Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Boroň

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111232834
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8111232834.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany,
IČO: 36 234 176, proti žalovanej: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/XX, V., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova
12, Nitra, v konaní o zaplatenie 379,78 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej a vedľajšieho účastníka proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C 29/2012-95 zo dňa 28.9.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o vyhovení žalobe a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu
zrušenia sa vec v r a c i a súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 360,89 Eur spolu s 0,024%-tným denným úrokom z omeškania od 23.1.2009
do zaplatenia v splátkach po 15 Eur mesačne, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc

kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť,
až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť
celého plnenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je
povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 22,50 EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Posledným výrokom protižalobu vylúčil na samostatné konanie.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci

uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 30.000,- Sk, ktorú sa
žalovaná zaviazala splatiť v splátkach po 1.299,- Sk mesačne za obdobie 36 mesiacov. Žalovaná však
doposiaľ spolu uhradila iba 25 splátok úveru a po zosplatnení úveru sumu 94,54 EUR, pričom ďalej úver
nesplácala, keďže ako vyplýva z jej výsluchu nemala finančné prostriedky na splácanie tohto úveru. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná doposiaľ splatila úver v celkovej výške 1.172,54 EUR,
pričom celková výška splátok úveru predstavovala sumu 1.552,32 EUR, čo predstavuje rozdiel 379,78

EUR (žalovaná suma) a po odpočítaní sumy 18,89 EUR ako súčtu zmluvných pokút, súd žalobcovi
priznal sumu 360,89 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Súd sa v prejednávanej veci zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý predstavoval 18,63%
ročne. Na internetovej stránke NBS súd preveroval úrokové miery obdobného spotrebiteľského úveru v
bankách a zistil, že v čase uzavretia zmluvy (11/2006) predstavovala priemerná ročná úroková sadzba
poskytovaná peňažnými ústavmi pri úveroch splatných od 1 - 5 výšku 15,55% čo je nemožno považovať
za neprimerané resp. odporujúce dobrým mravom. Súd taktiež nezistil, aby bol neprimeraný úrok z

omeškania a ani iné poplatky, keďže ani žiadne neboli účtované (okrem zmluvných pokút). Zároveň
žalovaná nepreukázala z akých dôvodov by mal byť nárok žalobcu premlčaný, pričom súd má za to,
že tento nárok nie je premlčaný, keďže ho žalobca uplatnil v trojročnej všeobecnej premlčacej lehote,
ktorá sa začína počítať od zosplatnenia úveru t.j. od 22.1.2009, resp. najskôr by mohla byť premlčacialehota počítaná od splatnosti poslednej nezaplatenej splátky, čo je ešte neskorší dátum - 23.1.2009.
Súd taktiež poukazuje, že predmetný úver bol prvým úverom ktorý žalobca poskytol žalovanej, pričom
zo samotnej úverovej zmluvy vyplýva, že jej čistý príjem je 10.900,- Sk, príjem partnera11.000 a

počet vyživovaných detí 0. Teda za daných okolností, podľa názoru súdu, nemožno konštatovať, že
žalobca konal ľahkomyselne a nerozvážne, keď neoveroval výdavky žalobkyne, keďže splátka 1.299,-
Sk vzhľadom na žalobkyňou uvedené príjmové pomery nie je neadekvátna.“

Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná a vedľajší účastník
dôvodiac, že sa súd prvého stupňa nevyporiadal, že v čase vzniku zmluvy bola v extrémnej tiesni a jej

príjem neumožňoval platiť splátky. Úver mal slúžiť na platenie predchádzajúcich úverov. Poukázali na
to, že bola zaevidovaná nebankovkami v registri spoločnosti SOLUS, ktoré je sledovaná i žalobcom.
Rozsudok súdu prvého stupňa považovali za arbitrárny a nepreskúmateľný. Na základe uvedeného
navrhli, aby odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovanej a vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 214 O.s.p. a zistil, že rozsudok je potrebné zrušiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je

pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesný rámec predstavuje predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu tak, ako vyplývajú z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s ustanovením § 1 a nasl. O.s.p.

Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom
upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením
ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práv na súde,

ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto
potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva
na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu)

uplatneniudôležitýchprocesnýchprávúčastníkovkonaniaslúžiacichnaochranuichprávaoprávnených
záujmov v občianskom súdnom konaní.

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu je aj právo na zákonu zodpovedajúce odôvodnenie,
ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument, ktorý v konaní vyvstane, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie. Predovšetkým tie, ktoré sú sporné a sú nevyhnutné na pre vydanie
konečného rozhodnutia.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 379,78 Eur s príslušenstvom
titulom úverovej zmluvy zo dňa 15.11.2006.Žalovaná v priebehu konania namietala, že zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu úveru bez preverenia
bonity žalovanej ako spotrebiteľky, ktorá zobrala ďalší úver na splácanie iných úverov, aby neporušila
zmluvu a vzápätí ďalší úver na splátky žalobcu. Z nízkeho príjmu postihnutého exekúciami je objektívne

vylúčené, aby niekto dokázal splácať splátky úveru a mal i na stravu (čl. 48). Aj keď nemala splatené
ďalšie úvery, žalobca jej poskytol úver ďalší, spolu 7 úverov (čl. 32). Mala za to, že bola zneužitá jej
tieseň, keďže už v roku 2006 mala veľa úverov. O uvedenej skutočnosti žalobcu informovala (čl. 92).

Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to pri posúdení bonity klienta vychádzal z údajov uvedených v
registri dlžníkov SOLUS, ktorý v čase uzatvárania predmetnej úverovej zmluvy obsahoval iba údaje o
dlžníkoch.Pokiaľsitedažalovanávčaseuzatváraniapredmetnejúverovejzmluvyplnilasvojepovinnosti

vyplývajúce jej zo všetkých uzatvorených zmlúv, jej meno nefigurovalo v registri dlžníkov a nemal
možnosť zistiť údaje o platobnej morálke žalovanej z iných zdrojov. Okrem údajov z registra SOLUS
vychádzal žalobca pri posudzovaní bonity žalovanej aj z toho, akým spôsobom splácala žalovaná
predchádzajúcu úverovú zmluvu č. 3606023315, ktorú žalovanú uzatvorila so žalobcom dňa 5.6.2006
(úver riadne a včas splatila 4.7.2007) a nakoniec vychádzal z údajov, ktoré mu žalovaná poskytla pri

uzatváraní úverovej zmluvy(čl. 75).

Odvolací súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na to, že sa súd musí vyporiadať s argumentami, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa sa nedostatočným spôsobom
vyporiadal s právne významnou skutočnosťou preverenia bonity žalovanej.

Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s ust. § 3 ods. 1 OZ a otázkou odbornej

starostlivosti dodávateľa pri posudzovaní bonity spotrebiteľky.

V odôvodnení rozsudku konštatoval, že predmetný úver bol prvým úverom ktorý žalobca poskytol
žalovanej, pričom zo samotnej úverovej zmluvy vyplýva, že jej čistý príjem je 10.900,- Sk, príjem partnera
11.000 a počet vyživovaných detí 0. Teda za daných okolností, nemožno konštatovať, že žalobca konal
ľahkomyseľne a nerozvážne, keď neoveroval výdavky žalobkyne, keďže splátka 1.299,- Sk vzhľadom

na žalobkyňou uvedené príjmové pomery nie je neadekvátna.

Je potrebné upriamiť pozornosť na rozpor konštatovania súdu prvého stupňa s obsahom spisu. Tak
žalobca ako i žalovaná v zhode uviedli, že predmetný úver nie je žalovanej prvým úverom u žalobcu.
Žalobca žalovanej poskytol úver na základe úverovej zmluvy č. 3606023315 dňa 5.6.2006 a následne
dňa 7.11.2006 jej poskytol ďalší úver, plnenie z ktorého je predmetom tohto sporu. Ďalší úver v časovom

období po uplynutí 5 mesiacov bol zo strany žalobcu žalovanej poskytnutý za stavu, že predchádzajúci
úver nebol splatený (splatený bol 4.7.2007). Žalovaná naviac tvrdila, že úverov mala niekoľko. Túto
skutočnosť súd prvého stupňa nepreveroval (§ 120 ods. 1 veta tretia O.s.p.).

Odvolaciemu súdu preto nezostávalo nič iné ako konštatovať arbitrárnosť rozhodnutia, keďže sa
nevyrovnal s námietkami žalovanej a nedal odpoveď na sporné otázky, ktoré za konania medzi

účastníkmi vyvstali.

Keďže v rozhodnutí súdu prvého stupňa absentuje riadne a náležité vyporiadanie sa s argumentmi a
skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie, bolo nutné
uzavrieť, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom,
a to vydaním nepresvedčivého, a preto nepreskúmateľného rozhodnutia.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým
a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad (princípov)
spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti

s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti, a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov
vo vzťahu k výroku.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) h) O.s.p. a vec

vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v novom konaní skúmať, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu ust. § 3 OZ tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené (porov. rozsudok Krajského súdu
v Prešove vo veci 7Co 134/2012). Bude rozhodujúce zistenie, či žalobca pochybil pri overovaní bonity

žalovanej, jej životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Svoje rozhodnutie odôvodní v
intenciách ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby pôsobilo presvedčivo.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.