Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/89/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112202628
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7112202628.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, za ktorého ako konateľ koná advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanej:
L. Z., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. F., V. XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom Mgr.
Štefanom Juhásom, zamestnancom Okresného súdu Košice I, za účasti vedľajšieho účastníka na

strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie
legionárov5,IČO:42176778,zastúpenéhoJUDr.IgoromŠafrankom,advokátomsosídlomvoSvidníku,
Sovietskych hrdinov 66, o 1 399,33 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II z 21. decembra 2012 č. k. 15 C 175/2012 - 66 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v napadnutej časti výroku o trovách konania, t. j. vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho
účastníka tak, že žalobca j e p o v i n n ý vedľajšiemu účastníkovi uhradiť trovy prvostupňového

konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 189,60 €, ktorú žalobca je povinný zaplatiť
advokátovi, JUDr. Igorovi Šafrankovi do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Vedľajšiemu účastníkovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia v sume 20,33 €, ktorú žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť advokátovi, JUDr. Igorovi Šafrankovi

do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) uznesením označeným v záhlaví
v dôsledku späťvzatia žaloby (§96 OSP) zastavil konanie (výrok I.), rozhodol o vrátení súdneho poplatku
žalobcovi (výrok II.) a žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania (výrok III.).

Výrok II. odôvodnil §11 ods. 3, veta prvá, ods. 4, 6 a 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním.

O trovách konania rozhodol podľa §146 ods. 2, veta prvá OSP. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom
uzavrel, že z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania, preto dospel k záveru o potrebe
uložiť mu povinnosť uhradiť trovy konania žalovanej. Konštatoval zároveň, že žalovanej žiadne trovy
nevznikli, preto jej náhradu trov konania nepriznal.

U vedľajšieho účastníka síce konštatoval, že v zmysle §146 ods. 2, veta prvá OSP náhrada trov mu
prináleží, avšak túto mu podľa §150 ods. 1 OSP nepriznal. Dôvod hodný osobitného zreteľa pre takéto
rozhodnutie vzhliadol v skutočnosti, že zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom a v tej súvislosti
vzniknuté jeho trovy nepovažoval za účelne vynaložené na bránenie práva žalovanej proti neúspešnému
žalobcovi s odôvodnením, že vedľajší účastník ako subjekt zriadený na ochranu práv spotrebiteľa v

zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. musí byť sám dostatočne spôsobilý konať v tomto súdnom konaní.
Nespochybňujúc právo vedľajšieho účastníka v konaní dať sa zastúpiť advokátom so zreteľom naskutočnosť, že vo väčšom množstve obdobných prípadov sa necháva zastúpiť advokátom, pričom
problematika sporu je takmer totožná, dospel k záveru, že zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom
je neúčelné a v konečnom dôsledku má za následok neprimerané zvyšovanie trov občianskeho súdneho

konania.

Proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi vedľajší účastník (ďalej aj
len „odvolateľ“) podal odvolanie. Navrhuje uznesenie v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobcovi
uložiť povinnosť odvolateľovi nahradiť trovy prvostupňového konania, uplatňuje si aj náhradu trov

odvolacieho konania spolu v sume 241,80 € vrátane DPH. Zastáva názor, že pri rozhodovaní o
trovách konania súd prvého stupňa mal aplikovať §146 ods. 2, vetu prvú OSP, pretože nebolo
preukázané, aby žalovaná svojím správaním zapríčinila späťvzatie žaloby. Poukazuje na to, že po
vstupe vedľajšieho účastníka do konania žalobca žalobu v celom rozsahu vzal späť bez akéhokoľvek
odôvodnenia, čím procesne zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi. Argumentáciu súdu, v dôsledku ktorej odvolateľovi nepriznal náhradu trov

konania, pociťuje ako jednostrannú a nespravodlivú, nezohľadňujúcu okolnosť, že na strane žalobcu za
účelom ochrany vlastných hospodárskych záujmov v desaťtisícoch typových žalôb rovnako v zastúpení
silnou špecializovanou advokátskou kanceláriou vystupuje silná vymáhajúca spoločnosť. Odvolateľ
sa zatiaľ nestretol s argumentáciou súdov, žeby takémuto žalobcovi takisto nemala patriť náhrada
trov. Podľa odvolateľa žalobca spoliehajúci sa na pasivitu a rezignáciu spotrebiteľa súdnym konaním

nič neriskuje, v prípade vstupu združenia na ochranu spotrebiteľa do konania spolieha sa na to,
že mu nebude uložená povinnosť náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi. Podľa odvolateľa by malo
byť všeobecným celospoločenským cieľom, aby spotrebiteľská agenda sa čo najskôr zredukovala na
minimum, aby dodávatelia prestali skúšať a podávať tisícky žalôb dopredu odsúdených na neúspech,
pričom tomuto sa nikdy nepodarí zamedziť, pokiaľ dodávatelia neriskujú ani náhradu trov konania

procesnej protistrane. Združenie na ochranu spotrebiteľa na napĺňanie cieľov vysokej politiky EÚ v
oblasti ochrany spotrebiteľov je odkázaný na právne služby advokáta jednak preto, že členmi daného
občianskeho združenia až na jednu výnimku nie sú právnici a jednak vzhľadom na množstvo vecí.
Hromadnosť vstupovania odvolateľa do konaní v spotrebiteľských veciach je podmienená len a len
hromadnosťou žalôb porušujúcich práva spotrebiteľov dodávateľmi. Poukazuje na rozsiahlu judikatúru

krajských súdov Slovenskej republiky, pričom z desiatok rozhodnutí citoval výňatky z argumentácie, s
akou v obdobných veciach súdy priznali náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhuje rozhodnutie v napadnutom rozsahu potvrdiť.
Uplatňujesináhradutrovodvolaciehokonaniavsume52,19€.Zastávanázor,ževychádzajúczpodstaty

existencie združenia na ochranu spotrebiteľa združenie musí byť samé schopné poskytnúť právnu
pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Trvá preto na svojom stanovisku, že konaním
vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu
trov a k nehospodárnosti konania, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa správne prihliadol, keď
vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.

KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacípokladnomposúdeníotázkyvčasnostiaprípustnostiodvolania
a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávnenou osobou (§93, 201, 202 a 204 OSP) postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §214 ods. 1 OSP prejednal vec v medziach, v ktorých
sa vedľajší účastník domáhal preskúmania rozhodnutia podľa §212 ods. 1, 3 OSP (len ohľadom výroku

o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka) a dospel k záveru, že odvolanie
vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Odvolaním nie sú dotknuté výroky o zastavení konania, o vrátení súdneho poplatku, ani časť výroku
o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi navzájom. V tomto rozsahu uznesenie nadobudlo

právoplatnosť, preto výroky I., II. ani časť výroku III. neboli predmetom odvolacieho prieskumu (§206
ods. 2 OSP).

Predmetom odvolacieho konania je teda len časť výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom
a vedľajším účastníkom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v predmetnej veci Okresnému súdu Košice II 1.2.2012 bol doručený
návrh na vydanie platobného rozkazu na sumu 1 399,33 € s príslušenstvom. Dňa 17.2.2012 bol vydaný
platobnýrozkaz,ktorýmnávrhužalobcu(vrátanenávrhunapriznanienáhradytrovkonania)bolovcelomrozsahu vyhovené. Platobný rozkaz bol následne zrušený, pretože sa ho nepodarilo doručiť žalovanej
do vlastných rúk (šetrenie po pobyte žalovanej ostalo bezvýsledným, preto jej uznesením z 19.12.2012
bol ustanovený opatrovník v osobe zamestnanca iného okresného súdu). Dňa 7.3.2012 Združenie na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS v zastúpení advokátom oznámilo súdu, že v zmysle §93 ods. 2
OSP vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej, požiadal o doručenie žaloby a
jej príloh a navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania. Dňa 28.9.2012 vedľajšiemu účastníkovi
bola doručená žaloba a tento následne 23.10.2012 podal vyjadrenie vo veci, v ktorom sa dovoláva
aj premlčania žalobou uplatneného nároku. Dňa 29.10.2012 toto vyjadrenie bolo doručené žalobcovi,

ktorý bezprostredne nato podaním z 30.11.2012 konajúcemu súdu doručeným 7.12.2012 bez uvedenia
dôvodu žalobu vzal späť v celom rozsahu.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo
veci. Len výnimočne pri takých trovách, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, spravuje sa
náhrada trov zásadou zavinenia.

Zásada zavinenia na zastavení konania z hľadiska náhrady trov je vyjadrená v ods. 2 §146 OSP, pretože
povinnosť uhradiť trovy konania ukladá tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pritom
zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nikdy nie podľa hmotného práva. Preto ak
žalobca žalobu vzal späť, z procesného hľadiska zásadne platí (pokiaľ nejde o prípad podľa §146 ods. 2,

vety druhej OSP), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný nahradiť trovy konania
žalovanému (aj vedľajšiemu účastníkovi prípadne vystupujúcemu na jeho strane).

V konaní nebolo zistené, žeby žaloba bola vzatá späť pre správanie žalovanej (§146 ods. 2, veta druhá
OSP), preto súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že späťvzatím žaloby žalobca

zavinil zastavenie konania, a preto v zmysle §146 ods. 2, vety prvej OSP je povinný uhradiť trovy, ktoré
procesná protistrana (žalovaná strana) v konaní účelne vynaložila na bránenie svojho práva. Vzhľadom
na to, že v posudzovanej veci na strane žalovanej vystupoval vedľajší účastník, žalobca je povinný
uhradiť trovy konania žalovanej aj vedľajšiemu účastníkovi.

Súd rozhodujúci o náhrade trov konania musí však vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže
len náhradu tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Odvolací súd
preto skúmal, či trovy konania vyčíslené vedľajším účastníkom sú účelné. Dospel pritom k záveru, že
nemožno akceptovať odvolaciu námietku žalobcu, že právnym zastúpením vedľajšieho účastníka došlo
k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a k nehospodárnosti konania.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu. Každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom (viď článok 47 ods. 2 Ústavy
SR). Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie
spotrebiteľov, a preto toto právo môže uplatniť aj takéto združenie. Do obsahu uvedeného základného

práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania advokátom. Obsah tohto
základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia združení v nejakom združení sú schopní uplatniť
svoje základné práva na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z
dôvodu, že sú právnickou osobu, založenou a vzniknutou za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľa.
Takéto združenie môže byť vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali

právne účinným spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom, a tak len zo zamerania na ochranu
spotrebiteľa sa nemôže vyvodzovať, že takéto združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného
práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Treba poznamenať, že v zákone č. 250/2007 Z. z.
sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§1, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a), a ani jedno z týchto
ustanovení, rovnako ako ani Občiansky súdny poriadok takémuto združeniu neukladá, aby vo veciach, v

ktorých je účastníkom alebo vedľajším účastníkom, v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia
každému patriaceho základného práva na právnu pomoc, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V
tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 Ústavy SR každý môže konať, čo nie je
zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Združeniu podľa
§25 zákona č. 250/2007 Z. z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom a tento záver je

aj základom pre posúdenie práva združenia na náhradu trov konania vzniknutých trovami právneho
zastúpenia advokátom. Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 Ústavy
SR v spojení s §3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. odvolací súd uplatnil aj v posudzovanom prípadevo vzťahu k §146 ods. 2 OSP, osobitne k náhrade trov konania, ktoré vznikli právnym zastúpením zo
strany advokáta.

Vychádzajúc z takéhoto výkladu Ústavy SR a zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd zastáva názor,
že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je aj výklad §142 ods. 1 OSP, resp. §146 ods.
2 OSP, ktorý zvýrazňuje, že ak združenie na ochranu spotrebiteľov uplatní základné právo na súdnu
ochranu, zásadne má právo na náhradu tých trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytnutou
advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci

spočívajúce v zastúpení advokátom boli zbytočné, resp. neúčelné. Táto náhrada však nemôže byť
nepriznaná len z dôvodu, že združenie spotrebiteľov v konaní pred súdmi sa dalo zastúpiť advokátom.

Avšak aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom, nárok na
náhradu trov konania právneho zastúpenia nemožno priznať, ak právny zástupca vedľajšieho účastníka
nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, resp. neposkytol právne služby, ktorých vykonanie

by malo vplyv na rozhodnutie súdu, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia
nových, procesne významných skutočností a pod. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú
žiadne skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu alebo skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi
konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej. Účelnosť pritom
je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť

vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom
konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného
nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

V posudzovanej veci vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo doručené žalobcovi, pričom k späťvzatiu
žaloby nesporne došlo po tom, čo sa vedľajší účastník v zastúpení advokátom dovolával premlčania,
teda urobil úkon potrebný na ochranu práv žalovanej. Možno preto jednoznačne uzavrieť, že advokát
vedľajšieho účastníka vykonal účelný úkon pre bránenie práva žalovanej proti žalobcovi, keďže obsah
jeho vyjadrenia nepochybne bol v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania,

jeho vynaložením sledoval procesnú obranu proti žalobou uplatnenému nároku.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že trovy konania vyčíslené vedľajším účastníkom podaním
z 12.10.2012 prezentované trovami právneho zastúpenia v sume 189,60 € sú účelnými trovami
vedľajšieho účastníka a z tohto dôvodu zmenil uznesenie v napadnutej časti výroku o trovách konania

tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia (§220 OSP). V zmysle §10 ods. 1 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) odmena advokáta za 1 úkon právnej služby vychádzajúc z
tarifnej hodnoty 1 399,33 € je 71,37 € a za 2 takéto úkony (20.2.2012 prevzatie a príprava zastúpenia
a 12.10.2012 vyjadrenie vo veci samej) odmena je 142,74 €, režijný paušál je 2 x 7,63 € a 20 % DPH z
ich súčtu 158 € je 31,60 €, čo spolu činí 189,60 € (142,74 + 15,26 + 31,60).

Predmetom odvolacieho konania v danom prípade je suma uplatnenej náhrady trov prvostupňového
konania (189,60 €), čo vychádzajúc z odvolania znamená, že odvolateľ mal vo veci plný úspech.
Odvolací súd mu preto priznal náhradu jeho účelných trov (§224 ods. 1, 142 ods. 1 OSP). Účelné trovy
vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny za zastupovanie advokátom za 1 úkon právnej služby

(13.2.2013 - odvolanie proti trovám konania) a z režijného paušálu, zvýšených o 20 % DPH. So zreteľom
na to, že odvolanie proti trovám konania nie je odvolaním proti rozhodnutiu vo veci samej, v zmysle
§14 ods. 3 písm. b), §10 ods. 2 vyhlášky advokátovi patrí odmena vo výške jednej polovice základnej
sadzby tarifnej odmeny, pričom v danom prípade za tarifnú hodnotu je potrebné považovať 189,60 €.
Jedna polovica základnej sadzby tarifnej odmeny potom je 9,13 €, režijný paušál za rok 2013 je 7,81 a

20 % DPH z ich súčtu 16,94 € je 3,39 € (§10 ods. 1, §16 ods. 3 a §18 ods. 3 vyhlášky). Vedľajšiemu
účastníkovi priznaná náhrada trov odvolacieho konania takto činí 20,33 €, ktorú sumu žalobca je povinný
zaplatiť advokátovi, ktorý zastupoval vedľajšieho účastníka (§149 ods. 1 OSP).

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.