Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/5/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612212516
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6612212516.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Všeobecná nemocnica s
poliklinikou Lučenec n.o. so sídlom Nám. Republiky 15, 984 39 Lučenec, IČO: 37 954 571, zastúpeného
JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, so sídlom ul. Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec proti žalovanému:
R. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX R., zastúpenej BAKO JANČIAR LEVRINC -
advokáti s.r.o. so sídlom J. Kozačeka 13, Zvolen, IČO: 36 859 842, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu v Lučenci zo dňa
07. 05. 2013 č.k. 6Cpr/2/2012-37 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie okresného súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na
Ústavnom súde SR týkajúceho sa súladu zák. č. 62/2012 Z.z. o minimálnych mzdových nárokov sestier
a pôrodných asistentiek, ktorým sa dopĺňa zák. č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 v spojení s čl. 36 písm. a/, čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy
SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd. Poukázal
na to, že na Ústavnom súde sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní
vedenom v danej veci a preto bol dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p..

Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalovaná. Žiadala uznesenie okresného súdu zrušiť.
V dôvodoch odvolania poukazovala na to, že v danom prípade nebol dôvod k tomu, aby okresný
súd konanie v danej veci prerušil. Poukazovala na to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil.
Poukázal na to, že aj keď sa na Ústavnom súde vedie konanie o nesúlad zák. č. 62/2012 Z.z. s Ústavou
SR, alebo Dohovorom, tak neexistuje právne relevantný dôvod na prerušenie konania v danej veci,
nakoľko rozhodnutie Ústavného súdu SR nemá vplyv na predmetné konanie a teda nie je otázkou, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie Okresného súdu v Lučenci. Je nesporné, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnanca bolo žalobcovi doručené dňa 26. 07. 2012, teda ešte počas
účinnosti zák. č. 62/2012 Zb. Ak v zmysle účinného zák. č. 62/2012 Z.z. žalobca ako zamestnávateľ
nevyplatil žalovanej ako zamestnankyni mzdu za mesiac apríl 2012 tak, ako v zmysle zákona vyplatiť
mal, tak žalovaná v súlade s ust. § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce okamžite skončila pracovný
pomer so žalobcom. V čase okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom sa právne
vzťahy medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnankyňou upravovali zákonom
č. 62/2012 Z.z., ktorý bol účinný od 01. 04. 2012 do 31. 07. 2012. Neexistujú teda prekážky preto, aby
súd v danej veci nepokračoval.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovanej žiadala rozhodnutie okresného súdu ako vecne
správne potvrdiť. V tejto súvislosti poukazuje žalobkyňa na to, že zákon č. 62/2012 Z.z. je protiústavný od
počiatku od nadobudnutia jeho účinnosti a dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanej

nemôže existovať z dôvodu neústavnosti právneho predpisu, ktorým žalovaná odôvodňuje svoje mzdové
nároky. Pokiaľ sa preto v konaní pred Ústavným súdom SR sp. zn. ÚS 13/2012 rozhoduje o súladnosti,
alebo nesúladnosti zákona č. 62/2012 Z.z. tak je v danom konaní dôvod na prerušenie konania. Podľa
názoru žalobkyne konajúci súd by nemal aplikovať pri rozhodovaní právny predpis, ktorý stratil účinnosť.

Krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a toto v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd v danej veci konanie prerušil s poukazom na ust. § 109 ods.
2 psím. c/ O.s.p. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia môže
konanie prerušiť ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

V ust. § 109 ods. 1 O.s.p. sú formou taxatívneho výpočtu upravené dôvody, pre ktoré je súd povinný
konanie uznesením vždy prerušiť. V ods. 2 príslušného zákonného ustanovenia prípady, v ktorých
je súdu daná možnosť prerušiť konanie ak neurobí iné vhodné opatrenia. Posúdenie podstatnosti
prerušenia konania je v prípadoch predpokladaných odsekom 2 ponechaná na úvahe konajúceho súdu.
To znamená, že je len na úvahe súdu, či v prípade vzniku určitej zákonom vymedzenej prekážky konania
toto preruší, alebo bude v konaní ďalej pokračovať.

V zmysle ust. § 169 ods. 2 vety druhej O.s.p. uznesenie o prerušení konania, uznesenie o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania, a uznesenie, ktorým súd priznal účastníkovi sčasti oslobodenie od
súdnych poplatkov musí vždy obsahovať odôvodnenie.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ dospel okresný súd k úvahe, že v danej veci je potrebné prerušiť konanie
podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., tak mal svoje rozhodnutie riadnym spôsobom odôvodniť. Vo
svojom rozhodnutí však okresný súd poukázal len na to, že v konaní vedenom na Ústavnom súde sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cpr 2/2012.

Ak súd prerušil podľa ust. § 109 od. 2 písm. c/ konanie z dôvodu, že prebieha konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, tak vo svojom rozhodnutí mal odôvodniť
aká právna otázka v danom prípade v spojení s predmetom sporu má význam pre rozhodnutie súdu
a teda odôvodniť, prečo je dôvod na prerušenie konania. V odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu
žalovaná poukazuje na právne dôvody, pre ktoré nebol daný dôvod na prerušenie konania v danej veci.
Proti tomu žalobkyňa v podanom vyjadrení, ktoré zaslala súdu prvého stupňa poukazuje na svoju právnu
argumentáciu, ktorá ho viedla k tomu, že podal návrh na prerušenie konania v danej veci. Za daných
okolností mal, preto okresný súd odôvodniť akú otázku významnú pre rozhodnutie v danej veci považoval
za dôvod prerušenia konania. Len odkaz na to, že pred Ústavným súdom sa vedie konanie týkajúce
sa súladu zákona č. 62/2012 Z.z. s Ústavou SR, nebolo postačujúce pre prijatie záveru o prerušení
konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Rozhodnutie súdu prvého stupňa sa tak stalo z hľadiska
nedostatku dôvodov aj nepreskúmateľným.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že opätovne posúdi návrh žalobkyne
na prerušenie konania a vyporiada sa v danom konaní s právnou argumentáciou jednak žalobkyne, v
ktorom navrhuje prerušenie konania, ale aj právnym stanoviskom žalovanej, ktoré smeruje k tomu, že v
danej veci nie je dôvod na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.