukazoval
nesplnenie povinnosti odstránenia závad a z toho dôvodu nesplnenie jednej z podmienok na vyplatenie
prvej časti riadnej pozastávky Vo vzťahu so zmluvnou pokutou vyúčtovanou za nevystavenie konečnej
faktúry uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe akej zákonnej alebo etickej normy môže súd označiť za
nepoctivý obchodný styk požadovanie splnenia dohodnutej zmluvnej povinnosti. Ďalej vytýkal súdu, že
nesprávne vyhodnotil list žalovaného zo dňa 31. júla 2009 ako uznanie dlhu, nakoľko nemal zákonom
pre písomnú formu požadované náležitosti, pričom uznanie dlhu nepotvrdil ani svedok T.. C., ktorý
vypovedal, že tento doklad zrejme svojvoľne zaslali žalobcovi účtovníčky. Ďalej namietal, že súd zastavil
konanie v časti týkajúcej sa príslušenstva bez jeho súhlasu a bez doručenia zmeny návrhu do jeho
vlastnýchrúk.Zanesprávneoznačilajpriznanienáhradytrovvplnomrozsahu,keďžalobcanebolvoveci
celkom úspešný, keďže v časti zaplatenia 4.005,- EUR zobral žalobu späť, uznal oprávnenosť námietky
žalovaného vo vzťahu k pohľadávke 3.381,15 EUR a zobral žalobu späť aj v časti príslušenstva.
Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,
že postoj žalovaného je vyvolaný len a len skutočnosťou, že za stavbu OC Kaufland Bratislava - Račadostal vysoké penále, a to za včasné nedokončenie križovatky, ktorá bol súčasťou stavby, ale nemala
nič spoločné s prácami realizovanými žalobcom a týmto konaním sa snaží i kompenzovať stratu.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti a súvisiacom výroku o náhrade
trov konania, podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok nie je vecne správny v celom rozsahu, nakoľko súd prvého stupňa neposúdil vec správne po
právnej stránke a dopustil sa procesného pochybenia.
Podľa § 545 ods. 3 Obč. zák., ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu
zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že je povinnosťou dlžníka preukazovať, že nezavinil porušenie
povinnosti, za ktoré bola dohodnutá zmluvná pokuta. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že sa žalobca
dostal do omeškania s dokončením diela Centrum Obchodu a Služieb Dubnica nad Váhom o 35 dní.
Odvolací súd sa preto stotožnil s námietku odvolateľa, že bolo povinnosťou žalobcu preukazovať, že
omeškanie nezavinil a nie, ako to nesprávne konštatoval súd prvého stupňa, že žalovaný nepreukázal,
že omeškanie bolo spôsobené z dôvodov na strane žalobcu, keďže aj z protokolu o odovzdaní a prevzatí
diela vyplýva, že omeškanie bolo spôsobené požiadavkami žalovaného na naviac práce. Z čl. IV. bod
5 Všeobecných zmluvných podmienok nepochybne vyplýva, že podľa dohody účastníkov posunutie
termínu zahájenia prác ani iné objektívne či subjektívne skutočnosti alebo dôvody nemajú vplyv na
stanovený termín dokončenia diela, pokiaľ nebude v konkrétnom prípade výslovne písomne dohodnuté
inak (vo forme dodatku k vlastnej zmluve o dielo), resp. zápisom v stavebnom denníku. Keďže žalobca
nepreukázal, že by v súvislosti s vykonanými naviac prácami došlo platne k zmene termínu plnenia a zo
zmluvy ani zo zákona nevyplýva, že by sa v tomto prípade automaticky posúval termín plnenia, odvolací
súd sa stotožnil so žalovaným, že mu za omeškanie žalobcu s dokončením diela po dobu 35 dní vzniklo,
v zmysle čl. X. bod 3 písm. a) Všeobecných podmienok, právo na zmluvnú pokutu. Nakoľko súd prvého
stupňa riadiac sa nesprávnym právnym názorom, dospel k opačnému záveru, bude potrebné v ďalšom
konaní zaoberať sa správnosťou výšky žalovaným uplatnenej zmluvnej pokuty, jej primeranosťou a jej
započítaním so žalobcom uplatnenými nárokmi v zmysle § 580 a nasl. Obč. zák. a § 358 a nasl. Obch.
zákonníka.
Odvolací súd sa tiež stotožnil s námietkou žalovaného, že priznaná istina 73.767,72 EUR spolu so
sumou 4.005,- EUR, v časti ktorej bolo konanie na základe späťvzatia žalobcu zo dňa 26. októbra
2011 právoplatne zastavené a zmluvnou pokutou 3.381,15 EUR, ktorej dôvodnosť uznal aj žalobca a
ktorú aj súd prvého stupňa, ako vyplýva z odôvodnenia, považoval za dôvodnú kompenzačnú námietku,
nezodpovedá žalobcom uplatnenému nároku 77.772,73 EUR po zohľadnení čiastočného späťvzatia a
započítania kompenzačnej námietky v zmysle § 98 O.s.p.
Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaného, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu
prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa
sa vysporiadal dôsledne s námietkami žalovaného, a preto odvolací súd s prihliadnutím na zásadu
hospodárnosti nepovažuje za dôvodné tieto opakovať.
Pokiaľ ide o výrok týkajúci sa náhrady trov konania, so zreteľom na skutočnosť, že žaloba bola v
časti vzatá späť a v časti, vzhľadom na dôvodne uplatnenú námietku započítania mala byť správne
zamietnutá, neprislúcha žalobcovi v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania v celom rozsahu,
nakoľko tak ako to namietal odvolateľ, nemal plný úspech v konaní. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú
náhradu za úkony právnej služby, a to podania z 13. júna 2011 a 26. októbra 2011, sa odvolací súd
stotožnil s názorom odvolateľa, že sa nejedná o nevyhnutný úkon iba v prípade podania z 26. októbra
2011,ktorýpredstavujelenupresneniepredchádzajúcichvyjadrení.Pokiaľideopodaniez13.júna2011,
odvolací súd je názoru, že za tento úkon žalobcovi patrí náhrada, nakoľko ním reagoval na žalovaným
predložené dôkazy.Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods.
1, písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.