Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/505/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213201226
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1213201226.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave l v právnej veci navrhovateľky: C.. Ľ. G., V. L. XX, V., proti odporkyni: V. B., V.
E. X, V., D. K. XX.XXX,- W. s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu OkresnéB. F.
V. C., K. Y. XX. L. XXXX, Č..M.. XXC/XX/XXXX-XX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podanie navrhovateľky zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým sa
domáhala zaplatenia istiny vo výške XX.XXX,- W., jednorazovej zmluvnej pokuty vo výške XXX,-
W. za prvý deň omeškania a za každý aj začatý deň zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,01 % z
celkovej dlžnej čiastky; odmietol s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 2 O.s.p., keďže navrhovateľka
na výzvu súdu na doplnenie podania nereagovala.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, v ktorom uviedla,
že príslušenstvom pohľadávky - istiny vo výške XX.XXX,- W. je jednorazová zmluvná pokuta XXX,- W. za
prvý deň omeškania a za každý aj začatý deň je odporkyňa povinná jej zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
0,01 % z celkovej sumy. Zároveň žiadala o prerušenie konania vzhľadom na trestnoprávne konanie, v
ktorom sa má vyriešiť otázka, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie súdu v danej veci.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. v medziach dôvodov odvolania bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je

dôvodné.

Konanie sa začína na návrh, ktorý je procesným úkonom, ktorým sa navrhovateľ obracia na súd, aby
o jeho veci autoritatívne rozhodol. Návrh má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 O.s.p.
obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p.. Existencia riadneho návrhu je základnou
podmienkou pre začatie občianskeho súdneho konania, a preto súd v prvom rade musí skúmať, či
návrh spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že návrh nemá predpísané náležitosti, teda je

neúplný alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich, sú uvedené nepresne,
neurčito alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávny, je povinný vyzvať účastníka na doplnenie alebo
opravu návrhu s následkom odmietnutia podania. Základnou zložkou návrhu je tzv. žalobný nárok,
ktorým navrhovateľ stanovuje predmet konania a tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je
vymedzený žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa
určitej právnej normy je povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje,

aby na základe navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť nároku ním uplatňovanému
vyhovené; navrhovateľ nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke.Zo žalobného petitu návrhu musí byť nepochybne zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, teda ako
žiada, aby súd vo veci rozhodol, a preto musí byť úplný, presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby súd
jednoznačne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Súd je totiž v občianskom súdnom konaní, ktoré

je ovládané dispozičnou zásadou, viazaný návrhom, a teda nesmie účastníkom priznať iné práva a
uložiť im iné povinnosti, než aké sú navrhované, musí žalobný petit svojím rozhodnutím úplne vyčerpať
a nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov stanovených v ust. § 153 ods. 2 O.s.p.. Žalobný petit je
nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností je neúplné, nepresné, neurčité
alebo nezrozumiteľné do takej miery, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia

by malo za následok jeho nevykonateľnosť z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím
nebolo možné spájať právne účinky, ktoré navrhovateľ začatím konania sledoval. Požiadavku, aby
z návrhu bolo jasné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno však vykladať tak, že by navrhovateľ
bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku rozsudku, zákon totiž neukladá formulovať znenie
výroku rozsudku, keď jeho dikcia uvádza, že musí byť z návrhu zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Občiansky súdny poriadok totiž v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby navrhovateľ po formálnej

stránke do najmenších podrobností a detailne formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia;
je postačujúce, ak navrhovateľ v návrhu vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe
opísaného skutkového stavu domáha a súd je povinný formulovaný žalobný petit posudzovať z
obsahového hľadiska. Navrhovateľ uvedie čoho sa domáha vtedy, ak v návrhu presne, určite a
zrozumiteľne označí ( tak, aby bolo možné z obsahu návrhu bez pochybností dovodiť) povinnosť, ktorá

má byť odporcovi rozhodnutím súdu uložená alebo spôsob určenia právneho vzťahu či práva. Pokiaľ je
predmetom žalobného petitu peňažné plnenie, je potrebné uviesť výšku peňažného plnenia, na ktoré
žiada odporcu zaviazať, hoci len v približnej sume. Ak je predmetom plnenia individuálne určená vec, je
potrebné ju náležite identifikovať tak, aby nebola zameniteľná s inými vecami toho istého druhu.

Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je žalobný petit riadne vymedzený, súd neporuší ust. § 153

ods. 2, § 155 ods.1 O.s.p., ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku rozhodnutia rovnaké práva či
povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáhal, alebo ak doplní alebo opraví niektoré údaje potrebné pre
dostatočnú individualizáciu veci, ktorá má byť predmetom plnenia tak, aby nebola znemožnená budúca
vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Totiž je vo výlučnej kompetencii súdu formulovať znenie výroku
súdneho rozhodnutia, prípadným návrhom na jeho znenie súd nie je viazaný, pritom musí náležite dbať

na to, aby neprekročil medze toho, čoho sa navrhovateľ domáhal. Súd totiž nemusí prevziať doslovne
naformulovaný petit návrhu, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a
nemenia jeho zmysel; na druhej strane je povinnosťou súdu upraviť formuláciu navrhovaného petitu
návrhu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia korešpondovala s
niektorým z dovolených spôsobov výkonu rozhodnutia.

Podaným návrhom zároveň navrhovateľ vymedzuje rozhodujúce skutočnosti (relevantný
skutkový dej), ktoré predstavujú údaje, nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má
súd rozhodnúť, a preto sa ukladá navrhovateľovi uviesť v návrhu na začatie konania také skutočnosti,
ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v
takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným

skutkom. Popisom rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke.
Samotný žalobný petit musí logicky vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností, a v prípade, ak
vychádza z iných, v návrhu neuvedených okolností, a kedy preto nemožno dovodiť, na základe čoho má
súd o žalobnom návrhu rozhodnúť, je tiež žalobný petit nesprávny, i keď sám o sebe je presne, určite
a zrozumiteľne formulovaný. Nesprávnym však nie je žalobný petit, ktorému nie je možné vyhovieť,

pretože nie je v súlade s hmotným právom alebo ak navrhovateľ uviedol jeho znenie v omyle, napríklad
o hmotnoprávnej kvalifikácii uplatneného nároku.

Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha navrhovateľa zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej
obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv
a povinností, nemôže však za navrhovateľa vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a

vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom
prípade.V danej veci bolo potrebné posúdiť splnenie procesných podmienok odmietnutia návrhu v zmysle ust.
§ 43 ods. 2 O.s.p., a preto odvolací súd preskúmal postup súdu prvého stupňa z hľadiska relevantných
ustanovení zákona a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval dostatočne dôsledne podľa

ust. § 43 ods.1, 2 O.s.p..

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa domáha zaplatenia istiny vo výške
XX.XXX,- W. titulom vrátenia pôžičky , jednorazovej zmluvnej pokuty vo výške XXX,- W. za prvý deň
omeškania, za ktorý v návrhu označila deň XX.X.XXXX a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,01 %
z celkovej dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania.

Petit návrhu v časti zaplatenia istiny a jednorazovej zmluvnej pokuty je vymedzený dostatočne určitým a

zrozumiteľnýmspôsobomtak,žehoje možnéprejednaťa oňom rozhodnúť,apretoniejezrejmé,prečo
súd prvého stupňa aj v tejto časti podanie navrhovateľky, ktoré spĺňa zákonom stanovené náležitosti,
odmietol.

Správne však súd prvého stupňa vyzval navrhovateľku na špecifikáciu žalobného petitu v časti o
zaplatenie zmluvnej pokuty 0,01 % z celkovej dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania, ktorý

bolo potrebné spresniť uvedením konkrétneho dňa, od ktorého sa domáha jej zaplatenia, keďže ide o
opakované plnenie a súd je navrhovateľkou vymedzeným (požadovaným) obdobím, viazaný. Uvedená
vada návrhu však nebráni súdu pokračovať v konaní , keď túto je možné odstrániť kedykoľvek počas
konania a navyše z obsahu samotného návrhu je zrejmé, že odporkyňa sa mala do omeškania dostať
odo dňa XX.X.XXXX.

Podľa § 221 ods. 1, písm. f/ O.s.p., odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup
súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva
Občiansky súdny poriadok a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu bol účastník vylúčený
z ich realizácie v konaní. Ide aj o prípady, keď súd znemožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania
práva priznané mu občianskym súdnom poriadkom, a to najmä právo predniesť, či doplniť dvoje návrhy,

vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť
navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom,
svedkom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej
stránke veci; ide aj o prípady, keď účastníkovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred
súdom, spočívajúca v práve právne a skutkovo argumentovať prejednávanú vec.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súdy musia poskytovať v občianskom súdom konaní
materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov konania; prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov občianskeho
súdneho konania nie je v súlade s požiadavkami spravodlivého súdneho procesu, ktorým sa realizuje
základné ústavné právo na súdnu ochranu.

Tým, že súd prvého stupňa podanie navrhovateľky v celom rozsahu odmietol, vylúčil ju z ďalšej
realizácie jej procesných práv v konaní odňatím jej možnosti domáhať sa pred súdom prejednania veci,
a preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1, písm. f/
O.s.p. a vrátil mu vec na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., v ktorom súd prvého stupňa bude
ďalej v konaní pokračovať prejednaním veci samej s tým, že v časti požadovanej zmluvnej pokuty

vo výške 0,01% za každý aj začatý deň odstráni v priebehu konania tento nedostatok v súčinnosti
s navrhovateľkou jeho doplnením v tejto časti o uvedenie konkrétneho dňa, od ktorého sa zaplatenia
zmluvnej pokuty domáha

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.