Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/234/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111216645
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6111216645.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast.: ADVOKÁTI
s.r.o., so sídlom Klariská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 638, proti povinnému: L. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XXXX/XXX, XXX XX J. J., zast. súdom ustanoveným opatrovníkom: M. C., pracovníčka
Okresného súdu Zvolen, o vymoženie sumy 738,66 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Ing. Jánom Gasperom, Exekútorský úrad so sídlom v Rimavskej Sobote, K. Mikszátha 268, pod
sp. zn. EX 1626/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
5Er/547/2011-10 zo dňa 26.08.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 5Er/547/2011-10 zo dňa 26.08.2011 p o t v r d z u j e.

Odvolateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým
uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol
tak po zistení, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35
862 882, zo dňa 27.08.2010, sp. zn. BA0210013 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), nie je spôsobilým
exekučným titulom a bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

vyplýva, že exekučný súd považoval zmluvu o úvere uzavretú 23.09.2005 medzi povinným a právnym
predchodcom oprávneného (Poštovou bankou, a.s.) za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), na ktorú sa budú aplikovať aj §§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) o ochrane spotrebiteľa. V nadväznosti

na uvedené prvostupňový súd skúmal rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda, či rozhodcovská doložka začlenená v
rámci podmienok formulárovej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Exekučný súd s
poukazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“) a judikatúru Súdneho dvora EÚ v

spotrebiteľských veciach uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť
právomocrozhodcovskéhosúdu,znemožňujevoľbuspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporuštátnym
súdom. Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými zmluvnými podmienkami. Spotrebiteľ mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti

spotrebiteľaneodvolateľnesapodrobiťrozhodcovskémukonaniuavzdaťsaprávanaspravodlivýprocespred nezávislým súdom. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi
sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa
priečidobrýmmravomavýkonprávapovinnostíztakejtodoložkyodporujedobrýmmravom,vdanejveci

boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“).

Proti predmetnému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré

odôvodnil v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. Odvolateľ v prvom rade spochybnil posúdenie
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. V tejto súvislosti poukázal na rôzne
jazykové verzie prílohy Smernice a dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka s tým, že
ak by aj niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá
za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Ďalej poukázal na § 93b ods. 1 a 2 zákona

č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 30.11.2009 (ďalej len „zákon o bankách“), v zmysle
ktorého banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Konštatoval, že oprávnený si splnil povinnosť, ktorá mu vyplývala
z cit. ustanovenia zákona o bankách. Odvolateľ ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok predstavuje
prekážku res iudicata, výrok právoplatného rozhodcovského rozsudku je záväzný a nezmeniteľný nielen

vo vzťahu k účastníkom konania, ale je záväzný aj pre exekučný súd. Namietol, že v zmysle platného
práva (§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ďalej
len „ZRK“), je exekučný súd oprávnený skúmať výlučne súlad plnenia, na ktoré povinného zaviazal
rozhodcovský súd, so zákonom, resp. dobrými mravmi, nie z hľadiska platnosti alebo prijateľnosti
jednotlivých ustanovení zmluvy o úvere a je obchodných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené ako

aj s prihliadnutím na závery judikatúry Súdneho dvora EÚ a dikciu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
oprávnený zdôraznil, že okresný súd nie je v exekučnom konaní oprávnený skúmať vecnú správnosť
(skutkové a právne závery rozhodcovského súdu), ani povahu rozhodcovskej doložky, vzhľadom na
právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Oprávnený si uplatnil aj nárok na náhradu
trov konania - trov právneho zastúpenia spolu vo výške 39,76 eura.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných
odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v exekučnom konaní domáha vymoženia dlžnej sumy
priznanej rozhodcovským rozsudkom. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská

doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu je obsiahnutá v čl. 9 Obchodných podmienok pre
úver (verzia 1/2005) (ďalej aj „OP“). Podpisom zmluvy o úvere povinný (dlžník) potvrdil, že sa oboznámil
s obchodnými podmienkami, súhlasí s ich obsahom, prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje
ich prevzatie. Podľa čl. 9 bod 2 OP sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy o úvere budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody budú spory predložené a

riešené pre Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk SR podľa jeho vnútorných predpisov. Strany
sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre
nich konečné a záväzné.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekútor, ktorému mu bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z hľadiska dôvodov uvedených v odvolaní. K námietke
odvolateľa o tom, že nesúhlasí so záverom exekučného súdu, že čl. 9 OP obsahuje neprijateľnú

podmienku odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti.

Exekučný súd je povinný skúmať, či sú splnené materiálne a formálne predpoklady pre vedenie
exekúcie. Exekučný súd predovšetkým skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor
žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle §
41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako

právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní
podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu však jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie
priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v
rozhodcovskej zmluve. Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený
exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na

základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve.
Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ
bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, pretože
rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú
v takom znení, ako vyplýva z čl. 9 bod 2 OP exekučný súd správne právne posúdil. Podstatnou

skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto
podmienkavyvolávanerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(núti ho neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu), pričom rozhodcovská doložka nebola
so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do obchodných podmienok
vopred pripravených dodávateľom (veriteľom). Celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť

obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť.
Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená
podmienka, netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto
prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka

zapracovaná do textu zmluvy. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy,
kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť
zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Konečne, rozhodcovské konanie je založené na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na
výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ spotrebiteľovi

vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcovským súdom, spôsobuje tým značnú
nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch. Z uvedených dôvodov rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný
súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského

súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o
akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011).Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase
uzatvárania zmlúv (vrátane predmetnej zmluvy) ukladal bankám zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách
o zmene a doplnení niektorých zákonov, neznamená, že banka bola povinná (mala právo) túto

rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť, preto neobstojí námietka odvolateľa, že rozhodcovská doložka
bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti právneho predchodcu
oprávneného podľa § 93b ods. 1 cit. zákona o bankách a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú
podmienku.

Podstatným pre rozhodnutie súdu bolo zistenie, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v obchodných

podmienkach zmluvy o úvere predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá je zo zákona postihnutá neplatnosťou. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorý právomoc
rozhodnúť spor účastníkov spotrebiteľskej zmluvy o úvere odvodzoval z neplatnej zmluvnej podmienky,
je potom nulitným (ničotným) aktom, ktorý nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Navyše,
rozhodcovský súd, ktorý vo veci rozhodol a vydal rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul
v tomto konaní, ani nebol rozhodcovským súdom uvedeným v rozhodcovskej doložke obsiahnutej v čl.

9 bod 2 OP zmluvy o úvere.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Hlasovanie: 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.