Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226508
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3112226508.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
otca, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín,
dieťa rodičov: matky A. C., predtým O., rod. C., občianky SR, bytom N., F. XX, zastúpenej v konaní
Mgr. Andreou Bobekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova 6 a otca W. O., občana
SR, bytom W. Z. XXX, zastúpeného v konaní JUDr. Milošom Mojtom, advokátom so sídlom Nemšová,

Odbojárov 223/12, o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, na odvolanie matky maloletého dieťaťa, proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, zo dňa 29.
mája 2013, č.k. 34P/371/2012-81, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím, okresný súd návrh matky, na zmenu úpravy

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania, sa matka maloletého,
domáhala jeho zverenia do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok, úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému vo výške 200,- Eur mesačne k jej rukám

a úpravy styku otca s maloletým. V návrhu uviedla, že s otcom maloletého, boli v minulosti manželia
a maloletého U., si na jej podnet osvojili. Maloletý prišiel do ich rodiny vo veku jeho 2 rokov, v stave
fyzického a psychického zanedbania, u maloletého sa jednalo o zaostávanie vo vývoji cca o 1 - 1,5 roka.
V ich rodine, postupne začalo dochádzať ku konfliktom, ona sa zamestnala ako opatrovateľka seniorov
v Rakúsku, s týždňovým dochádzaním a počas jej neprítomnosti, sa o maloletého staral otec, spolu so
svojou matkou. Po cca 1,5 roku, vyústila neúnosná situácia v rodine do jej rozhodnutia, podať návrh

na rozvod manželstva. Tvrdila, že otec maloletého, jej účelovo začal brániť v kontakte s maloletým,
neumožnil jej s ním telefonicky hovoriť a pod., čo pretrváva do súčasnosti. Tvrdila, že na podanie
návrhu na rozvod manželstva, nakoľko nie je právne vzdelaná, splnomocnila na svoje zastupovanie
advokáta, pričom až neskôr zistila, že jeho služby boli poskytované neodborne. Uviedla, že na základe
rozsudku súdu zo dňa 10.02.2012, č.k. 26P/58/2011, bolo jej manželstvo s otcom maloletého na prvom
pojednávaní rozvedené a maloletý U., bol na čas po rozvode, napriek jej návrhu a výslovného nesúhlasu,

zverený do výchovy a opatery otca, ona bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého sumou 100,- Eur
mesačne. Uviedla, že ona sa po vyhlásení ňou absolútne neočakávaného rozsudku psychicky zrútila,
až následne sa dozvedela, aké právne následky toto rozhodnutie znamená. Po rozvode manželstva, jej
otec maloletého znemožnil prístup do jeho domu a ona so synom tak stratila akýkoľvek bežný kontakt,
preto kontaktovala učiteľky v MŠ, psychologičku, domáhala sa informácií od známych a na ich základe
zistila, že synovi ako matka chýba, jeho vývoj sa spomalil. Uviedla, že pri ich stretnutiach syn bol

smutný, keď sa mal vrátiť do domácnosti otca a nechápal, prečo nemôže zostať pri nej. Poukázala
na to, že otec maloletého jej odmieta umožniť styk so synom, nad rámec styku určeného súdom,keď napr. v auguste 2012, jej neumožnil styk o deň skôr, keď mala ísť s maloletým na dovolenku do
Chorvátska. Matka maloletého poukázala na to, že v mieste bydliska otca, sa nachádza len bežná
základná škola, avšak s ohľadom na synov vývoj, je ťažko možné predpokladať, že by bol schopný

byť integrovaným žiakom v rámci bežnej školy a v Bratislave, kde ona býva, by mohol navštevovať
špeciálnu základnú školu. Ďalej tvrdila, že otec maloletého je výbušný, má nízku mieru trpezlivosti, syn
spomínal fyzické tresty otca, ako výchovný prostriedok (vareška), naviac otec a jeho rodina, maloletého
znevažujú pre jeho mentálnu úroveň, otec maloletému v potrebnej miere nezabezpečuje špeciálnu
zdravotnú starostlivosť, maloletého riadne nepripravuje na styk s ňou, maloletého zanedbáva, maloletý

má deficit citového zázemia v prostredí, kde žije. Uviedla, že ona býva vo svojom 2-izbovom byte v
Bratislave, v januári 2013, sa jej narodilo dieťa, t.č. je na materskej dovolenke a má prioritný záujem
aj o výchovu maloletého U.. V dosahu jej bydliska, je niekoľko základných škôl, včítane špeciálnej a
maloletý, by mal u nej zabezpečené vhodné podmienky. Uviedla, že maloletý má ku nej, ako aj k jej
rodičom, veľmi blízky vzťah a keďže ona je v súčasnosti na materskej dovolenke, bude mať na výchovu
maloletého na rozdiel od otca, viac času. Žiadala, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie na

ustálenie otázok: aká je mentálna úroveň maloletého, aký typ základnej školy je pre neho vhodný, aký
je vzťah maloletého k matke, k nevlastnému bratovi, k otcovi, ktorý z rodičov mu viac venuje osobnej
starostlivosti, s ktorým rodičom má silnejšiu väzbu, aké sú osobnosti rodičov, ktorý z rodičov má lepšie
osobnostné a rodinné predpoklady a pod.. Otec maloletého nesúhlasil s návrhom matky, na zmenu
zverenia a žiadal jej návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že o úprave rodičovských práv

a povinností k maloletému, bolo rozhodnuté v rámci rozvodového konania a odvtedy nedošlo k žiadnej
zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala inú úpravu rodičovských práv a povinností. Skutočnosť, že
maloletý je v osobnej starostlivosti otca, je v najlepšom záujme dieťaťa, pretože otec sa o maloletého
riadne stará. Poukázal na to, že matka de facto súhlasila s tým, aby vychovával maloletého otec, nakoľko
ona sama sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti bez toho, aby vzala so sebou syna a následne s

týmto stavom aj súhlasila, čo potvrdila rodičovskou dohodou. Zmena pomerov na strane matky, ktorá
je t.č. na materskej dovolenke, nie je a nemôže byť dôvodom pre zmenu zverenia a z tohto dôvodu
jej argumentácia, že sa vie lepšie postarať o maloletého, je neadekvátna. Tvrdenia matky, považuje za
účelové. Poukázal na to, že nie je pravdou, že by matka nesúhlasila s doterajšou úpravou rodičovských
práv a povinností k maloletému v zmysle rozvodového rozsudku. Uviedol, že je pravdou, že maloletý

mal odloženú školskú dochádzku, ale jeho mentálna zaostalosť, nie je v takom rozsahu, ako uvádza
matka a má za to, že maloletý je schopný nastúpiť do normálnej ZŠ. Nepáči sa mu tvrdenie matky, že
maloletý by mal bez bližšieho posúdenia, nastúpiť do špeciálnej základnej školy, ako sa matka pred
maloletým vyjadrila. Popieral tvrdenia matky, uviedol, že on sa o maloletého riadne stará, maloletý má
dostatok oblečenia a pod. Na stretnutia s matkou, chodil maloletý vždy riadne nabalený, ale zo stretnutí

sa vracal bez týchto vecí, preto potom tieto veci obmedzil. Uviedol, že riadne zabezpečuje aj zdravotnú
starostlivosť dieťaťa, poukázal na to, že s maloletým pravidelne navštevuje logopedickú ambulanciu,
zubného lekára, detského lekára, chodí s ním na kontroly do kardiologickej ambulancie, navštevuje s
ním Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a pod., venuje sa maloletému, chodí s ním
na plávanie a pod. S maloletým majú vytvorený veľmi silný citový vzťah, každé ráno sa pred nástupom

do MŠ spolu vrúcne lúčia, opakovane mu hovorí, že ho ľúbi, maloletý je na neho citovo naviazaný,
hoci má svoju vlastnú izbu, chce spávať v blízkosti otca a pod. Otec maloletého tvrdil, že maloletý
chce zostať s sním. Naopak, otec poukázal na nedostatočnú starostlivosť resp. nezáujem matky, keď
napr. uviedol, že maloletý sa v zimnom období vrátil zo stretnutia od matky, bez oblečených trenírok,
čo mu odôvodnila tým, že nemôže stíhať všetko, aj variť, upratovať a ešte aj prať. Kolízny opatrovník

predložil súdu správy zo šetrenia pomerov a konštatoval, že vykonaným prešetrovaním v domácnosti
otca, ako aj matky dieťaťa bolo zistené, že obaja majú vytvorené vhodné bytové, sociálne a rodinné
podmienky, pre výchovu maloletého. Doporučil konzultácie rodičov a maloletého pred Referátom PPS a
zabezpečeniesprávyzMŠalekárskejsprávy,ohľadomstarostlivostiomaloletého.Vrámciopakovaných
konzultácii pred Referátom PPS, sa nepodarilo zistiť názor maloletého, na zmenu zverenia. Následne

kolízny opatrovník doporučil pojednávanie odročiť, za účelom znaleckého dokazovania, s tým, aby otec
predložil správu CPPP k otázke, či doporučujú, aby maloletý navštevoval bežnú ZŠ, alebo špeciálnu ZŠ.

Ďalej okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom okresného súdu zo dňa
10.02.2012, č.k. 26P/58/2011-30, bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a bola schválená

rodičovská dohoda, v zmysle ktorej, bol maloletý na čas po rozvode, zverený do osobnej starostlivosti
otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého, sumou 100,- Eur mesačne. Rodičia sa
dohodli aj na styku matky s maloletým U. počas prvých troch mesiacov v tretiu a štvrtú stredu v mesiaci
a počas tretieho a štvrtého víkendu od soboty do nedele a po uplynutí uvedeného obdobia v tretí a štvrtýtýždeň v mesiaci v utorok od 14.30 hod. do 18.30 hod. a počas víkendov každý tretí a štvrtý týždeň
v mesiaci od piatku od 14.30 hod. do nedele do 18.00 hod. a počas letných prázdnin a vianočných
sviatkov. V rozvodovom konaní matka maloletého uviedla ako dôvody pre rozvod skutočnosť, že s

otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od leta 2011, nakoľko od neho odišla. K opusteniu
spoločnej domácnosti ju viedla skutočnosť, že s otcom maloletého mali rozdielne záujmy, rozdielne
otázky manželského spolužitia, z jej strany došlo k citovému odcudzeniu, priznala, že počas trvania
manželstva nadviazala intímnu známosť s iným mužom. Súčasťou rozvodového spisu je aj správa
Referátu PPS zo dňa 08.02.2012 z psychologického pohovoru, z ktorej vyplýva, že maloletý mal v tom

čase vytvorené vzťahové väzby k obom rodičom, s preferenciami v smere k postave otca, nakoľko tento
pre maloletého predstavoval oporu a bezpečie. Vzťahové väzby boli konštatované ako ambivalentné,
maloletý skôr matku odmietal. Odporučili maloletého zveriť do starostlivosti otca a matke vymedziť
styk s dieťaťom. Maloletý U. má v súčasnosti 7 a 1 roka a býva s otcom v šesťizbovom rodinnom
dome v W. Z.. Má svoju detskú izbu, ale spáva s otcom v spálni. Maloletý navštevuje materskú školu
a v tomto školskom roku mal odloženú školskú dochádzku. Maloletý je prihlásený na ZŠ v W. Z.,

kde by mal nastúpiť v septembri 2013. Hoci matka poukazovala na nedostatočnú starostlivosť otca o
maloletého, súd mal za preukázané, že otec sa o maloletého riadne stará, ako po psychickej, tak aj po
fyzickej a materiálnej stránke a súd nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého. Otec sa
maloletému venuje, chodí s ním pravidelne na plávanie do X. N., platí mu tanečný krúžok, navštevuje
s ním logopedickú ambulanciu, Centrum psychologického poradenstva, chodí s ním na kardiologické

kontroly a pod. Uvedené závery súdu nespochybnili ani matkou predložené fotografie, týkajúce sa
oblečeniadieťaťa.Ajzlekárskejsprávyvšeobecnejlekárkypredetiadorastvyplynulo,žemaloletýLukáš
jezozdravotnéhohľadiskazdravédieťa,psychomotorickývývojavýživavnorme.Otecchodísdieťaťom
na lekárske ošetrenie v prípade ochorenia, nebýva choré často, dodržiava stanovené pokyny pri liečbe aj
kontroly. Chodí s dieťaťom aj na pravidelné prehliadky a očkovania. Hygiena dieťaťa dostatočná, výživa

riadna. Starostlivosť o dieťa z hľadiska jeho riadneho vývinu, sa lekárke javí dostatočná. Otec s dieťaťom
navštevuje viaceré odborné ambulancie. Nie sú jej známe okolnosti, ktoré by mohli mať negatívny vplyv
na priaznivý psychický, fyzický, alebo sociálny vývin maloletého dieťaťa. Zo predloženej správy z MŠ pri
ZŠ W. Z. vyplynulo, že maloletý navštevuje MŠ od septembra 2008 a počas tohto obdobia prechádzal
a prechádza životnými zmenami, ktoré pre maloletého neboli jednoduché a ovplyvňovali jeho psychický

a emocionálny vývin. Otec maloletého je zamestnaný, synovi zabezpečuje riadnu starostlivosť, do MŠ
chodí pravidelne i vtedy, keď jeho zdravotný stav nie je najvyhovujúcejší, pre pobyt v kolektíve. Otec
si plní zodpovedne rodičovské povinnosti, čo sa týka materiálneho zabezpečenia a hygieny. Podporuje
zlepšenie jeho telesného vývinu navštevovaním plaveckého kurzu, tanečného krúžku v MŠ a z dôvodu
nesprávnej výslovnosti, s ním navštevuje logopéda. O úrovni výchovno-vzdelávacích výsledkov, sa otec

informuje občas. Vidia problém a rezervy pri dosahovaní súladu medzi školskou a rodinnou výchovou
v jednotnosti, systematickosti a v potrebe rešpektovať jeho úroveň v oblasti vzdelávania. Poukázali na
to, že matka prejavuje záujem o maloletého a maloletý je na ňu citovo viazaný. Z ich správy vyplynulo,
že matka dodržiava súdom určené dni nároku na syna a pri každom príchode pre maloletého, sa matka
informuje o jeho výchovno - vzdelávacích pokrokoch, radí sa o spôsobe vzdelávacej práce s maloletým

a individuálnej náročnosti požiadaviek, na činnosť podľa jeho možností, schopností a ním dosahovanej
vývinovej úrovne vzdelávania, pomáha MŠ aj pri zabezpečovaní druhotného materiálu na rôzne
výtvarné a pracovné činnosti detí. Matka maloletého býva v 2-izbovom byte v Bratislave. V súčasnosti je
namaterskejdovolenke.Dňa18.01.2013sajejnarodilsynZ.,ktoréhootcomjeobčanRakúskejrepubliky
a tureckej národnosti, ten istý muž, ktorého označil otec maloletého za mimomanželskú známosť matky

maloletého od r. 2009, vo svojom návrhu v konaní pod. sp.zn. 32P/97/2011. Hoci matka maloletého
tvrdila, že otec jej maloletého syna Z. s ňou nežije v spoločnej domácnosti a syna chodí len navštevovať
a vtedy u nej aj prespí, je zrejmé, že sa jedná o jej dlhoročnú známosť a maloletý U. sa s ním stretol len
1-krát. Z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že matka sa s maloletým U. pravidelne
stretáva 2x v mesiaci cez víkendy, v zmysle ich dohody obsiahnutej v rozvodovom rozsudku. Hoci matka

tvrdila, že otec maloletého jej neumožňuje stýkať sa s maloletým nad rámec súdom upraveného styku,
z jej výsluchu mal súd za preukázané, že matka sama nevyužíva jej upravený styk s maloletým v každý
utorok, v čom jej otec maloletého nebráni, ale čo ona odôvodňuje jednak vzdialenosťou, jednak tým,
že je to záťažová situácia pre maloletého, keď ten nevie pochopiť, prečo ona musí po 4 hodinách od
neho odísť.

Ďalej v odôvodnení s odkazom na ust. § 24 ods. 1, 2, 3, § 26 Zákona o rodine, § 159, § 163
ods. 2 O.s.p. okresný súd uviedol, že v danej veci mal za preukázané, že návrh matky na zmenu
doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému, teda na zverenie maloletého do jejosobnej starostlivosti a úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému k jej rukám a úprave styku
otca s maloletým nie je dôvodný, pretože od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností, nedošlo
k žiadnej takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu existujúceho rozsudku o výchove

maloletého. Tvrdenia matky o prekvapivosti a vyhlásení ňou absolútne neočakávaného rozsudku, po
ktorom sa psychicky zrútila, ktorým maloletý bol na čas po rozvode manželstva, napriek jej návrhu
a výslovnému nesúhlasu zverený do výchovy a opatery otca, považoval súd za účelové a plne
zavádzajúce, pretože z pripojeného rozvodového spisu, mal súd jednoznačne za preukázané, že
maloletýbolnačasporozvodemanželstvaúčastníkov,zverenýdoosobnejstarostlivostiotca,nazáklade

schválenej rodičovskej dohody, ktorú osobne podpísala matka maloletého a ktorá sa aj osobne vzdala
opravného prostriedku. Z vykonaného dokazovania, súd nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti otca
o maloletého, naopak súd mal za preukázané, že otec sa o maloletého vzorne a riadne stará, ako
po psychickej, tak aj po fyzickej a materiálnej stránke a synovi sa riadne venuje, riadne umožňuje
styk matky s maloletým. S poukazom na uvedené, súd nepripustil doplnenie dokazovania znaleckým
posudkom v zmysle návrhu matky maloletého a doporučenia kolízneho opatrovníka a Referátu PPS,

pretože úlohou súdu v tomto konaní nebolo rozhodovať, ktorému z rodičov sa má dieťa zveriť do výchovy
a osobnej starostlivosti, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné a rodinné predpoklady a pod., pretože
o tom, už bolo právoplatne rozhodnuté v rozvodovom rozsudku tunajšieho súdu, zo dňa 10.02.2012,
č.k. 26P/58/2011-30. Predmetom tohto konania bolo posúdiť, či od poslednej úpravy rodičovských
práv a povinností, došlo k takej zmene pomerov, ktorá by v záujme maloletého dieťaťa, odôvodňovala

zmenu doterajšieho výchovného prostredia, pričom súd nezistil žiadnu takú zmenu pomerov. Ako už
súd konštatoval, voči starostlivosti otca o maloletého neboli žiadne výhrady, ten sa o maloletého riadne
stará. Skutočnosť, že matka maloletého už nepracuje v Rakúsku a t.č. je na materskej dovolenke so
svojim dieťaťom, nie je takou zmenou pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho výchovného
prostredia dieťaťa. Okrem uvedeného, súd prihliadal aj na skutočnosť, že to bol otec maloletého,

ktorý dlhodobo zabezpečoval a zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého. Ešte počas trvania
manželstva, sa v prevažnej miere o maloletého osobne staral otec, keď matka maloletého, pracovala
v Rakúsku. Bola to matka maloletého, ktorá sama opustila spoločnú domácnosť, keď sa odsťahovala
a maloletého dobrovoľne ponechala v starostlivosti otca. Z rozvodového spisu mal súd za preukázané,
že príčinou rozvratu ich manželstva bola strata jej citovej náklonnosti k otcovi maloletého a nadviazanie

jej mimomanželského vzťahu, preto súčasné tvrdenie matky maloletého, že odišla preto, že sa nenechá
biť, považoval súd za účelové a ničím nepodložené, v minulosti to nikdy neuvádzala, naviac ona
sama uviedla, že bitá nebola. Súd prihliadol i na skutočnosť, že v rámci rozvodového konania, zo
psychologickej správy jednoznačne vyplynulo, že maloletý má vytvorené vzťahové väzby k obom
rodičom, výrazne preferuje otca, ktorý pre maloletého predstavuje oporu a bezpečie. Súd zdôraznil, že

pre každé dieťa a zvlášť pre maloletého U., ktorý bol účastníkmi osvojený a prišiel do ich rodiny vo veku
jeho 2 rokov, je veľmi dôležité zabezpečiť a udržiavať stabilné výchovné prostredie, aby maloletému bol
zabezpečený pocit istoty a bezpečia, čo by zmenami výchovného prostredia bez vážnejších dôvodov,
mohlo byť narušené. Taktiež je zrejmé, že maloletý, ktorý od svojich 2 rokov býva v W. Z., je na toto
miesto aj sociálne naviazaný. Okrem uvedených skutočností, súd nemohol nepostrehnúť, že matka,

ktorá sa domáha zverenia mal. U. do jej osobnej starostlivosti, ani nepovažovala za potrebné bližšie
zoznámiť maloletého U. s otcom jej novonarodeného dieťaťa, o ktorom síce tvrdí, že u nej nebýva,
ale je zrejmé, že sa jedná o jej niekoľkoročnú známosť, a že u nej niekedy prespáva, ako to sama
uviedla, pretože sama uviedla, že maloletý sa s ním stretol len 1 - krát, teda ani nevie, aká by bola
reakcia maloletého naňho. Pokiaľ ide o matkou opakovane zdôrazňovanú slabšiu mentálnu úroveň

dieťaťaaposudzovanieakúzákladnúškolu,tedačibežnú,alebošpeciálnu,bymalmaloletýnavštevovať
a ohľadom toho túto skutočnosť žiadala znalecky dokazovať, aj keď kolízny opatrovník doporučil
vyžiadať správu z Centra PPP k tejto otázke, k tomu súd uvádza, že uvedené nie je predmetom tohto
súdnehokonania,pretožesúdvtomtokonanínerieši,ktorúškolumádieťanavštevovať,otázkanávštevy
školy, vôbec nesúvisí s otázkou osobnej starostlivosti o dieťa. Pokiaľ ide predložený listinný dôkaz,

správu MŠ pri ZŠ v W. Z., ktorá neutrálne hodnotí starostlivosť otca o maloletého a čiastočne poukazuje
na nedostatočnú spoluprácu s otcom pri jeho informovaní sa o výchovno - vzdelávacích výsledkoch
maloletého a naopak vyzdvihuje neustály záujem matky o maloletého, ktorá podľa ich správy plní
a dodržiava určené dni nároku na syna a pri každom príchode pre maloletého sa informuje o jeho
výchovno - vzdelávacích pokrokoch, radí sa o spôsobe vzdelávacej práce s maloletým a pod., ktorej

objektivitu spochybnil i právny zástupca otca, súd nemohol nepostrehnúť istý rozpor s realitou, pretože
ako uviedla sama matka, ona si maloletého nechodí sama osobne vyzdvihovať z MŠ, ale maloletého v
určené piatky styku, chodí vyzdvihovať stará matka maloletého a tiež matka nevyužíva všetky určené
dni styku s maloletým. S prihliadnutím na všetky uvedené kritéria, ktoré bral súd do úvahy, výsledkyvykonaného dokazovania, aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov, záujem na zabezpečení
stability výchovného prostredia a predovšetkým, že nezistil žiadnu zmenu pomerov, odôvodňujúcu
zmenu doterajšieho rozhodnutia o výchove a výkone rodičovských práv a povinností, súd návrh matky

na zmenu zverenia v celom rozsahu zamietol, ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol súd podľa §
146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Rozsudokokresnéhosúdu,vzákonomstanovenejlehote,odvolanímnapadlamatkamaloletéhodieťaťa,

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a žiadala o jeho zrušenie odvolacím súdom z dôvodu, že
tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože prvostupňový súd,
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím uplatnila dôvod
odvolania uvedený v § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a tiež že rozhodnutie súdu prvého stupňa, vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnila dôvod odvolania, uvedený v § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p.. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie, za účelom doplnenia dokazovania. V odôvodnení svojho odvolania uviedla, že sa
nezakladá na pravde záver súdu, uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku, že dobrovoľne opustila
spoločnú domácnosť, v čase poslednej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu a toto ponechala
v starostlivosti otca, ako ani to, že dobrovoľne súhlasila s jeho trvalým zverením otcovi. Uviedla, že
opakovane v priebehu konania poukazovala na to, že v období pred rozvodom manželstva, bola nútená

opustiť spoločnú domácnosť, v ktorej spolu s dieťaťom a otcom dieťaťa žili, keďže išlo o dom rodičov otca
dieťaťa a to z dôvodu neustáleho fyzického nátlaku, ktorý bol na ňu vyvíjaný. Mala záujem sa odsťahovať
z domácnosti spolu s dieťaťom, otec jej však oznámil, že toto sa bude považovať za únos a následne voči
nej aj riešiť, a keďže tento je zamestnancom polície mala obavy, aby si tým nezhoršila svoje postavenie.
V čase rozvodového konania, bola zamestnaná v Rakúsku ako opatrovateľka, ktorú prácu vykonávala

na turnusy a sprostredkoval jej ju otec dieťaťa z dôvodu, aby do domácnosti prispievala väčšou sumou
peňazí. Za tejto situácie, ako dočasné riešenie, do doby pokiaľ ukončí prácu v zahraničí súhlasila, že
dieťabudedočasnezverenéotcovistým,žepotom,akoonasivyriešisvojepracovnézáležitosti,požiada
o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. Poukázala na to, že po vydaní rozsudku o
rozvode manželstva, ukončila svoj pracovný pomer v zahraničí a začala si zariaďovať všetky záležitosti

tak, aby mala možnosť poskytnúť dieťaťu vyhovujúcu starostlivosť, v mieste jej súčasného bydliska. Z
týchto dôvodov, aj požiadala podaným návrhom, o zmenu úpravy práv a povinností k dieťaťu, k čomu
ju viedol prioritný záujem dieťaťa, pretože toto sa v čase návštev v domácnosti matky od počiatku
domáha, aby mohlo zostať u nej a nemuselo sa vrátiť k otcovi. Poukázala na to, že od počiatku konania
na súde prvého stupňa, sa predloženými dôkazmi snažila preukázať, že ňou navrhovaná zmena je v

záujme dieťaťa, táto vychádza aj zo zákonom požadovanej zmeny pomerov. Uviedla, že v súčasnosti
trvalo žije v Bratislave, vo svojej vlastnej nehnuteľnosti, v byte v blízkosti svojich rodičov a v súčasnosti
je na materskej dovolenke s jej mladším synom Z., ktorého otec z pracovných dôvodov, t.č. s ňou
v spoločnej domácnosti nežije. Pracovný pomer v Rakúsku ukončila. Do pozornosti dala, že ani v
priebehu konania o rozvod, kedy sa prvotne upravovali práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, neboli

spochybnené jej rodičovské schopnosti, neboli preukázané ani okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že by
mal otec lepšie osobné predpoklady pre výchovu a starostlivosť o dieťa, ani, že by k dieťaťu on mal
bližšie citové väzby, ako ona. Nesúhlasila so záverom okresného súdu, že zmena v pomeroch, ktorá
na jej strane nastala, nie je dostačujúca na to, aby tvorila právny predpoklad pre uplatnenie jej nároku,
pretože práve posudzovanie otázky jej trvalého pobytu na území Slovenska a jej pracovného pomeru

v zahraničí, bolo podstatnou skutočnosťou, z hľadiska predchádzajúceho rozhodovania o úprave práv
a povinností k dieťaťu, za existencie ktorých, bolo dieťa zverené otcovi a vo vzťahu ku ktorým, došlo
práve k podstatnej zmene. Ďalej poukázala na to, že okresný súd pri rozhodovaní vôbec nebral do úvahy
zmenu pomerov na strane dieťaťa, ktoré je s pribúdajúcim vekom čoraz viac na ňu citovo naviazané,
čo bolo konštatované nielen psychológom, ale aj učiteľkami v materskej škôlke, ktorú dieťa navštevuje.

Napriek tomu, že jej styk s dieťaťom je v súčasnosti veľmi obmedzený, jeho citový vzťah k nej je
vrúcnejší, ako k otcovi, prospešným podľa nej, preukázateľne je aj jeho kontakt s mladším bratom,
ku ktorému, by si mohol v prípade zverenia matke, vytvoriť stabilný súrodenecký vzťah. Podľa jej
názoru, vyšetrenie dieťaťa znalcom z odboru detskej psychológie, by napomohlo k ustáleniu, aká je
predstava samotného dieťaťa, koho on považuje za najbližšiu osobu, v starostlivosti ku ktorej, by mal

byť ďalej vychovávaný. V priebehu konania, túto otázku nebolo možné vzhľadom k zníženej schopnosti
komunikácie dieťaťa s psychológom, ustáliť. Ďalej poukázala na to, že súd sa nezaoberal z hľadiska
záujmu dieťaťa, ani prístupom otca k otázke, aká je úroveň mentálnych schopností dieťaťa, keďže práve
z dôvodu, že otec odmieta prijať skutočnosť, že tieto sú do určitej miery znížené, kladie naň neúmernénároky, ktoré syn nemá možnosť splniť, ktorá skutočnosť bola z jej strany v priebehu konania, ako aj
zo strany psychológa, zdôraznená. Tým, že otec trvá na umiestnení dieťaťa do bežnej základnej školy,
nerešpektuje jeho potreby, čo v konečnom dôsledku, môže pre dieťa predstavovať stres. Poukázala

ďalej na to, že napriek výzve súdu, otec nepredložil počas konania žiadnu psychologickú správu, ktorá
by preukazovala, že dieťa je vo veku 7 a pol roka schopné absolvovať 1. ročník základnej školy, bez
špeciálneho prístupu. Keďže zo správy školského psychológa, ako aj psychológa ÚPSVaR a správy z
materskej školy, ktorú dieťa navštevovalo vyplýva, že by sa u neho mohlo jednať o oneskorenie vo
vývoji, bolo by podľa jej názoru potrebné, dieťa umiestniť do špeciálnej školy, čo však vzhľadom na

bydlisko otca, by predstavovalo riešenie prostredníctvom internátnej školy v Trenčíne, čo by bolo pre
dieťa hrubým narušením jeho pocitu istoty a preto, ako menšie zlo, bolo otcovi navrhnuté integrovanie
dieťaťa do bežnej základnej školy, o čom sa dozvedela od školského psychológa a čo otec v konaní
zatajil. V súvislosti s tým poukázala na to, že pokiaľ by dieťa bolo zverené jej, v mieste bydliska je
možnosť zabezpečenia výuky dieťaťa v špeciálnej základnej škole bez toho, aby bolo nutné dieťa
umiestňovať v internátnej škole. Rovnako nesúhlasila so závermi súdu uvedenými v odôvodnení, že

nevie, aká by bola reakcia dieťaťa na jej partnera, resp. že ona by sa účelovo vyhýbala tomuto stretnutiu,
pretože v takomto zmysle, v konaní nikdy nevypovedala, U. sa s jej partnerom stretol, ich kontakt
prebiehal bezproblémovo, pričom nízka frekvencia tohto kontaktu je daná aj tým, v akom obmedzenom
rozsahu, má ona upravený styk s dieťaťom. Poukázala na to, že súčasťou jej najbližšej rodiny, sú jej
rodičia a sestra, ktorých dieťa považuje za blízkych ľudí, má k nim silný citový vzťah, ktorí bývajú v

bezprostrednej blízkosti matky, sú pripravení poskytnúť jej v plnej miere osobnú a finančnú výpomoc
podľa svojich možností, pričom poukázala na to, že v blízkosti jej bydliska, sú viaceré základné školy, ako
aj škola so špeciálnym pedagogickým prístupom, ktorú by v prípade potreby, mohlo dieťa navštevovať.
Rozporovala aj ďalšie závery uvedené v rozsudku, v tom smere, že otec sa o dieťa stará v plnom
rozsahu a neboli zistené akékoľvek nedostatky. V tomto smere poukázala na fotografie, ktoré súdu

predložila, na ktorých je zrejmé, že dieťa prichádza na styk s ňou vo vyrastenej obuvi, s nohavicami
zapnutými na zatvárací špendlík a podobne. Po konštatovaní súdu, že údajne nevyužíva svoje právo
sa s dieťaťom stretávať počas súdom určeného času, poukázala na to, že styk určený v utorok v čase
od 14.30 do 18.30 hod. považuje od začiatku za nevhodný, z dôvodu vzdialenosti bydliska otca a nej,
čo je 135 km, ako aj skutočnosti, že najmä v nepriaznivom počasí, nemala so synom kde tráviť čas,

keďže otec ju do svojho domu nevpustil. Dieťa sa nevedelo vyrovnať s tým, že po niekoľkých spoločných
hodinách, ho necháva otcovi a odchádza od neho preč. Ďalej poukázala na to, že otec jej výslovne
robil schválnosti, napr. znemožnenie odchodu na zaplatenú dovolenku v Chorvátsku a podobne, čím
sa takisto súd nezaoberal. Uviedla, že z neznámych dôvodov, súd vôbec nebral do úvahy zistenia
psychológa, s ktorým pohovor bol vykonaný v priebehu tohto konania /s psychológom ÚPSVaR/, zo

záveru ktorého vyplýva, že by bolo z hľadiska rozhodovania o zverení dieťaťa najvhodnejšie, vykonať
znalecké dokazovanie, kde tiež bolo konštatované, že u dieťaťa dochádza pravdepodobne k manipulácii
zo strany otca, nakoľko jeho vyjadrenia, nezodpovedajú v niektorých častiach, jeho mentálnej úrovni.
Tieto výsledky vyšetrení dieťaťa, sa z neznámych dôvodov, vôbec v odôvodnení rozsudku neuvádzajú.
Naproti tomu paradoxne, okresný súd sa venuje záverom psychologického vyšetrenia, ktoré bolo

vykonané ešte v čase rozvodu manželstva, teda pre potreby súčasného rozhodovania, je neaktuálne.
Na doplnenie uviedla, že dieťa je dlhodobo v starostlivosti školského psychológa ZŠ W. Z., ktorý pozná
dôkladne jeho psychický vývoj, ako aj citové preferencie, pričom jeho svedectvo, resp. stanovisko, súd
nepovažoval za relevantné. Do pozornosti dala, že potrebu vykonania znaleckého dokazovania, zdieľal
aj kolízny opatrovník, ktorý v konaní zastupuje záujmy dieťaťa, ktorý rovnako vykonanie znaleckého

dokazovania navrhoval, avšak súd tieto návrhy, do úvahy nebral. Napriek jednoznačnému stanovisku
psychológa, návrhu kolízneho opatrovníka, ako aj jej žiadosti na doplnenie dokazovania, zákonná
sudkyňa pred záverečnou rečou právnej zástupkyne matky konštatovala, že sa rozhodla vec ukončiť na
prebiehajúcom pojednávaní, pričom právny názor sudkyne, bol v zásade prejudikovaný, ktorý postup
považuje za porušenie jej práva, na spravodlivý a objektívny proces. Konanie zákonnej sudkyne,

spočívajúce v prejavoch irónie počas výpovede matky, spôsobu komunikácie s právnym zástupcom
otca, opakované účelové zdôrazňovanie inej národnosti otca jej druhého dieťaťa a skutočnosti vo vzťahu
k nej, vnímala ako diskrimináciu. Postup súdu, ktorý bez náležitého odôvodnenia, odmietol návrh na
doplnenie dokazovania, ktorý bol súčasne predložený od troch subjektov, t.j. matky dieťaťa, psychológa
ÚPSVaR, ako aj kolíznej opatrovníčky, považuje za nesprávny. Záverom zdôraznila, že skutočnosť, že

dieťa bolo v čase rozvodu manželstva, zverené otcovi za skutkového stavu existujúceho v čase konania
o rozvod, nemôže znamenať nemennosť tohto stavu tak, ako to vyslovil okresný súd. Jeho úlohou podľa
nej bolo skúmať, či sa zmenili okolnosti na strane rodičov a dieťaťa, ktorý rodič má lepšie osobnostné,
ako aj fyzické predpoklady, zabezpečiť lepšiu starostlivosť o dieťa.Otec maloletého dieťaťa, vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žiada
rozsudokokresnéhosúdupotvrdiť,pretožeodvolaniematkypovažujezaúčelové,keďžezmenavúprave

práv a povinností, by nebola v záujme maloletého dieťaťa. Odmietal tvrdenia matky, že by jej odchod
zo spoločnej domácnosti bol podmienený tým, že bol na ňu vyvíjaný psychický nátlak. Podľa jeho
vyjadrenia, bolo to z jej vlastného rozhodnutia a rovnako odmietal jej tvrdenia, že by bol považoval jej
odchod z domácnosti so synom, za únos. Podľa jeho názoru, u neho má vytvorené všetky podmienky,
má zázemie, navštevuje tu základnú školu, má tam kamarátov, rodinu a blízkych, s ktorými sa stretáva a

venuje sa mimoškolským aktivitám. Podľa jeho tvrdenia, dennodenne musí dieťa uisťovať, že má k nemu
citový vzťah. Dieťa tvrdí, že mu je najlepšie s ockom doma a pýta sa, kedy tá Súča už bude konečne
doriešená, aby bol stále len s ním. Podľa jeho názoru, je to práve matka, ktorá s dieťaťom manipuluje.
Keď sa dieťa dozvie, že má prísť pre neho babka, nechce tam ísť, pretože mama stále pozerá seriály,
taktiež po príchode od matky, nemá vypracované domáce úlohy. Doma dieťa matku nespomína, ani
mladšieho brata Z.. Podľa jeho názoru, v základnej škole, ktorú navštevuje, je integrovaným žiakom,

dostáva tam plnohodnotné vzdelanie popri svojich kamarátoch a rovesníkoch. Je veľmi rád s celou
rodinou otca. Rozhodne namietal tvrdenia matky, že by starostlivosť o dieťa bola nedostatočná, v tomto
smere, jej tvrdenia považuje za účelové a vykonštruované. Vyjadrenie matky k osobnosti dieťaťa a
jeho mentálnej úrovni, považuje za názor absolútne nekompetentnej osoby a jej návrhy, aby bol syn
podrobený psychologickým pohovorom a vyšetreniam, smeruje podľa jeho názoru k tomu, aby U. bol

vyhlásený za nesvojprávneho a aby mohla rozhodovať za neho matka i napriek tomu, že on dobre vie
s kým chce byť, s kým mu je dobre a v kom má naozajstnú oporu, pretože je tu jeho citová väzba na
otca a prostredie, v ktorom v súčasnosti žije.

Krajský súd v Trenčíne, preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že

rozsudok okresného súdu, je potrebné v celom rozsahu zrušiť a podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.
a podľa ods. 2, cit. zákonného ustanovenia, vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo
veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, podľa § 214 ods. 2 O.s.p..

V preskúmavanej veci, okresný súd zamietol návrh matky na zmenu úpravy práv a povinností k

maloletému dieťaťu.

V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti, majú obaja rodičia, teda matka
a otec sú pri ich výkone zásadne rovnocenní. Úlohou rodičovských práv, je jednak ochrániť práva
dieťaťa, jednak poskytnúť rodičovi prostriedky a priestor, aby mohol svoju výchovnú funkciu realizovať.

Rodičovské práva a povinnosti, majú rodičia len vo vzťahu k svojim maloletým deťom, čo je odôvodnené
nutnosťou osobitnej ochrany tejto skupiny účastníkov, rodinnoprávnych vzťahov. Maloletému dieťaťu,
zákon poskytuje špeciálnu ochranu a to tak v rovine súkromného, ako aj verejného práva. Dospievaním
sa z dieťaťa postupne stáva subjekt, schopný samostatne o sebe rozhodovať, spravovať svoje veci
a rastie miera jeho primeranej spôsobilosti na právne úkony. Preto je nevyhnutné, zabezpečiť mu vo

všetkých uvedených oblastiach, pomoc až do nadobudnutia plnoletosti.

Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov, sa dieťa zverí do výlučnej osobnej starostlivosti, zohľadňuje
množstvo faktorov, jednak na strane rodičov, jednak na strane dieťaťa. Vo veciach starostlivosti o
maloletých, sú súdy povinné prihliadať, ako na prvoradé a určujúce kritérium, na záujem maloletých

detí. Záujem maloletého, však nemožno vidieť iba v tom, že za každú cenu treba rešpektovať vytvorený
faktický vzťah, alebo vychádzať zo želaní dominantného rodiča. Zásadne na rozhodnutie o zverení
dieťaťa do starostlivosti toho, ktorého z rodičov, majú vplyv tieto okolnosti: osobnosť rodiča, vzťah
rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa
stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, vzor pre vytvorenie sociálnej úlohy,

kontinuita prostredia pre dieťa. Pri rozhodovaní nemožno opomenúť, ani samotným dieťaťom vyslovený
vlastný názor, samozrejme s prihliadnutím na jeho vekovú a rozumovú vyspelosť. Článok 3, ako
dominantné ustanovenie Dohovoru o právach dieťaťa, reflektuje na skutočnosť, že aj dieťa samé, je
bytosťou jedinečnou, obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými
základnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorému by sa malo dostať pri jej vývine to najlepšie,

aby uvedené atribúty, nezostali len prázdnymi slovami. Čl. 12 Dohovoru, zabezpečuje dieťaťu, právo
slobodného vyjadrovania názorov vo veciach, ktoré sa ho týkajú a to prostredníctvom najmä možnosti
jeho vypočutia, v každom súdnom, či správnom konaní, ktoré sa ho týka, čo možno urobiť aj
prostredníctvom pedopsychológa, za účasti kolízneho opatrovníka. Záujem dieťaťa, musí byť tedaprvoradým hľadiskom, pri akomkoľvek rozhodnutí, týkajúcom sa maloletých a jednoznačne je nadradené
nad výkon rodičovských práv a to aj vo vzťahu k dominantnému rodičovi. Najvhodnejším riešením
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov, ktorí spolu nežijú, je vzájomná dohoda. Je

základným predpokladom zdravej výchovy maloletých detí, ktoré kultivovaným správaním rodičov,
získavajú pozitívny vzor, pre riešenie konfliktných situácii v budúcnosti, ale tiež oprosťuje dieťa od
rozhodovania o tom, ktorého rodiča uprednostní. Takéto rozhodovanie, hoci často bez viditeľných
vonkajších stôp, zanecháva na dieťati pocit viny, prípadne jeho vyslovený názor v tomto smere, môže byť
podmienený strachom z dominantného rodiča. Za jeden z varovných signálov nezrelého postoja rodiča,

psychológia považuje zaťahovanie dieťaťa do priebehu konania, osočovanie jedným z rodičov, druhého
rodiča, zamedzovanie jedným z rodičov, styku s druhým rodičom, pričom opätovne treba zdôrazniť, že je
explicitne vyjadrenou povinnosťou súdu dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa, na udržovanie
pravidelného osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu, zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Ako vyplýva z cit. zákonného ustanovenia, rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom, nie je rozhodnutím nemenným. Zákon umožňuje, aby takéto rozhodnutie, bolo
do budúcna zmeniteľné, ak sa podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri

vyhlásení rozsudku. Zmena pomerov v čase vyhlásenia rozsudku nemôže byť akákoľvek, musí ísť o
podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu, si musí ako prvý krok ustáliť, či došlo k
zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú, oproti
pôvodným okolnostiam. Súd je vždy povinný zistiť a ustáliť v takýchto rozhodnutiach, všetky okolnosti, za

ktorýchkvýrokurozsudkudospel.Rovnakovšakpriskúmanítakejtozmeny,musívychádzaťzurčujúcich
kritérií v rozsahu, ako boli konštatované vyššie.
V preskúmavanej veci, z obsahu spisového materiálu vyplýva, že naposledy boli práva a povinnosti
k maloletému dieťaťu, upravené rozsudkom Okresného súdu Trenčín, zo dňa 10.02.2012, č.k.
26P/58/2011-30, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené a vo veci úpravy práv a

povinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvodemanželstva,bolaschválenásúdomdohodarodičov,v
zmysle ktorej, bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať
na dieťa výživným, v sume 100,- eur mesačne, pričom bol súčasne upravený styk matky s maloletým
dieťaťom, aktuálne počas tretieho a štvrtého týždňa v mesiaci, od piatku od 14.30 hod., do nedele do
18.00 hod.. a tiež každý tretí a štvrtý týždeň v mesiaci v utorok, od 14.30 hod. do 18.30 hod.. Z obsahu

uvedeného spisu OS Trenčín bolo zistené, že matka počas rozvodového konania trvala na tom, aby
maloletédieťa,bolozverenédojejosobnejstarostlivosti.Jepravdou,ževtomčasepracovalavzahraničí
a to v Rakúsku a dochádzala na týždňové turnusy. Materiálne a bytové podmienky na strane otca, pre
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, sa nezmenili. Na strane matky, došlo k zmene v tom, že býva v 2-
izbovom byte v Bratislave, je na materskej dovolenke, prácu v Rakúsku ukončila, dňa 18.01.2013, sa jej

narodil syn Z., o ktorého sa osobne stará, s mal. U. sa stretáva v rozsahu dvoch víkendov v mesiaci tak,
akotomáurčenésúdnymrozhodnutím.Pokiaľideostykurčenývutorok,tentosanerealizujepravidelne,
čo vyplýva jednak zo značnej vzdialenosti medzi bydliskom matky dieťaťa a jednak z tej okolnosti, že
tento je upravený bezprostredne potom, ako matka v podstate dieťa po víkendoch, strávených s ňou, v
rámci súdom vymedzeného rozsahu, dieťa odovzdáva otcovi.

Zo správy Materskej školy pri ZŠ F. C. W. Z., ktorú mal. U. navštevoval, vyplýva okrem skutočností
uvádzaných v odôvodnení okresným súdom, že otec dieťaťu zabezpečuje starostlivosť, do materskej
školy chodí dieťa pravidelne i vtedy, keď jeho zdravotný stav, nie je najvyhovujúcejší v kolektíve. Čo
sa týka materiálneho zabezpečenia a hygieny, otec si zodpovedne rodičovského povinnosti plní. O

úrovni výchovno-vzdelávacích schopností dieťaťa, sa informuje iba občas. Zo strany MŠ, považujú
spoluprácu s otcom v tomto smere, za nedostatočnú. Dieťa malo v uplynulom školskom roku, odložený
začiatok povinnej školskej dochádzky, keďže nedosahovalo primeranú školskú zrelosť. Problémy vo
viacerých oslabených oblastiach, ktoré sa u dieťaťa vyskytujú, si vyžadujú súlad medzi školskou a
rodinnou výchovou v jednotnosti, v systematickosti a hlavne v potrebe rešpektovať jeho úroveň možností

a schopností, v oblasti vzdelávania. K tomu, aby sa dosahovali pozitívne výsledky, MŠ vidí problémy a
veľké rezervy, pretože nároky otca, sú často neprimerané a U. následne riadené činnosti a vzdelávanie
odmieta. Je veľmi citovo naviazaný na matku, na starú matku a novonarodeného nevlastného brata. K
matke sa vždy veľmi teší, po návrate príde uvoľnený spokojný, citovo obohatený plný nových zážitkov,ktoré pozitívne vplývajú na jeho psychický vývin. Matka neustále prejavuje záujem o mal. U., plní a
dodržiava súdom určené dni nároku na dieťa, využíva akýkoľvek možný spôsob kontaktu so synom,
počas pobytu v MŠ. V období, v ktorom nemá upravený styk s dieťaťom, sa kontaktuje s ním telefonicky

prostredníctvom triednej učiteľky, alebo zástupkyne MŠ, alebo prostredníctvom listov, doručených do
MŠ. Pri každom svojom príchode, na dieťa sa informuje o jeho výchovno-vzdelávacích pokrokoch, radí
sa o spôsobe vzdelávacej práce s dieťaťom a individuálnej náročnosti požiadaviek, na činnosť podľa
jeho možností, schopností a ním dosahovanej vývinovej úrovne vzdelávania. Zaujíma sa o dianie v MŠ
aj prostredníctvom emailov.

Zo správy ÚPSVaR, vypracovanej psychologičkou PhDr. Annou Havranovou, vedúcou oddelenia SPOD
a SK vyplýva, že konzultácie sa uskutočnili v dňoch 25.04., 02.05 a 9.05.2013. Boli realizované
individuálne, za účelom zamerania sa na názor dieťaťa, na zmenu zverenia do osobnej starostlivosti
matky. Pri konzultáciách, dieťa neprejavovalo známky stresu, tieto boli vedené formou rozhovoru a
kresby, pričom sa často krát stalo, že dieťa odpovedalo, že sú to ťažké úlohy. Na otázky psychológa

nereagoval primerane, teda neodpovedal adekvátne voči otázke. Úroveň reči dieťaťa nie je čistá,
miestami ťažko zrozumiteľná, pri niekoľkonásobnom opakovaní otázky, v dôsledku nezrozumiteľnosti
odpovede, dochádza k stresu dieťaťa. Koncentrácia pozornosti u neho je znížená, ľahko odkloniteľná,
čo sa prejavuje v správaní dieťaťa, ktoré nesúvisí s priamym účelom konzultácie. Pri druhej spoločnej
individuálnej konzultácii dieťa oznámilo, že už všetko psychológovi povedalo a nemá mu už čo povedať.

Na výzvu psychológa, kto mu to povedal, odpovedalo dieťa, že otec. Záver psychologických konzultácii
v zmysle správy je taký, že z psychologického pohľadu, je tu možná manipulácia dieťaťa otcom, pričom
psychológ vyslovil názor, že niektoré vyjadrenia dieťaťa, neboli s súlade s jeho vekom. Dostupnými
technikami, nebolo možné zistiť názor mal. U. na zmenu zverenia, pričom na základe uvedených
skutočností, bol psychológom doporučený súdnoznalecký posudok.

V priebehu konania, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, tak matka, kolízny opatrovník, ako
aj psychológ, ktorý vykonával pohovor s maloletým dieťaťom, opakovane trvali a žiadali nariadenie
znaleckého dokazovania, ktoré okresný súd nenariadil, a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že sa ani zodpovedajúcim spôsobom, v odôvodnení svojho rozhodnutia, s touto skutočnosťou

nevysporiadal.

Odvolací súd, po preskúmaní všetkých rozhodujúcich skutočností , zastáva jednoznačný názor, že
záver prvostupňového súdu v tom zmysle, že návrh matky na zmenu úpravy práv a povinností k
maloletému dieťaťu nie je dôvodný, pretože od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností nedošlo

k žiadnej takej zmene pomerov, ktorá by toto opodstatňovala, jednak nezodpovedá výsledkom doposiaľ
vykonaného dokazovania, pretože minimálne na strane matky, k podstatnej zmene pomerov, od doby
posledného rozhodovania v tejto veci došlo, pokiaľ ide o vytvorenie zodpovedajúcich podmienok,
pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa (ukončila prácu v Rakúsku, má zariadený byt v Bratislave,
t.č. je na materskej dovolenke s druhým synom, takže má vytvorené aj osobnostné predpoklady

pre celodennú starostlivosť o maloleté dieťa), pričom zo strany matky tvrdenou zmenou pomerov,
na strane maloletého dieťaťa, spočívajúcou v tom, že dieťa chce žiť s ňou, že je na ňu čoraz viac
citovo naviazanejšie, rovnako tak na starú matku z jej strany, ako aj maloleté dieťa, ktoré sa jej v
súčasnosti narodilo v tom, tvrdeniami, že otec s dieťaťom manipuluje, ignoruje psychické a vývinové
možnosti dieťaťa, zaťažuje ho neprimeranými úlohami, nereflektuje na to, že u dieťaťa, vzhľadom na

jeho aktuálny stav i z hľadiska jeho záujmu, by sa vyžadovalo navštevovať špeciálny typ základnej
školy, sa okresný súd nevenoval vôbec, s týmito tvrdeniami sa v konaní nezaoberal, na ich zistenie
žiadne dokazovanie nevykonal, ani v odôvodnení rozhodnutia, zodpovedajúcim spôsobom presvedčivo
nevysvetlil, prečo rozhodujúci dôkaz, pre zistenie skutkového stavu v tomto smere a to navrhované
znalecké dokazovanie, v konaní nenariadil, čím pri svojom rozhodovaní, opomenul základné určujúce

kritérium, ktorým je povinný sa súd pri rozhodovaní v takejto veci riadiť a to záujem maloletého
dieťaťa. Z hľadiska určujúcich faktorov, vo vzťahu k tomuto, sa skutkovým stavom, naviac v minimálnej
miere zisteným, sa vôbec nezaoberal. Napriek tomu, že tvrdeniam matky, zodpovedá aj záver z
psychologických konzultácii, v ktorom sa objavuje aj možné podozrenie na manipuláciu otca s dieťaťom,
súd tejto okolnosti nevenoval žiadnu pozornosť a dokonca závery z tohto psychologického vyšetrenia,

absentujú aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v príčinnej súvislosti s čím je zrejmé, že z
jeho odôvodnenia, nemožno zistiť, akým spôsobom, sa s týmito závermi okresný súd pri svojom
rozhodovaní vysporiadal, keďže sám potrebnými odbornými znalosťami nedisponuje. Naviac, odvolací
súd zistil, že odôvodnenie rozhodnutia napriek tomu, že je obsiahle, nie je súladné s výsledkami doposiaľvykonaného dokazovania, pretože menovite pokiaľ ide aj o uvádzané správy, či už z materskej školy,
ktorú dieťa navštevuje, alebo z psychologických konzultácii, v odôvodnení rozhodnutia, sa uvádzajú
len skutočnosti, výrazne preferujúce stranu otca, pričom naopak skutočnosti, ktoré podporujú tvrdenia

matky, v odôvodnení absentujú. Je logické, že správu z MŠ, v ktorej sa uvádzajú aj nedostatky na
strane otca, jeho právny zástupca, označuje za neobjektívnu, na základe čoho, sa však s týmto stotožnil
bez náležitého dokazovania okresný súd, nemožno zistiť. Bez opory vo vykonanom dokazovaní, sa
niektoré tvrdenia matky považujú za účelové, napriek tomu, že na ich preukázanie, resp. vyvrátenie,
okresný súd dokazovanie nezameral. Neprimerane, ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, aj

odôvodnenia rozhodnutia, upriamuje pozornosť opakovane na skutočnosť, akej štátnej príslušnosti, akej
národnosti, je terajší priateľ matky, ktorý je otcom jej mal. Z.. Neobstojí ani pripisovať na ťarchu matky,
že nevyužíva celý rozsah styku, ktorý má súdom určený, keď niektoré utorky pre dieťa nepríde, resp.
že si dieťa z materskej škôlky vyzdvihuje jej matka, teda stará matka mal. U.. Je absolútne logické
a akceptovateľné, ak vzhľadom na vzdialenosť, ktorá je medzi bydliskom otca dieťaťa a matkou, s
poukazom na skutočnosť, že matka sa t.č. osobne stará aj o mal. Sebastiána, ktorý je v dojčenskom

veku, ak dieťa vyzdvihne, alebo pre dieťa pricestuje jeho stará matka. Je to osoba blízka maloletému
dieťaťu, ktorú dieťa pozná a nepochybne k nej má vytvorený citový vzťah. Spôsob, akým je v súčasnosti
upravený rozsah styku znamená, že potom, ako po určenom víkende matka dieťa dovezie otcovi
v nedeľu, by následne bezprostredne v utorok opätovne, len na pár hodín a v krátkom časovom
úseku, mala za dieťaťom pricestovať. Niet pochýb o tom, že toto je jednak časovo, jednak fyzicky,

psychicky a aj ekonomicky náročné, a pokiaľ by bolo pravdou, že dieťa chce žiť s matkou, pre neho
takýto stav môže predstavovať neúmernú psychickú záťaž. Neobstojí ani záver okresného súdu, že
úlohou súdu v tomto konaní, nie je rozhodovať komu z rodičov sa má dieťa zveriť do výchovy a
starostlivosti, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné a rodinné predpoklady a podobne, pretože o tom
už bolo rozhodnuté v rozvodom konaní, ale jeho úlohou je len posúdiť, či od poslednej úpravy, nedošlo

k zmene doterajšieho výchovného prostredia. Povinnosťou súdu, je kedykoľvek sa zaoberať tým, či
nedošlo z hľadiska zákonných predpokladov, k takej kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by z hľadiska
určujúceho kritéria a to záujmu maloletého dieťaťa, opodstatňovala zmenu výchovného prostredia.
Nepostačujetulenzistenie,žedoterajšievýchovnéprostrediemaloletéhodieťaťa,sanezmenilo,pretože
toto samo osebe nevylučuje, že zmenené výchovné prostredie, môže byť z hľadiska rozhodujúcich

faktorov, pre neho prospešnejšie. Úlohou súdu v konaní, po dôsledne vykonanom dokazovaní je
posúdiť, či nedošlo k takej zmene pomerov a to na strane oboch rodičov, ktorá by opodstatňovala
zmenu výchovného prostredia a či k takejto kvalifikovanej zmene pomerov, nedošlo aj na strane dieťaťa,
v dôsledku ktorých v súlade s jeho záujmom, ktorý predovšetkým musí súd pri svojom rozhodovaní
sledovať, nie je potrebné zmena, vo výchovnom prostredí. Nemožno sa obmedziť len na to, že otec

dieťaťa, ktorému dieťa bolo doposiaľ zverené, sa o dieťa stará a so zmenou výchovného prostredia,
nesúhlasí. Úlohou súdu, nie je kopírovať predstavy dominantného rodiča, ale ako už bolo uvedené,
prioritne skúmať, ktoré výchovné prostredie, by bolo najviac súladné s jeho záujmom. Nemožno
opomenúť ani zisťovanie stanoviska mal. dieťaťa, adekvátnou formou, a toto z hľadiska jeho veku a
rozumovej schopnosti, posúdiť. Nie je to len matka, ktorá tvrdí, že dieťa nedosahuje pravdepodobne

primeranú zrelosť na to, aby mohlo navštevovať bežný typ základnej školy, že sa u neho vyskytujú
problémy, vo viacerých oslabených oblastiach, z hľadiska primeranosti psychického vývinu, v súvislosti s
čím, mu aj bola odložená povinná školská dochádzka a ktorým, matkou tvrdeným skutočnostiam v tomto
smere nasvedčuje tak správa z materskej školy, ako aj správa psychológa. Už samotná skutočnosť, že
otec existenciu takéhoto problému na strane dieťaťa odmieta, toto ignoruje a absolútne neopodstatnene

vo vyjadrení k odvolaniu tvrdí, že matka sa snaží o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony maloleté
dieťa, nemôže byť súladná, so záujmom maloletého dieťaťa, pretože niet pochýb o tom, že v prípade
ignorovania tejto skutočnosti a kladenia neprimeraných nárokov na dieťa, ktoré vzhľadom na svoj
aktuálny vývojový stav, nie je schopné tieto zvládnuť, predstavuje preň stres, ktorý môže mať negatívny
dopad na dieťa, čomu je potrebné predísť. Táto okolnosť, podstatným spôsobom súvisí s posúdením,

ktoré výchovné prostredie, aj z hľadiska prístupu toho, ktorého rodiča k existencii tohto problému,
bude pre dieťa prospešnejšie. Nie je to teda otázka posúdenia, ako nesprávne a zjednodušene uvádza
okresný súd, toho, ktorú školu bude dieťa navštevovať, ale toho, ako sa ten, ktorý z rodičov, stavia v
prípade odborného zistenia takejto problematiky, k otázke vytvorenia priaznivých podmienok pre dieťa,
pre prípad vhodnosti zabezpečenia výuky dieťaťa, v špeciálnom type školy, s odborným pedagogickým

prístupom, aby tak nebolo vystavované neprimeraným nárokom. Nemenej závažným, z hľadiska
posúdenia vhodnosti výchovného prostredia je aj skutočnosť, ktorá vyplýva zo záveru psychológa, že
je tu existencia možnej manipulácie otca s dieťaťom. Ani jednou z týchto rozhodujúcich skutočností,
potrebných pre rozhodnutie vo veci v tomto konaní, sa však okresný súd nezaoberal, rozhodujúcidôkaz a to znalecké dokazovanie v tomto smere, bez relevantných dôvodov, nenariadil. Je pravdou,
že súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy a že výber dôkazov, ktoré sa budú v
rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 120 ods. 2 O.s.p.). Súd však musí dbať na to, aby

nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál, preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom,
ak tento skutkový poznatok, nebude preukazovať iným dôkazom. Ak by totiž súd vylúčil takýto dôkaz,
ktorým je možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladá to odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. c/ O.s.p., opodstatnenosť uplatnenia ktorého, v tomto konaní odvolací súd zistil. Je potrebné
poukázať na to, že zásada rovnosti občanov pred zákonom, ustanovená v čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, sa v

občianskom súdnom konaní, transformuje do zásady rovnosti účastníkov konania (čl. 47 ods. 3 Ústavy
SR) a vzťahuje sa na všetky materiálne a procesné zákony a na každého. Rovnosť pred súdom, je len
výrazom rovnosti strán pred zákonom, v tomto prípade, pred Občianskym súdnym poriadkom. Z toho
vyplýva, že to znamená rovnaké postavenie oboch procesných strán, pri aplikácii hmotných i procesných
predpisov, ktorýmkoľvek súdom, voči ktorémukoľvek účastníkovi konania. Zásada rovnosti strán v
civilnom procese, sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného

postaveniasubjektov,oprávachapovinnostiachktorých,občianskoprávnysúdrozhoduje(Pl.ÚS43/95).
Touto zásadou sa prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nespravoval, keď v konaní postupoval
a rozhodoval, prioritne v súlade s predstavami dominantného rodiča, rozhodujúce tvrdenia matky, bez
opory vo vykonanom dokazovaní vyhlásil za účelové, vo veci absolútne nedostatočne zistil skutkový
stav, nevykonal navrhnuté dôkazy, pričom v odôvodnení, sa zodpovedajúcim spôsobom s tým, z akého

dôvodu takto postupoval, nevysporiadal. Z tohto pohľadu napriek tomu, že odôvodnenie rozhodnutia je
obsiahle, je nepresvedčivé, nesúladné so zisteným skutkovým stavom a trpí vadou, spočívajúcou v jeho
nepreskúmateľnosti v tom smere, že nemožno z neho zistiť, prečo niektoré rozhodujúce skutočnosti,
majúce podstatný vplyv na rozhodnutie v tejto veci, v odôvodnení tohto rozhodnutia absentujú, keďže
sú spôsobilé privodiť opodstatnenosť navrhovaného znaleckého dokazovania a komplexne, minimálne

vzbudzujú dôvodné pochybnosti, o vhodnosti aktuálneho výchovného prostredia maloletého dieťaťa,
samozrejme v prípade, ak by sa tieto v konaní preukázali. Odvolací súd uvádza, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je aj právo účastníka konania,
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia, musí dať odpoveď na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Pokiaľ napadnuté rozhodnutie, tieto kritéria
nespĺňa, nie je súladné s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čo v zmysle ustálenej súdnej praxe, predstavuje
odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, v dôsledku vadného postupu súdu, čo bolo vzhľadom
na zistený rozpor medzi odôvodnením a doposiaľ zisteným skutkovým stavom, tiež jedným z dôvodov,

pre ktoré, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

Z uvedených dôvodov, preto odvolací súd, napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu, vzhľadom
na zistenú dôvodnosť odvolania matky maloletého dieťaťa, s poukazom na nepresvedčivosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, pre rozpor dôvodov s doposiaľ zisteným skutkovým stavom a v konečnom

dôsledku, aj z dôvodu nedostatočne vykonaného dokazovania zrušil, za použitia § 221 ods. 1 písm. h/,
f/ O.s.p. a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou okresného súdu po vrátení veci, bude nariadiť znalecké dokazovanie, za účelom posúdenia
aktuálnych vývinových schopnosti dieťaťa, či tieto zodpovedajú tomu, aby zvládal požiadavky na

neho kladené vo vyučovacom procese v bežnom type základnej školy, resp. či pre dieťa z hľadiska
jeho záujmu, by nebolo vhodnejšie navštevovať špeciálny typ základnej školy, zodpovedajúcej jeho
mentálnym schopnostiam, v prípade zistenia takejto skutočnosti, zamerať dokazovanie na to, ktorý z
rodičov, môže pre dieťa v tomto smere vytvoriť vhodnejšie podmienky. V rámci znaleckého dokazovania
je potrebné sa zamerať na zistenie vzájomných citových väzieb medzi otcom a dieťaťom, matkou a

dieťaťom, vhodnosťou zmeny výchovného prostredia, na zistenie názoru maloletého dieťaťa v tomto
smere, zamerať sa tiež na zistenie, či u dieťa sa prejavujú známky prípadnej manipulácie zo strany
otca, zistiť jeho väzbu na mal. Z., či príbuzných zo strán oboch rodičov. Bude potrebné vyžiadať správu
od školského psychológa, u ktorého, ako tvrdí matka, je dieťa sledované z hľadiska jeho integrácie
do bežného typu základnej školy, zaoberať sa aj ďalšími otázkami, rozhodujúcimi pre posúdenie

uplatneného nároku matky a to predovšetkým a prioritne, z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, pričom
nie je vylúčené, ani vykonanie ďalších dôkazov, na objektívne preukázanie skutkového stavu, a to nielen
tých, ktoré budú účastníkmi v konaní navrhnuté, ale aj tých, ktoré sa budú javiť rozhodujúce preto, aby
bol v konaní náležite skutkový stav zistený. Následne bude úlohou okresného súdu, dôkazy vychádzajúcz ust. § 132 Os.p. hodnotiť tak, že každý dôkaz vyhodnotí jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci, pričom neprichádza do úvahy, vylúčiť pri tomto postupe žiadnu časť dôkazov, pretože týmto

by došlo k porušeniu ústavného práva, na spravodlivý proces. Následne bude úlohou okresného súdu,
vo veci opätovne rozhodnúť, pričom odôvodnenie rozhodnutia, musí spĺňať kritéria, uvedené v § 157
ods. 2 O.s.p. a to predovšetkým, z hľadiska preskúmateľnosti a presvedčivosti.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí, rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .