Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/487/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712201269
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1712201269.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: U. F. R., R..K..S.., so sídlom: Ú. X, L., IČO: XX
XXX XXX, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Údernícka ul. č. 5, Bratislava, proti
odporcom: 1/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.P. X, L., 2/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, L., za účasti
vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcov: R. B. S., O. X, L., zast. spoločnosťou: HKP Legal, s.r.o.,
Sasinkova 6, Bratislava a za účasti vedľajšieho účastníka 2/ na strane odporcu: S. B. R. R. C., J. XX,

XXX XX R., zastúpený: JUDr. Jozef Kemp, advokát, Námestie Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky
Grob, o zaplatenie istiny 1.433,53 EUR s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka 1/ proti
uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 19. júla 2013, č.k.: 8C 174/2012-76, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi 1/ p o t v r d z u j e.

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania sa z a m i e t a.

Vedľajší účastník 1/ je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania navrhovateľovi vo výške 52,19
EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi 1/
a 2/ náhradu trov konania nepriznal a vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške
78,80 EUR prostredníctvom Daňového úradu L.. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 96 O.s.p. a tým, že
navrhovateľ vzal návrh pred začatím konania späť a žiadal konanie zastaviť. O vrátení súdneho poplatku

rozhodol podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení. Pokiaľ ide o náhradu trov
konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. s tým, že v danej veci zavinil
navrhovateľ, že konanie sa muselo zastaviť, keďže návrh vzal späť bez uvedenia dôvodu.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. Rovnako nepriznal
náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi 1/ a 2/ z dôvodu, že vstúpili do konania ako profesijná
organizácia založená za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov z vlastného podnetu, pričom

splnomocnili právneho zástupcu z radov advokátov na jeho zastupovanie v súdnom konaní. Uviedol,
že vedľajší účastník 1/ a 2/ je združením založeným na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa,
z čoho možno považovať dôvodný predpoklad, že samo združenie bude disponovať kvalifikovanými
a odbornými prostriedkami na zabezpečenie pomoci spotrebiteľovi. Považoval právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka za nadbytočné, účelné a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako
inštitúcia spôsobilá poskytnúť ochranu spotrebiteľovi v rámci súdneho konania. Ďalej uviedol, že úkon -

prevzatie a príprava zastúpenia nie je úkonom v tomto konaní preukázaným, keďže právni zástupcovia
nemali vedomosť o predmete sporu. Mal za to, že trovy vedľajšieho účastníka 1/ a 2/ spočívajúce v
odmene advokáta za poskytnutie právnych služieb neboli vynaložené účelne.Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania vedľajšieho
účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, v ktorom uviedol, že uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd mal v tomto

prípade o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a zisťovať, či návrh na
začatie konania bol podaný dôvodne a či navrhovateľ svojím nedôvodne podaným
návrhom nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. V dôvodoch svojho odvolania poukázal na ust. §
93 ods. 2, 3, 4 O.s.p. a § 3 ods. 4, 5, § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, na čl. 169 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie, príslušné smernice EÚ týkajúce sa práv spotrebiteľov, ako aj na čl. 38 Charty

základných práv. Ďalej uviedol, že prejednávaná vec je typickým spotrebiteľským sporom a výklad, ktorý
by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, je
absurdný, zjavne nesprávny, ale najmä odporujúci zákonom SR a tiež predpisom EÚ. Mal za
to, že súd prvého stupňa svojím postupom a nepriznaním náhrady priamo poprel rovnosť podmienok v
konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných v § 93
ods. 4 O.s.p. a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom

a zároveň prvostupňový súd fakticky odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského
združenia v rámci občianskeho súdneho procesu. Podľa vedľajšieho účastníka je s poukazom na ust. §
142 ods. 1 O.s.p. dôvodné priznať mu trovy konania, nakoľko mal vo veci plný úspech, keď nie je nie je
možné odoprieť mu právo dať sa zastúpiť advokátom .V dôvodoch odvolania ďalej poukázal na niekoľko
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (napríklad rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, Krajského

súdu v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne) a na rozsudok Súdneho
dvora EÚ C-279/09, z ktorých podľa názoru vedľajšieho účastníka vyplýva, že má právo na advokáta
aj na náhradu trov konania. Nahradenie trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi zo strany
navrhovateľapovažovalzananajvýšspravodlivé,nakoľkomujednaksbránenímprávspotrebiteľavznikli
reálne náklady a jednak ako prevenciu pred konaním navrhovateľa. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal,

aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal mu náhradu trov
celého konania, alternatívne žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zrušilavecvrozsahuzrušeniavrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Vprípade,aksaodvolacísúd
stotožní s názorom súdu prvého stupňa, vedľajší účastník žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods.
1 písm. c/ O.s.p. pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie

o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie
náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na
prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za
následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke.

Navrhovateľvosvojomvyjadreníkodvolaniuvedľajšiehoúčastníkauviedol, ževedľajšíúčastník

musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach, nakoľko podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie
má vo svojich radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Z vlastných skúseností mal vedomosť, že
združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu,
a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na

priznanie trov konania. Mal za to, že z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe
do konania, nemá združenie žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Uviedol, že paušálny vstup
združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne
navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale
získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Zastával názor, že trovy

vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je
dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. Dovolil si upozorniť, že súd nepriznaním
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť
účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne
vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu

konania. Uviedol, že vedľajší účastník v súvislosti s dôvodnosťou trov konania poukázal na ustanovenie
§ 137 O.s.p., avšak podľa navrhovateľa združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na
strane odporcu, ktorý odporcu v konaní nezastupuje. Z uvedeného dôvodu nemožno pri zdôvodňovaní
oprávnenosti nároku na náhradu trov konania argumentovať vyššie uvedeným ustanovením, nakoľko to
priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa

osobitného predpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci. Zastával názor, že ustanovenia Charty
základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje satýkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by
sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie
je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. K návrhu na predloženie

prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania
združenia ako vedľajšieho účastníka uviedol, že má za to, že tento návrh je nedôvodný a nespĺňa
podmienky prejudiciálneho konania, vzhľadom k tomu, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné
posudzovať účelnosť vynaložených trov konania. V zmysle práva Európskej únie je z prejudiciálneho
konania vylúčené vnútroštátne právo členských štátov, čiže Súdny dvor Európskej únie nemôže v

žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť. Na základe
vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a potvrdil.
Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 52,19 EUR s DPH pozostávajúce z jednej
polovice úkonu právnej služby vo výške 42,82 EUR s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu 9,37
EUR s DPH.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší
účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,

za ktorý sa na základe poznámky 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom
týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj
uplatňovaťprávazozodpovednostivočiosobám,ktoréspôsobiliškodunaprávachspotrebiteľov,vyplýva

z § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto založené
združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav,
rovnako ako sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá

návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na
základe plnomocenstva, alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť, že aj vedľajší účastník, rovnako ako hlavný účastník
konania, má právo na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a teda má
právo i na náhradu trov právneho zastúpenia (§ 137 ods. 1 O.s.p.). Vedľajšiemu účastníkovi rovnako
môže súd priznať náhrada trov právneho zastúpenia len vtedy, ak boli vynaložené v súvislosti s daným

konaním a účelne.

Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravujú ustanovenia § 146 ods. 1
písm. c/ a § 146 ods. 2 O.s.p..

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku
nemá žiaden z účastníkov, ak konanie bolo zastavené. Pokiaľ však niektorý z účastníkov

zavinil, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p.,
ktorá predpokladá zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný úkon mal za následokzastavenie konania. Preto, ak navrhovateľ vezme návrh späť v zásade platí, že zastavenie konania
zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania odporcovi. Z tejto zásady je stanovená výnimka § 146
ods. 2 druhá veta O.s.p. podľa ktorej, ak dôvodne podaný návrh bol vzatý spať pre správanie odporcu, je

tento povinný hradiť trovy konania. Dôvodnosť podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne,
t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k nároku navrhovateľa.

V danej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 1.433,53 Eur s príslušenstvom na základe
zmluvy k úverovému účtu č. XXXXXXXX uzatvorenej dňa 22.08.2003 na základe zmluvy o postúpení
pohľadávokz08.12.2006 uzavretejspostupcom-Y.Ú.L.,C..R...Vedľajšíúčastník1/vstúpildo konania

podaním doručeným súdu 19.04.2012, ktorým požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania a jeho
príloh a zároveň vzniesol námietku premlčania. Navrhovateľ podaním doručeným súd dňa 25.01.2013
vzal návrh v celom rozsahu návrh späť bez uvedenia dôvodu, na základe čoho súd prvého
stupňa dňa 19.07.2013 uznesením č.k. 8C 174/2012-76 konanie vo veci zastavil. Vedľajší účastník 2/
podaním doručeným súdu dňa 24.01.2013 vstúpil do konania a žiadal o zaslanie návrhu na
začatie konania s príslušnými prílohami, pričom si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa v danej veci späťvzatie návrhu pri rozhodovaní o náhrade trov konania hodnotil z
hľadiska stanoveného § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a podľa odvolacieho súdu dospel k správnemu
záveru, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania a je preto povinný nahradiť jeho účelne vynaložené
trovy. V danom prípade bolo potom potrebné skúmať, či trovy právneho zastúpenia boli vynaložené
účelne, resp. či vôbec boli vynaložené. Z obsahu spisu, ako aj samotného odvolania vyplýva, že vedľajší

účastníksiuplatniltrovykonania,ktorépozostávalizodmenyzaprevzatieaprípravuzastúpenia,vrátane
prvej porady s klientom a vyjadrenia z 16.04.2012.

Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v
príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením
sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade,

procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku. V tomto konaní nie je možné považovať
trovy vynaložené vedľajším účastníkom, presnejšie, vyčíslené vedľajším účastníkom za účelné, lebo
tieto trovy neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom odporcu, respektíve vedľajšieho účastníka
k predmetu konania.

V predmetnej právnej veci vedľajší účastník resp. právny zástupca vedľajšieho účastníka spolu s

oznámením o vstupe do konania zároveň požiadal súd prvého stupňa o zaslanie návrhu na začatie
konania a vzniesol námietku premlčania. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu do konania nepoznal
predmet sporu a len z označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Z obsahu spisu
ďalej vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka si v oznámení o vstupe do konania uplatnil trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby. Odvolaciemu súdu

však nie je jasné ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia, keď
samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje. Podľa odvolacieho súdu len na základe
skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a
štádiu konania, do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na
zastupovanie v tej ktorej veci. V zmysle uvedeného je správny záver prvostupňového súdu, ktorý trovy

vedľajšieho účastníka vyhodnotil ako nepreukázané a ako trovy, ktoré nie sú účelne
vynaložené. Vedľajší účastník neposkytol odporcovi v konaní žiadne služby, ktorých vykonanie by malo
akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa. V prejednávanej veci vedľajší
účastník spolu s oznámením o vstupe do konania taktiež vzniesol námietku premlčania. Nemožno však
dospieť k záveru, že navrhovateľ vzal návrh späť na základe tohto úkonu vedľajšieho účastníka, nakoľko

späťvzatie návrhu je dispozičným právom navrhovateľa a súd nie je povinný skúmať
aké dôvody ho k tomuto dispozitívnemu úkonu viedli.

Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky
a v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia treba možno považovať za účelne vynaložené
trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie

alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastník má právo na náhradu trovkonania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne.
To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje

bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a to platí aj na podania advokáta, ktoré
neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi
účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, a sú významné pre posúdenie veci samej.

Z uvedeného vyplýva že odporca 1/ a 2/ nielen ako spotrebiteľ nepožiadal vedľajšieho účastníka na
svoju ochranu v tomto spore, nakoľko o prebiehajúcom konaní nemá žiadnu vedomosť a teda nemá

vedomosť ani o tom, že v konaní na jeho strane vedľajší účastník vystupuje. Zároveň je nutné poukázať
na skutočnosť, že cieľom Združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa zákona
o ochrane spotrebiteľa, ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom
konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, čo znamená, že samotné
Združenie bolo vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa. Z uvedeného teda vyplýva, že
samotné združenie je spôsobilé a schopné chrániť záujmy spotrebiteľa, pričom odvolací súd uznáva

argumentáciu vedľajšieho účastníka v odvolaní v tom, že má právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho
zástupcu, avšak odvolací súd takto vynaložené finančné prostriedky nepovažoval za účelné bránenie
práva samotného účastníka v konaní.

Odvolací súd rovnako za správny považuje aj ten názor súdu prvého stupňa, že
vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu, v danej veci podľa

zák.č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, by mal byť schopný poskytnúť odporcovi ako
spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v
rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/03, v ktorom tento súd konštatoval, že nie je porušením
základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR,
ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná

náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, že
vedľajšíúčastníkbolnaochranuspotrebiteľazriadenýatedamábyťschopnývspotrebiteľskýchsporoch
spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať.

K úvahám odvolateľa, že jeho vstup do konania spôsobil (ako aj v iných obdobných právnych veciach)
späťvzatie návrhu navrhovateľa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že táto úvaha vedľajšieho

účastníka, je čisto iluzórnou predstavou, keďže späťvzatie návrhu je rýdzim dispozičným právom
navrhovateľa a ani súd nie je oprávnený skúmať (ako už odvolací súd uviedol vyššie), aké dôvody ho
k tomuto dispozitívnemu úkonu viedli.

Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora EÚ, na obsah ktorého poukázal vo svojom odvolaní vedľajší
účastník, odvolací súd uvádza, že Súdny dvor EÚ v tomto rozsudku ustálil, že zásada účinnej súdnej

ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené,
abysajejdovolávaliprávnickéosobyapomocposkytnutá nazákladetejtozásadymôžezahŕňať
najmä oslobodenie od platenia trov konania a/ alebo zastupovanie advokátom. Z uvedeného rozsudku
však nevyplýva, že by vedľajší účastník ako právnická osoba založená na ochranu práv spotrebiteľa, mal
vo všetkých konaniach, do ktorých vstúpi, právo na náhradu trov právneho zastúpenia bez

splnenia podmienok vyžadovaných Občianskym súdnym poriadkom, a teda okrem iného aj účelnosti
vynaložených trov konania. Odvolací súd vo vzťahu k ostatným rozhodnutiam, na ktoré sa
vedľajšíúčastníkvosvojomodvolanípoukazuje,dodáva,ženiejeviazanýrozhodnutiamiinýchkrajských
súdov v obdobných veciach. Aj po oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí zotrváva na svojom
právnom názore, že trovy vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené, a preto mu nevzniklo právo

na ich náhradu.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.Vedľajší účastník vo svojom odvolaní zároveň navrhol konanie prerušiť v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia za účelom rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, špecifikovaných v odvolaní vedľajšieho
účastníka.

Odvolací súd návrh vedľajšieho na prerušenie konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
zamietol z dôvodu, že cieľom prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o
fungovaní EÚ je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva a nie riešenie konkrétnych
sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov a ani posudzovanie súladu vnútroštátneho práva
s právom komunitárnym (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 155/2011 ).

Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, napadnuté vo

výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka je vecne správne, nakoľko navrhovateľ procesne
zavinil zastavenie konania a preto odporcovi vzniklo právo na ich náhradu. Odporcovi 1/ a 2/ však, ako
už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní žiadne trovy nevznikli a trovy uplatnené vedľajším účastníkom
neboli účelne vynaloženými trovami, nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na ich náhradu,
neboli nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. vedľajší účastník neposkytol odporcovi žiadne služby, ktorých

vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný a uplatnil si právo na náhradu trov

konania priznal odmenu za 1 úkon právnej služby - odvolanie á 42,82 EUR s DPH (1/2 úkonu právnej
služby za podané odvolanie), 1 x 9,37 EUR s DPH režijný paušál, spolu v sume 52,19 EUR s DPH.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.