Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4405205176
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4405205176.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom: Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ, advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.; proti
povinnému:P.A.,nar.XX.XX.XXXX,bydlisko:F.,N.X,ovymoženiesumyXXX,XXeuraspríslušenstvom
a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 10. mája 2012

pod č. k. 14Er/319/2005-24 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zastavil exekúciu.
Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 22 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len

„OZ“); § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. a/, ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
(ďalej len „EP“), ako aj zisteným skutkovým stavom. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že obsahom
exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N4285/2004 NZ80345/2007 zo dňa 06.11.2004 je vyhlásenie
účastníka o uznaní právneho záväzku, súhlas s vykonateľnosťou a súhlas s exekúciou. Povinná osoba
splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie citovanej notárskej zápisnice (exekučný titul).
Predtlačený formulár zmluvy o úvere, ktorého obsah nemohol povinný nijakým spôsobom ovplyvniť,

preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír pred uzavretím uvedenej zmluvy jednal so spoločnosťou oprávnenej,
ide o osobu, ktorú si povinný slobodne nezvolil, ide o zástupcu vopred určeného oprávnenou, čo je v
rozpore so zákonom a takáto notárska zápisnica je nespôsobilým exekučným titulom. Plnomocenstvo
udelené povinným nemá náležitosti zodpovedajúce § 31 OZ. Súd prvého stupňa mal za to, že je povinný
v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie konania.
Jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

Danú exekúciu súd prvého stupňa teda zastavil z dôvodu, že oprávnená podala návrh na vykonanie
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý nespĺňa znaky formálnej a materiálnej vykonateľnosti.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním oprávnená a domáhala sa jeho
zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol
nad rámec zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP. Tvrdila, že svojim postupom jej
odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1

písm. d/ OSP. Mala za to, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože prvostupňový
súd nevykonal náležité dokazovanie. Namietala aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Uviedla, že všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k
opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučnýtitul zrušený. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel
náležitú právnu starostlivosť. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu
rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Uviedla, že základnou vlastnosťou notárskej

listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne
meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie. Mala
za to, že je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad
vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Poukázala na odlišné zaobchádzanie súdu
s oprávnenou a povinným a teda došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní, zásady kontradiktórnosti

súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Namietala, že nemala
možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
súdu o jej právnom postavení. Oprávnená nebola oboznámená z tým, že exekučný súd vedie konanie,
ktorom rozhoduje o jej právach, nebola oboznámená s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemala
možnosť sa k nim vyjadriť. Súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím vylúčil možnosť podania
opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a porušil zásadu dvojinštančnosti konania. Nesúhlasila

s názorom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo udelené povinným je neprijateľnou podmienkou.
Tento záver súdu neobstojí, nakoľko povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky.
Preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh. V tejto súvislosti poukázala na to, že povinný
mohol kedykoľvek udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b/ OZ v platnom znení
odvolať, pričom tak neurobil. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, a preto naň nemožno

aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 OZ. Mala za to,
že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Uviedla, že právnym
poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda súčasne s uzatvorením
zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vznikol. Zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil
udelené plnomocenstvo. Zdôraznila, že súd je povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom poveriť exekútora vykonaním
exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu
zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd
nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým
stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP,
ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd

zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces
neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty
zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil

s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR.Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. b/ OSP bol
už niekoľkokrát predmetom posudzovania zo strany Ústavného súdu SR a judikatúra v danej veci je
ustálená a konštantná (rozhodnutia NS SR - 2 Cdo 245/2010, 5Cdo 230/2011, 6Cdo 143/2011, 6 Cdo

105/2011). Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom
rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona. Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnené
tvrdenie oprávnenej o existencii vady konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP, nakoľko súd
rozhodoval vo veci, ktorá patrí do jeho právomoci.

Odvolací súd nezistil vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1

písm. d/ OSP, nakoľko zo spisu nevyplýva ani, že by v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté.
Exekučný súd nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia
na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov. K tvrdeniu oprávnenej, že jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom odvolací súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul (§
44 EP) v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačuje totiž, aby boli rozhodujúce skutočnosti

dostatočneosvedčenéokolnosťamivyplývajúcimizospisu,vrátanedonehozaloženýchlistín.Vzhľadom
na uvedené, oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok
konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie,
nemusívykonávaťnapojednávaní.Súdprizastavení exekúcieskúmaexistenciudôvodovnazastavenie
exekúcie. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť

za tým účelom pojednávanie. Ak je však možné rozhodnúť iba na základe právneho posúdenia veci bez
vykonávania dokazovania, pojednávanie nie je potrebné. Exekučné konanie má charakter sporového
konania, ktorý sa prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným,
či možno vykonávať exekúciu. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd v 3 rovinách, a to ako spor
o začatí exekúcie, spor o zastavení exekúcie a odklad exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu v

danom prípade prvostupňový súd nemal dôvod vo veci nariadiť pojednávanie, vykonávať dokazovanie
na pojednávaní, preto ani túto vadu konania namietanú odvolateľkou odvolací súd nezistil.

Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina
aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný
opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska

zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska
zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby,
povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice, ktorý je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento
prejav vôle povinného, robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na
nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje
vznik exekučného titulu. Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa

titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011, v ktorom tento uviedol, súd je nielen
oprávneným, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre

účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je
platné. Povinný podpisom zmluvy o úvere súčasne podpísal splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra,
advokátska kancelária za Kasárňou 1, Bratislava, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Samotné splnomocnenie je uvedené v predtlači Zmluvy o úvere, splnomocnenie ako súčasť

zmluvy o úvere vopred pripravila oprávnená a povinný ju nijako nemohol ovplyvniť, mohol zmluvu,
ak chcel, aby jej bol poskytnutý úver, iba podpísať, vrátane pripravených zmluvných dojednaní. To
potvrdzuje, že zástupcu si nezvolil povinný, ale určila mu ho oprávnená, pričom povinný s touto osobou
ani nemusel prísť do kontaktu. Zo splnomocnenia nie je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení,
ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa

v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo,či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto
úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve
neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohol povinný realizovať svoje právo

dlh uznať alebo nie, a ani nemohol splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej
zápisnice ako exekučného titulu už musí právny záväzok existovať. Notárska zápisnica nespĺňa
požiadavkyuvedenév§41ods.2písm.c/EP.Abybolanotárskazápisnicasosúhlasomkvykonateľnosti
spôsobilým exekučným titulom, mala byť spísaná povinnou osobou a oprávnenou a v žiadnom prípade
nemohla byť spísaná Mgr. Tomášom Kušnírom, nakoľko notársku zápisnicu ako exekučný titul možno

spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou, ktorej povinná osoba udelila na tento prípad špeciálne
plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na podpísanie notárskej zápisnice. Podpis na takomto
plnomocenstve musí byť notárom osvedčený. Právny záväzok a ďalšie zákonom požadované náležitosti
musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas povinnej osoby
s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o jednostranný a
neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v notárskej zápisnici absentuje podstatná náležitosť, nedá

sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto je exekúcia neprípustná a musí byť zastavená.
Súčasťou notárskej zápisnice bolo i vyhlásenie zástupcu povinného, že uznaný dlh splatí v lehote, ktorú
si zjavne určil zástupca povinného bez toho, aby mu bola na to udelená plná moc povinným. Povinný bol
takto zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že začala plynúť,
pričom jej uplynutím sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Plnomocenstvo

udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené,
exekučný titul v predmetnej veci je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku
brániacu vykonaniu exekúcie. Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnená domáha nároku voči
povinnej osobe, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, §
23 a § 39 OZ. Taktiež z ustanovenia § 574 ods. 2 OZ jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva

práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr.
Kušníranaspísanienotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulu,t.j.abyvmenepovinnéhouznalzáväzok,
považoval súd za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Odvolací súd zhodne so súdom prvého
stupňa záverom poznamenáva, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnenia Mgr. Kušníra
neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba realizovať

svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo. Z toho vyplýva aj
nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
rozhodol, keď exekúciu zastavil, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bol v odvolacom konaní
úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.