Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/78/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210201077
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7210201077.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Y. práce, sociálnych vecí a rodiny v A. so sídlom
v A. na Q. nám. č. X IČO: 35 556 757 proti povinnému neb. J. B. nar. X.XX.XXXX naposledy bývajúcemu
v A. na U. ul. č. XX vedenej u súdneho exekútora P.. E. A., X.. so sídlom M. úradu v A. na P. triede
č. XX pod sp. zn. EX 35/2010 o vymoženie 496,58 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II z 23.3.2012 č. k. 48Er/169/2010-13 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a zaviazal
oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v rozsahu 48,48 Eur do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

Protivýrokuotrováchexekúciepodalvzákonnejlehoteodvolanieoprávnenýsnávrhom,abyhoodvolací

súd zmenil tak, že neprizná súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Vyjadril presvedčenie, že
konajúci súd nesprávne vec právne posúdil podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko toto
ustanovenie je možné aplikovať len v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) a na všetky ostatné
prípady,t.j.ajnatentosaaplikuje§203ods.1Exekučnéhoporiadku.Vzhľadomktomu,žeustanovenie§
203 ods. 1 Exekučného poriadku presne stanovuje podmienky za splnenia ktorých možno oprávneného

zaviazať k náhrade trov exekúcie a pod tie nie je možné subsumovať smrť povinného, konajúci súd
nepostupoval správne, ak ho zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Poukázal tiež na
to, že návrh na vykonanie exekúcie podal 15.1.2010 a povinný zomrel 16.3.2011, pričom túto skutočnosť
nemohol pri podávaní návrhu ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Záverom vymenoval rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach, v ktorých bolo za obdobných podmienok rozhodnuté v jeho prospech.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhol potvrdiť napadnutý výrok uznesenia ako
vecne správny. Poukázal na to, že dôvodom zastavenia exekúcie nebola smrť povinného, pretože podľa

§ 37 Exekučného poriadku je možné vykonať exekúciu na majetku povinného aj voči jeho dedičom, ale
zistenie, že povinný nevlastnil taký majetok, ktorý by stačil na úhradu trov exekúcie. Na podporu svojich
tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7 M Cdo 5/2011, v ktorom súd
konštatoval, že v prípade úmrtia povinného, ktorý nevlastní majetok, sa aplikuje § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku a tým aj § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Výroky uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení neboli odvolaním napadnuté,

nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.
s. p.).Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania oprávneného preskúmal napadnuté výroky uznesenia podľa § 212
ods.1,3O.s.p.,beznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.,adospelkzáveru,žesúdprvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a správne

rozhodol, ak zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v rozsahu 48,48 Eur,
preto uznesenie v tomto výroku potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.. V odôvodnení tohto výroku konajúci
súd presvedčivým spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd si v
celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie tohto výroku uznesenia a pretože sa so závermi
súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa

§ 219 ods. 2 O. s. p. a k odvolaniu oprávneného uvádza, že v prípade, ak došlo k zastaveniu konania
o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví
exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.5.2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011). V posudzovanej veci
povinný zomrel v priebehu exekučného konania. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však
smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí
sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektami jeho práv a povinností; veritelia môžu od nich žiadať
uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V danom prípade však poručiteľ

žiaden majetok nezanechal a z toho dôvodu bolo dedičské konanie zastavené (§ 175h ods. 1 O.s.p.). V
prípade, ak by zanechal majetok, jeho smrť by nebola dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože by sa
v nej pokračovalo s jeho dedičmi. Vzhľadom k tomu, že bezprostrednou príčinou zastavenia exekúcie
nebola smrť poručiteľa, ale skutočnosť, že poručiteľ zomrel v priebehu konania bez zanechania majetku,
súd prvého stupňa postupoval správne, ak zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného

poriadku a v nadväznosti na to rozhodol o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z
uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie podľa §
219 ods. 1 O. s. p. a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho
dôvodov. Na tomto závere nič nemenia ani právoplatné rozhodnutia iných senátov Krajského súdu v
Košiciach, ktoré oprávnený vymenoval vo svojom odvolaní, pretože rozhodovacia prax sa po rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré odvolací súd poukazoval v tomto rozhodnutí zjednotila
a prijala jednoznačný záver, ktorý je prezentovaný v tomto uznesení.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.