Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/367/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212201194
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2212201194.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zast. splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti
žalovanému: H. Q., nar. XX. G. XXXX, bytom U. T. XX, U., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zast.
splnomocnenkyňou: HKP Legal, s. r. o., Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie 1.160,07 eur s

príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo
dňa 12. júna 2012, č. k. 8C/34/2012-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka p
o t v r d z u j e .

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným uznesením súd prvého stupňa I. zastavil konanie, II. rozhodol, že žalobkyni vzniklo právo
na vrátenie súdneho poplatku vo výške 62,55 eur cestou Daňového úradu Bratislava a III. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
nepriznáva. Právne svoje rozhodnutie v časti trovách konania odôvodnil iba ust. § 150 Občianskeho
súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s.
p.“), vecne potom názorom o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd

výnimočnenáhradutrovkonaniacelkomalebosčastipriznať.Spochybnilnutnosťaúčelnosťvynaloženia
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, nakoľko v predmetnej veci nemožno podľa jeho názoru
prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci.
Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, pričom účelom združení na ochranu
spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov. Na základe uvedených skutočností dospel
súd prvého stupňa k záveru, že „ani jeden úkon právneho zástupcu vedľajšieho účastníka nie je úkonom

v tomto konaní preukázané a trovy, ktoré si právny zástupca za tento úkon uplatnil, nie sú trovami účelne
vynaloženými (do tretice odkaz na „rozhodnutie“ OS Bratislava II. 13C 14/2012).

Proti tomuto uzneseniu len v časti trov konania podal včas odvolanie vedľajší účastník a navrhol ho
v napadnutej časti zmeniť uložením žalobkyni povinnosti na náhradu trov konania vzniknutých mu
(vedľajšiemu účastníkovi) v nešpecifikovanej sume, alternatívne potom navrhol zrušenie uznesenia a
vrátenievecivnapadnutejčastisúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Dôvodil,ženapadnutéuznesenie
v časti o nepriznaní práva na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p. sa totiž vyžaduje, aby
sa jednalo o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený, avšak odôvodnenie
napadnutého uznesenia neobsahuje také dôvody, pre ktoré by mohla byť aplikácia § 150 ods. 1 O.
s. p. dôvodná a správna a jedná sa o svojvôľu súdu, ktorá nie je prípustná. V predmetnej veci podľanázoru vedľajšieho účastníka neexistuje dôvod na aplikáciu uvedeného ustanovenia, ktorá by bola
možná skôr (teda v prípade, ak by bola v konaní úspešná žalobkyňa a žalovaný ako spotrebiteľ by
vzhľadom na svoje majetkové či sociálne pomery nebol zaviazaný súdom na náhradu trov konania). O

trovách konania malo byť podľa neho (odvolateľa) rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 2 vety prvej O. s.
p. a bolo potrebné zisťovať či žaloba bola podaná dôvodne a či žalobkyňa svojou nedôvodne podanou
žalobou nezavinila, že konanie sa muselo zastaviť. Považoval za nepochybné, že dôvodom späťvzatia
žaloby žalobkyňou aj v tomto prípade bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom spolu
s vedomosťou, že dlh žalovaného bol v čase podania žaloby premlčaný a tiež, že žalobkyňa sa od

počiatkukonaniaspoliehalanaprávnunegramotnosťspotrebiteľovapopristúpenívedľajšiehoúčastníka
a vznesení námietky premlčania jeho právnym zástupcom bola nútená bez ďalšieho vziať svoj návrh
späť. Z toho vyplýva, že žalovaný bol v konaní úspešný vďaka úkonu vedľajšieho účastníka, za ktorý
vedľajšiemu účastníkovi nebola napadnutým uznesením priznaná náhrada trov konania. Považoval
stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne. Výklad, ktorým
bola z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčená možnosť dať sa právne zastúpiť je nie iba

absurdný, ale najmä odporujúci zákonom Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) ale tiež predpisom
Európskej únie (ďalej len „EÚ“), nakoľko pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom združenia
riadne, účelne a efektívne chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov a teda ani
plniť základnú úlohu spotrebiteľského združenia stanovenú legislatívou SR a EÚ. Námietka premlčania
nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Pre prípad, ak

sa odvolací súd stotožní s názorom súdu prvého stupňa žiadal v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.
s. p. o prerušenie konania pred vydaním rozhodnutia s tým, aby odvolací súd požiadal Súdny dvor
európskych spoločenstiev o rozhodnutie (ako o predbežnej otázke) o práve spotrebiteľského združenia
na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak
procesnéúkonyzdruženiabudúvsúdnomprocesenaprospechspotrebiteľaabudúmaťvčastitýkajúcej

sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, by odvolací súd napadnutý
výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle § 219 O. s. p. ho potvrdil. Zároveň si uplatnila náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 46,01 eur. Uviedla, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho
účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch.

Spochybnila nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Nemožno
prijaťzáver,žesplnomocnenkyňavedľajšiehoúčastníkavykonalaúkonynevyhnutnépreúspechvoveci,
t. j. že poskytla právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo
uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je
nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na

ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobou - vedľajším účastníkom konania (§ 201 O. s. p.) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.) po skonštatovaní, že odvolanie
mázákonompredpísanénáležitosti(§205ods.1O.s.p.),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je
dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
v časti trov konania vedľajšieho účastníka.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z

účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov
konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade

zastaveniakonaniasplnenépodmienkyuvedenévustanovení§146ods.2O.s.p.Ustanoveniedruhého
odseku § 146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách
konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom
odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách
konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť

nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 17. januára 2012 súdu prvého stupňa návrh na začatie
konania, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.160,07 eur
s príslušenstvom. Vedľajší účastník podaním doručeným súdu dňa 24. apríla 2012 oznámil svoj vstup
do konania na podporu žalovaného v zmysle ust. § 93 ods. 2 O. s. p., keď súčasne uplatnil námietku
premlčania nároku žalobkyne a navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania bez jej vyčíslenia.

Podaním zo dňa 31. mája 2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 5. júna 2012 zobrala žalobkyňa
návrh na začatie konania späť a taktiež sa vyjadril k trovám konania vedľajšieho účastníka. V podaní
uviedla, že berie podľa ust. § 96 ods. 1 O. s. p. návrh späť v celom rozsahu a navrhuje, aby súd konanie
zastavil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie

muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzala žalobkyňa návrh voči žalovanému v celom rozsahu späť,
pričom z obsahu spisu nevyplýva, žeby tak urobila z dôvodu, že vedľajší účastník vzniesol námietku
premlčania, možno konštatovať len jediný záver a to, že predmetný návrh žalobkyne bol podaný
(objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto jej

podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť uhradiť žalovanému a (z vyššie uvedených
dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (ods. 1). Ak

účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 2).

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania, uplatnil
námietku premlčania, ako aj právo na priznanie náhrady trov konania, a to trov právneho zastúpenia
za 2 úkony právnej služby, ktoré bude špecifikovať po skončení konania, resp. na výzvu súdu. Vedľajší
účastník doposiaľ trovy konania nevyčíslil, a to ani v podanom odvolaní.

Preto ak súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania tak, že ju nepriznal žiadnemu z účastníkov

konania, rozhodol o tejto časti predmetu sporu vecne správne a odvolací súd mohol takéto jeho
rozhodnutie len potvrdiť podľa § 219 ods. 1, resp. ods. 2 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že inak v odvolacom konaní úspešnej
žalobkyni nepriznal právo na ich náhradu, keď tzv. advokátska spoločnosť zastupujúca žalobkyňu (inak
zaoberajúca sa vymáhaním pohľadávok), u ktorej požiadavka na uchránenie pred povinnosťou platiť

náhradu trov niekomu inému s paralelným požadovaním priznania náhrady trov odvolacieho konania
sebe samej bola nedôvodnou a nelogickou. Odvolací súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 v spojení s §224 ods. 1 O. s. p. z dôvodov hodných osobitných zreteľa, ktorými tu boli práve dôvody neúčelnosti
trov konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie nie je prípustné odvolanie.